Stanovisko

pastedGraphic.pdf

Európsky hospodársky a sociálny výbor

NAT/570

Predchádzať vzniku potravinového odpadu a znižovať jeho množstvo

Brusel 20. marca 2013

 

 

STANOVISKO
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
na tému
„Príspevok občianskej spoločnosti k stratégii predchádzania stratám potravín a znižovania plytvania potravinami“
(stanovisko z vlastnej iniciatívy)
_____________

 

Spravodajca: Yves Somville

_____________

 

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 12. júla 2012 podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

 

„Príspevok občianskej spoločnosti k stratégii predchádzania stratám potravín a znižovania plytvania potravinami“.

 

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 29. januára 2013.

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 488. plenárnom zasadnutí 20. a 21. marca 2013 (schôdza z 20. marca 2013) prijal 159 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 1 sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

 

*

* *

 

  1. Závery a odporúčania

 

  1. Keďže vo svete mnohí ľudia trpia nedostatkom potravín a zdroje sú obmedzené, EHSV sa domnieva, že je mimoriadne dôležité, aby otázka predchádzania stratám potravín a znižovania plytvania potravinami, bola na poprednom miestne v rámci politickej agendy. EHSV takisto víta angažovaný postoj Európskeho parlamentu a najnovšie iniciatívy Európskej komisie v tejto oblasti.

 

  1. V záujme zachovania koherencie politík, ktoré sa majú realizovať, EHSV zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť definíciu a spoločnú metodiku na úrovni EÚ s cieľom vyčísliť straty a mieru plytvania potravinami. Vzhľadom na danú situáciu a stanovené ciele sa však domnieva, že bude potrebné prijať konkrétne opatrenia a nečakať na výsledky prebiehajúcich programov.

 

  1. EHSV povzbudzuje rozvoj a ďalšiu realizáciu platforiem na výmeny názorov o témach týkajúcich sa boja proti plytvaniu potravinami v rôznych regiónoch a členských štátoch Únie, a to s cieľom maximalizovať objem prostriedkov venovaných na tieto programy a podporiť iniciatívy, ktoré sa preukážu ako účinné.

 

  1. So zreteľom na poľutovaniahodné znižovanie zdrojov potravinových bánk a v čase, keď hospodárska kríza spôsobuje výrazné zvyšovanie ich potrieb, výbor dôrazne žiada, aby distributéri a zásobovatelia reštaurácií umožnili, aby potravinové banky mohli v čo najväčšej miere využívať presuny potravín, ktoré sú ešte vhodné na konzumáciu. Je potrebné najmä rozšíriť súčasné iniciatívy v niektorých členských štátoch v daňovej oblasti, oslobodiť darcov od zodpovednosti a prispôsobiť niektoré administratívne opatrenia tak, aby sa čo najviac uľahčil proces darovania a zaručila sa potravinová bezpečnosť.

 

  1. Odborná príprava musí hrať dôležitú úlohu v oblasti obmedzovania plytvania. Túto tematiku by bolo vhodné zahrnúť do učebných osnov budúcich odborníkov v oblasti kolektívneho a súkromného stravovania, ako aj do priebežnej odbornej prípravy. Takisto by mohla byť predmetom výučby na školách pre dizajnérov v oblasti obalovej techniky, pokiaľ ide o konzervovanie potravín a maximálne využitie ich obsahu.

 

  1. Podľa EHSV má samozrejme kľúčový význam aj komunikácia so spotrebiteľmi a jej účinnosť bude závisieť od analýzy príčin plytvania. Okrem všeobecného zvyšovania informovanosti o účinkoch tohto javu bude potrebné klásť osobitný dôraz, o. i. na správny spôsob výkladu údajov o platnosti produktov, plánovanie nákupov, skladovanie potravín a využitie odpadov z potravy. Bude sa dbať na šírenie odkazov prispôsobených v závislosti od typu domácnosti.

