Abstrakt

pastedGraphic.pdf

Európsky hospodársky a sociálny výbor

NAT/582

Prístup ku genetickým zdrojom

Brusel 13. marca 2013

Informačný oznam

(488. plenárne zasadnutie)

 

 

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania v Európskej únii“ – COM(2012) 576 final – 2012/0278(COD)

 

STANOVISKO: CES2314-2012_00_00_TRA_AS

 

 

 

 

  1. Postup

 

 

Žiadosť Európskeho parlamentu:

Žiadosť Rady:

 

 

4. decembra 2012

5. novembra 2012

Právny základ: článok 304 Zmluvy o fungovaní EÚ

 

Rozhodnutie predsedníctva výboru:

 

14. októbra 2012

 

Príslušná odborná sekcia:

 

odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

 

Predseda odbornej sekcie: pán Campli (IT – III)

 

Stanovenie harmonogramu práce odbornej sekcie:

 

16. októbra 2012
Prístup ku genetickým zdrojom Samostatný spravodajca: pán Ribbe (DE – III)
   
   
     
     

 

 

STANOVISKO PRIJATÉ 5. marca 2013 54 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 3 členovia sa hlasovania zdržali.

Expert

 

Hartmut Meyer (za spravodajcu)

 

  1. Zhrnutie návrhu Komisie