 

  1. Celkový výskum by mal venovať osobitnú pozornosť tejto tematike, keďže sa to týka všetkých článkov potravinového reťazca. Aplikovaný poľnohospodársky výskum si tak zachováva svoj význam z hľadiska ďalšieho zlepšovania výrobných techník. Následne by aj pokrok v oblasti balenia produktov mal prispieť k zabráneniu a znižovaniu plytvania (konzervovanie, zrozumiteľné označovanie atď.).

 

  1. Na úrovni prvovýroby by sa malo dbať na zefektívnenie medziodvetvových nástrojov odporúčaných SPP a na ich vývoj z hľadiska udržateľnosti. Osobitná pozornosť by sa mala venovať iniciatívam na rozvoj krátkych reťazcov, ktoré môžu hrať dôležitú úlohu pri znižovaní strát spôsobených z dôvodu plytvania.

 

  1. Úvod

 

  1. Od potravinovej krízy v rokoch 2008 a 2009 je téma potravinovej bezpečnosti stálou prioritou pre väčšinu tvorcov politík a medzinárodné organizácie. V dôsledku veľkého nárastu cien obilnín a ostatných plodín v roku 2012 sa ich záujem ešte viac zvýšil.

 

  1. Účinná poľnohospodárska výroba bude mať naďalej kľúčový význam pre dodávky potravín pre obyvateľov na celom svete.

 

  1. Napriek narastajúcemu nedostatku prírodných zdrojov a zmene klímy sa poľnohospodárska výroba musí zvýšiť o 60 % v záujme toho, aby bolo možné pokryť potreby narastajúceho počtu obyvateľov na Zemi, ktorý by mal do roku 2050 dosiahnuť 9 miliárd. Zároveň je potrebné viesť účinný boj proti stratám a plytvaniu potravinami.

 

  1. Straty a plytvanie, ktoré sa dotýkajú všetkých článkov potravinového reťazca, aj keď v rôznej miere, sa celkovo odhadujú na 1/3 objemu potravín určených na ľudskú konzumáciu (Global food losses and food waste  – Celosvetové straty a plytvanie potravinami, FAO).

 

  1. V dôsledku hospodárskej a finančnej krízy bolo v EÚ v roku 2011 24,2 % obyvateľstva, t. j. 119,6 miliónov osôb, na prahu sociálneho vylúčenia. Počet príjemcov pomoci z európskeho plánu pomoci pre najodkázanejšie osoby sa z 13 miliónov osôb v roku 2008 zvýšil v roku 2010 na 18 miliónov
  2. . Potreby potravinových bánk sa teda neustále zvyšujú.

 

  1. Toto stanovisko vychádza z úvahy o stratégii Európa 2020. Európska komisia vo svojom oznámení o účinnom využívaní zdrojov
  2.  venovala jeden odsek problematike potravín a potrebe znížiť mieru plytvania nimi.

 

  1. Celkový popis problematiky

 

  1. Vymedzenie pojmov

 

  1. Pojmy ako strata a plytvanie potravinami sa musia analyzovať z komplexného hľadiska od výrobnej fázy až po spotrebu, pričom sa musia zahrnúť aj sprostredkovateľské medzičlánky ako je spracovanie a distribúcia. Takisto nesmieme zabudnúť na stravovacie zariadenia.

 

  1. V rámci EÚ dochádza vo výrobnej fáze k relatívne malým potravinovým stratám. Je tomu tak najmä preto, lebo produkty, ktoré nespĺňajú výrobné normy, ktoré stanovujú predpisy alebo trh, a ktoré sa nemôžu priamo používať na ľudskú konzumáciu, sú sčasti alebo úplne použité na spracovanie. Nepoužiteľné produkty by mali slúžiť ako krmivo alebo by sa mali využívať na výrobu bioenergie, prípadne ako hnojivo na zvýšenie objemu organickej hmoty v pôde.

 

  1. Straty a plytvanie potravinami by sme mohli charakterizovať ako všetky potraviny pôvodne určené na ľudskú konzumáciu (s výnimkou produktov, ktoré neslúžia na potravinárske účely), ktoré sú vyhodené alebo zničené, a to na všetkých úrovniach potravinového reťazca od farmy až po spotrebiteľa. Podľa definície Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) potravinové straty vznikajú na začiatku potravinového reťazca (prvovýroba, vo fáze po zbere úrody a pri spracovaní), zatiaľ čo plytvanie potravinami sa skôr zaznamenáva na konci reťazca (fáza distribúcie a končenej spotreby).

 

  1. Zvyšky poľnohospodárskeho odpadu a vedľajšie produkty spracovania, ktoré nie sú určené na konzumáciu, preto nie sú zahrnuté do kategórie strát alebo plytvania potravinami. Produkty, ktoré v súčasnosti nie sú určené na ľudskú konzumáciu a nedajú sa ďalej spracovať, by sa však v budúcnosti mohli dať využiť na tieto účely vďaka pokroku v oblasti vedomostí a techniky. Ani tieto definície sa teda nemôžu považovať za nemenné.

 

  1. Takisto, pokiaľ ide o výrobnú fázu, postupné reformy SPP v posledných rokoch umožnili prispôsobiť nástroje tak, aby bolo možné predchádzať nadbytočným zásobám na trhu a lepšie ich riadiť. Ešte je však potrebné vykonať konkrétne zlepšenia na úrovni fungovania reťazca, napr. skutočne posilniť rokovacie právomoci poľnohospodárov.

 

  1. Rozsah problému v rámci potravinového reťazca

 

  1. Straty a plytvanie potravinami exituje vo všetkých regiónoch sveta. Zo štúdie FAO však vyplýva, že v rozvojových krajinách vzniká viac ako 40 % týchto strát vo fáze po zbere úrody a pri spracovaní, zatiaľ čo v industrializovaných krajinách je tento jav možné pozorovať najmä na úrovni distribúcie a spotreby.

 

  1. Podľa výsledkov ankety Európskej komisie, ktorá bola zverejnená v roku 2010, ročný objem potravinového odpadu predstavuje 179 kilogramov na osobu. Rozdelenie medzi jednotlivé reťazce poukazuje na to, že 42 % odpadu pripadá na domácnosti, 39 % na potravinársky priemysel, 5 % na distribúciu a 14 % na stravovacie zariadenia. Ak sa táto politika nezmení, je možné predpokladať, že tento objem by sa mohol zvýšiť o 40 %. Je potrebné spresniť, že v štúdii nie sú zohľadnené straty a plytvanie potravinami, ku ktorým dochádza v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu.

 

  1. Zo záverov štúdie realizovanej v Bruseli o obsahu odpadových košov vyplýva, že plytvanie potravinami predstavuje 11,7 % z celkového objemu odpadu v domácnostiach. 47,7 % z tohto celkového objemu odpadu tvoria čiastočne skonzumované produkty, 26,7 % produkty po skončení dátumu spotreby a 25,5 % kuchynský odpad.

 

  1. Dôvody strát a plytvania potravinami

 

  1. V rozvojových krajinách a v krajinách s nízkou mierou príjmov dochádza k väčšine strát vo fáze výroby a po zbere úrody v dôsledku nedostatočného objemu finančných prostriedkov určených na zlepšenie nevyhovujúceho stavu infraštruktúry.

 

  1. Naproti tomu v industrializovaných krajinách problém spočíva najmä v správaní ľudí. V Európskej únii umožnilo zvýšenie poľnohospodárskej výroby v posledných desaťročiach zaručiť pre obyvateľov zásobovanie za primeranú cenu. Tento vývoj, ktorý je spojený s nárastom disponibilných príjmov, spôsobil, že sa vo výraznej miere zmenšila časť rozpočtu určená na potraviny. Tento trend čiastočne odôvodňuje nárast plytvania potravinami zo strany spotrebiteľov.

 

  1. K tomuto javu prispievajú aj sociologické dôvody, ako sú zmeny v zložení rodín alebo životný rytmus.

 

  1. Niektoré normy týkajúce sa vizuálnej kvality, ktoré distribučné reťazce uplatňujú na čerstvé produkty, môžu byť zdrojom plytvania vzhľadom na to, že vo fáze výroby sa produkty vhodné na konzumáciu vyraďujú z iných ako zdravotných dôvodov.

 

  1. V prípade niektorých spracovateľov by úprava určitých technológií mohla prispieť k zníženiu plytvania. Niektoré obaly sa dajú skutočne ťažko úplne vyprázdniť, balenie niektorých produktov nezodpovedá sociologickému vývoju domácností a niektoré obaly sa po otvorení nedajú riadne uzavrieť.

 

  1. Aj keď sa obchodné praxe zameriavajú predovšetkým na podporu nákupu, niektoré z nich môžu byť podnetom na určitú formu plytvania (napr. spôsob komunikácie orientovaný výlučne na cenu: ponuky typu tri produkty za cenu dvoch atď.). Aj v tomto prípade však štúdie poukázali na podstatné rozdiely v správaní v závislosti od typu rodín.

 

  1. Pre spotrebiteľov sú veľmi zavádzajúce aj označenia „konečný dátum spotreby“ a „optimálny dátum spotreby“, čo takisto prispieva k plytvaniu potravinami. Z výsledkov výskumov, ktoré sa uskutočnili v Spojenom kráľovstve a ktoré boli zamerané na označovanie, vyplýva, že 45 až 49 % spotrebiteľov nerozumie správne označeniu o platnosti produktov, v dôsledku čoho vzniká až 20 % z celkového objemu odpadu spôsobeného plytvaním, ktorému by sa dalo v plnej miere vyhnúť (WRAP – Akčný program Spojeného kráľovstva pre odpadové hospodárstvo a zdroje).

 

  1. Účinky strát a plytvania potravinami

 

  1. Účinky strát a plytvania potrvaniami majú hospodársky, spoločenský a environmentálny charakter.

 

  1. Najhmatateľnejším je environmentálny charakter, pretože sa bezprostredne prejavuje zvýšením podielu domáceho odpadu, ktorý môže byť použitý na fermentáciu. Každé plytvanie potravinami znamená okrem vzniknutého odpadu aj stratu zdrojov potrebných na výrobu, spracovanie a distribúciu produktu. Čím neskôr dôjde v potravinovom reťazci k plytvaniu potravinami, o to väčšie bude plytvanie zdrojmi.

 

  1. Produkcia skleníkových plynov má negatívny vplyv na zmenu klímy. Najväčší podiel na tom majú domácnosti vzhľadom na to, že približne 45 % emisií je v spojitosti s plytvaním potravinami, pričom spracovateľské odvetvie je zodpovedné za približne 35 % emisií ročne. Podľa tejto štúdie však k odhadovanej produkcii skleníkových plynov treba pristupovať obozretne, pretože je podmienená spoľahlivosťou údajov o rozsahu plytvania potravinami. (Prípravná štúdia o plytvaní potravinami v 27  členských štátoch EÚ z októbra 2010).

 

  1. Pre spotrebiteľov, ako aj pre ostatné články potravinového reťazca má akékoľvek plytvanie za následok finančnú stratu. Budúce posilnenie politík v oblasti odpadu spôsobí aj zvýšené dodatočné náklady (náklady na skládky odpadu, dane atď.) pre jednotlivých aktérov potravinového reťazca. Toto smerovanie nevyhnutne povedie k tomu, že bude potrebné investovať do prevencie.

 

  1. Pokiaľ ide o spoločenskú a etickú oblasť, je nemysliteľné, aby sa neprijali politické opatrenia na zníženie rozsahu strát a plytvania potravinami, a to najmä v čase, keď sa v dôsledku hospodárskej krízy čoraz viac osôb v EÚ ocitá v stále zložitejšej situácii. Tento znepokojujúci trend dobre dokazujú aj neustále narastajúce potreby potravinových bánk.

 

  1. Niektoré prebiehajúce iniciatívy

 

  1. Na celosvetovej, európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni boli vypracované mnohé iniciatívy. Tieto iniciatívy sa zaoberajú širokým spektrom tém, počnúc štúdiom správania a vyčísľovania až po konkrétne projekty realizované v teréne.

 

  1. Spomedzi medzinárodných projektov treba uviesť celosvetovú iniciatívu FAO o potravinových stratách a znižovaní množstva odpadov (Save Food), ktorej cieľom je vytvárať verejno-súkromné partnerstvá a vypracovať politiky, ktoré budú založené na dôkazoch, podporovať investície prostredníctvom mobilizácie zdrojov, vypracovávať koherentné a koordinované hodnotenia a analýzy údajov, ktoré sa týkajú strát a plytvania potravinami, zvyšovať informovanosť, vytvárať siete a posilňovať kapacity medzi aktérmi z potravinárskeho priemyslu a poľnohospodárstva.

 

  1. Európsky parlament 19. januára 2012 prijal uznesenie o stratégii zameranej na zefektívnenie potravinového reťazca. V tomto uznesení sa od Európskej komisie žiada, aby prijala praktické opatrenia na zníženie plytvania potravinami o 50 % do roku 2025. Európsky parlament požaduje, aby sa zaviedla koordinovaná stratégia, ktorá bude spájať opatrenia prijaté na celoeurópskej a vnútroštátnej úrovni, tak aby sa znížili straty vo všetkých článkoch potravinového reťazca.

 

  1. Komisia sa v jednej z kapitol svojho oznámenia o účinnom využívaní zdrojov
  2.  venuje potravinám, a vyzýva členské štáty, aby problém týkajúci sa plytvania potravinami riešili v rámci svojich vnútroštátnych plánov na predchádzanie vzniku odpadu. V oznámení sa spresňuje, že plytvanie potravinami by sa do roku 2020 malo znížiť o polovicu.

 

  1. Komisia v auguste 2011 zverejnila „usmernenia na prípravu programov zameraných na predchádzanie potravinovým stratám“, ktoré majú za cieľ pomôcť členským štátom vypracovať vnútroštátne programy na predchádzanie vzniku odpadu v oblasti potravinových strát. Komisia okrem toho vytvorila internetovú stránku venovanú problematike plytvania potravinami, ktorá obsahuje informácie o predchádzaní plytvaniu (o. i. 10 tipov na zníženie miery plytvania potravinami, vysvetlenie rozdielov medzi „konečným dátumom spotreby“ a „optimálnym dátumom spotreby“, výber osvedčených postupov atď.).

 

  1. Komisia v súčasnosti pracuje na oznámení o udržateľnosti potravín, ktoré bude obsahovať aj dôležitú kapitolu o plytvaní potravinami a ktorého zverejnenie sa očakáva na konci roka 2013. V rámci poradnej skupiny pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a rastlín bola vytvorená pracovná skupina, ktorá sa venuje otázkam strát a plytvania potravinami, s tým cieľom, aby si Komisia mohla vymieňať informácie o tejto téme so všetkými dôležitými zainteresovanými stranami v rámci potravinového reťazca.

 

  1. Takisto možno uviesť iniciatívu „Greencook“, ktorá je spolufinancovaná z EPFRV (Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka) a ktorej cieľom je znížiť plytvanie potravinami. Vďaka viacodvetvovému partnerstvu je možná výmena medzi viacerými iniciatívami realizovanými na mieste s cieľom prejsť od pokusnej fázy k všeobecnej stratégii. Priebežné správy sú povzbudivé a konečné výsledky sa očakávajú v roku 2014.

 

  1. Aj Rada sa zaoberá otázkou udržateľnej výroby potravín. Myšlienka vytvoriť nový potravinový model, s ktorou nedávno prišlo Rakúsko a ktorú podporilo 16 členských štátov, obsahuje okrem iného aj aspekty uvedomovania si hodnoty pripisovanej potravinám a mala by tak pomôcť zabrániť plytvaniu nimi (pozri dokument 16821/12).

 

  1. V Spojenom kráľovstve už niekoľko rokov funguje organizácia WRAP, ktorá sa zameriava na vyčísľovanie strát a objemu plytvania potrvaniami a na zavádzanie prevenčných kampaní. Toto združenie stálo za dohodou (tzv. Courtauld Commitment) medzi hlavnými britskými maloobchodníkmi a veľkým počtom čoraz významnejších výrobcov potravín a nápojov s cieľom podporiť a zaviesť opatrenia, ktoré umožnia znížiť plytvanie. Od spustenia tohto projektu na prelome rokov 2006 a 2007 došlo v rámci potravinového reťazca k zlepšeniu situácie.

 

  1. Kritickým bodom v rámci potravinových strát je aj stav v oblasti stravovacích služieb. Správa, ktorú vo Veľkej Británii zverejnilo združenie Sustainable Restaurant Association, (Restaurant Food Waste Survey Report 2010 – Správa o plytvaní potravinami v reštauračných zariadeniach za rok 2010) umožňuje vytvoriť si presnejší obraz o tom, čo sa deje v tejto oblasti. Pôvodným zámerom bolo presnejšie vyčísliť objem potravinového odpadu v desiatich reštauráciách, ktoré sú členmi združenia SRA, a to na troch úrovniach: jedlo, ktoré zákazník vrátil, plytvanie, ku ktorému došlo počas prípravy, a produkty, ktoré boli z rôznych dôvodov zničené alebo boli nepoužiteľné. Konečným cieľom analýzy bolo poskytnúť praktické odporúčania na zníženie zistených strát.

 

  1. V súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou sa potravinové banky sťažujú, že ich zdroje sa znižujú, pričom ich potreby podľa členských štátov naopak narastajú. Existujú dohody medzi jednotlivými dobročinnými združeniami a distributérmi a spracovateľmi s cieľom umožniť využívať potraviny, ktoré boli stiahnuté z predaja. Tieto potraviny samozrejme naďalej spĺňajú všetky požiadavky na zdravotnú bezpečnosť.

 

  1. Všeobecné pripomienky

 

  1. So zreteľom na výzvy, ktoré predstavuje demografický vývoj, zmena klímy a potreba účinne využívať zdroje, boj proti stratám a plytvaniu potravinami treba považovať za súčasť riešenia problému týkajúceho sa potravinovej bezpečnosti.

 

  1. V prvom rade treba rozlišovať medzi „rozvojovými krajinami“ a „industrializovanými krajinami.“

 

  1. V rozvojových krajinách dochádza k stratám v prvých článkoch reťazca, to znamená, že k riešeniam je potrebné pristupovať rozdielne. EHSV sa už vo viacerých svojich dokumentoch zaoberal odporúčaniami v tejto veci. V industrializovaných krajinách, ako napr. v EÚ, by sa boj proti stratám a plytvaniu potravinami mal zameriavať najmä na fázu spracovania, distribúcie, na spotrebiteľov a stravovacie služby.

 

  1. V industrializovaných krajinách problém spočíva najmä v správaní ľudí. Počas posledných štyridsať rokov sa znížil podiel výdavkov domácností na potraviny, v dôsledku čoho spotrebitelia pravdepodobne venujú menšiu pozornosť stravovaniu. Niektoré prieskumy uvádzajú, že postoj vo vzťahu k stravovaniu pri nákupoch, ako aj spotrebe sa mení v závislosti od typu rodiny (úroveň príjmov, veľkosť a vek domácnosti atď.). Ide o aspekt, ktorý sa musí zohľadniť v záujme toho, aby vzdelávacie, osvetové a informačné kampane boli vedené čo najúčinnejšie.

 

  1. Pri skúmaní početných štúdií a iniciatív, ktoré sa vedú v rámci boja proti stratám a plytvaniu potravinami, je možné konštatovať, že je nevyhnutné mať k dispozícii spoľahlivé a porovnateľné údaje. Takisto má prioritný význam, aby bola k dispozícii definícia a spoločná metodika na úrovni EÚ s cieľom vyčísliť straty a plytvanie potravinami. Toto sa bude realizovať v rámci projektu („Fusions“, ktorý sa začal realizovať v auguste 2012, v rámci 7. Európskeho programu pre výskum a technický rozvoj). Tento program sa zameriava aj na výmenu a rozvoj osvedčených postupov, organizovanie podujatí medzi rôznymi partnermi, intenzívnejšie zvyšovanie informovanosti a na formulovanie politických odporúčaní. Vzhľadom na naliehavosť tejto témy a na stanovené ciele je nutné prijať konkrétne opatrenia už počas výskumu v snahe zlepšiť kvalitu údajov.

 

  1. V záujme toho, aby sa na základe existujúcich skúseností na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni dosiahli čo najlepšie výsledky, je potrebné vytvoriť rámec na podporu výmeny informácií a pozitívnych iniciatív.

 

  1. Všeobecne možno konštatovať:

 

  • v rámci úsilia vyvíjaného na účel zníženia strát a plytvania potravinami sa musí rešpektovať hierarchia s klesajúcou hodnotou: najprv prevencia, potom využitie na ľudskú konzumáciu (napr. dary pre potravinové banky atď.), následne využitie ako krmivo a nakoniec využitie na výrobu energie a kompostovanie,
  • je potrebné prijať opatrenia na každej úrovni potravinového reťazca. Uprednostní sa prístup založený na stimuloch,
  • všetky opatrenia, ktoré boli prijaté s cieľom znížiť straty a plytvanie potravinami, musia spĺňať požiadavky na potravinovú bezpečnosť.

 

  1. Aj keď veľké distribučné siete nie sú tým článkom, v rámci ktorého dochádza k najväčšiemu plytvaniu potravinami, môžu mať určujúcu úlohu pri jeho znižovaní, a to prostredníctvom prispôsobenia niektorých obchodných postupov, osvety a lepšieho informovania spotrebiteľov.

 

  1. Pri analýze prieskumov skúmajúcich obchodné postupy predaja však nie je vždy jednoduché zistiť, ktoré postupy jednoznačne ovplyvňujú vznik plytvania. Tieto postupy pozitívne alebo negatívne ovplyvnia plytvanie potravinami na základe rôznych kritérií, ako napr. veľkosť domácnosti, jej typ alebo typ príslušných potravín.

 

  1. Závery prieskumu CRIOC (Centre de Recherche et d’Information des Organisations de Consommateurs – Výskumné a informačné centrum spotrebiteľských organizácií) v oblasti obchodných postupov na území Belgicka uvádzajú určité iniciatívy, ktoré by mohli vzniknúť v spolupráci s distribútormi s cieľom stimulovať spotrebiteľov, aby boli pri výbere zodpovednejší. Môže to byť napr. nadviazanie dialógu so spotrebiteľom o otázkach pôvodu potravín, spôsobe výroby, nutričnej hodnote namiesto jednoduchého aspektu ceny, alebo prípadné poučenie spotrebiteľa o správnom porozumení údajom o spotrebe, ktoré sa uvádzajú na označení.

 

  1. Vzhľadom na to, že potravinové banky čelia úbytku svojich zdrojov, pričom sa zároveň zvyšujú požiadavky, orgány musia urobiť všetko preto, aby sa uľahčil presun potravín. Aj keď potravinová bezpečnosť musí zostať prioritou, je nevyhnutné, aby orgány upravili niektoré administratívne požiadavky v záujme toho, aby sa uľahčila práca distributérov, ktorí si radšej želajú zásobovať potravinové banky, než aby sa zbavovali potravinových produktov, ktoré sa ešte dajú konzumovať. To isté platí aj pre zásobovateľov reštaurácií. Mali by sa prijať opatrenia na podporu pilotných projektov niektorých členských štátov zameraných na zbavenie zodpovednosti darcov (za určitých podmienok), ako aj na daňové stimuly.

 

  1. Pri zvážení možnosti podporiť miestne produkty v kolektívnych stravovacích zariadeniach možno konštatovať, že miestnych výrobcov a združenia môže odradiť zložitý administratívny postup. Súčasťou riešenia by mohlo byť umožniť týmto aktérom ľahší prístup na trhy. Dôležitú úlohu v tejto oblasti hrajú aj miestne orgány, pokiaľ ide o zavedenie osobitných kritérií, ktoré musia spĺňať stravovacie zariadenia spadajúce do ich právomoci, ako aj o odbornú prípravu zamestnancov v oblasti udržateľnejšieho stravovania.

 

  1. Rôzne iniciatívy v oblasti stravovacích služieb poukazujú na to, že je potrebné viesť komunikáciu so zamestnancami, ako aj so spotrebiteľmi v záujme zmeny správania.

 

  1. Mali by sa upraviť učebné osnovy pre budúcich kuchárov. Mohli by sa sem zahrnúť aj zvyšovanie informovanosti o rôznych aspektoch ovplyvňujúcich plytvanie potravinami, ako je riadenie zásob, triedenie odpadu, možné finančné zisky alebo orientácia na spotrebiteľa.

 

  1. Každá prevenčná politika sa musí opierať aj o koordinovanú spoluprácu všetkých zainteresovaných aktérov. V záujme toho, aby sa čo najrýchlejšie dosiahli konkrétne výsledky, opatrenia, ktoré sa majú prijať, musia byť diferencované podľa aktérov, druhov potravín a podľa spôsobov spotreby,

 

  1. Ako príklad môžeme uviesť potrebu iniciovať dialóg so zástupcami spracovateľského priemyslu, aby uvádzali na trh produkty, ktoré prispejú k zníženiu plytvania potravinami v domácnostiach (napr. dizajn obalov, množstvá a formáty prispôsobené niektorým potravinovým produktom atď.). Táto problematika by mala byť zahrnutá aj do odbornej prípravy návrhárov obalov.

 

  1. Na úrovni prvovýroby by sa mohli podporiť a rozvíjať rôzne smerovania:

 

  • pokračovať v aplikovanom výskume, ba dokonca ho zintenzívniť, v rastlinnej aj živočíšnej výrobe s cieľom znížiť straty spôsobené chorobami, nedostatkom technických prostriedkov alebo zmenou klímy. Do tohto procesu by sa mohlo zapojiť aj európske partnerstvo v oblasti inovácií „Produktivita a udržateľnosť“,
  • podporiť zavedenie medziodvetvových dohôd, ktoré odporúča súčasná aj budúca SPP, a dbať na ich účinnosť a na ich vývoj z hľadiska udržateľnosti,
  • poľnohospodárstvo bude mať naďalej určujúcu úlohu v oblasti dodávok agro-potravinárskeho priemyslu, ale aj podpora a rozvoj krátkych reťazcov môžu prispieť k zníženiu strát a plytvania potravinami, tým že sa odstránia sprostredkujúce články medzi výrobou a spotrebou.

 

  1. V súčasnosti sú rozsah a príčiny strát a plytvania v podstate dobre známe. Bolo by však potrebné viac spresniť straty na základe konkrétnych príčin. Je zrejmé, že jednotlivé štúdie zaoberajúce sa vyčíslením strát a plytvania v rôznych etapách majú zásadný význam pre to, aby sme lepšie porozumeli tomuto javu a aby sa prijali prevenčné opatrenia založené na serióznych a overiteľných argumentoch. Tieto kroky majú význam najmä ak vezmeme do úvahy, že vzhľadom na objem vyprodukovaného odpadu bude výška nákladov spojených s plytvaním v budúcnosti narastať.

 

  1. Plytvanie potravinami na úrovni spotrebiteľa má viaceré príčiny, ktoré sú v jednotlivých členských štátoch odlišné v závislosti od ich kultúry, klímy, potravinového režimu a typu domácností. Táto skutočnosť ďalej komplikuje voľbu správnej komunikácie na celoeurópskej úrovni.

 

V Bruseli 20. marca 2013

 

 

Predseda
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan Nilsson

 

 

 

_____________

 

1 Stanovisko EHSV na tému „ Rozdeľovanie potravín najodkázanejším osobám v EÚ“, Ú. v. EÚ C 43, 15.5.2012, s. 94 – 98.

2 COM(2011) 571 final, Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, s. 21.

3 COM(2011) 571 final, „Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje.“

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*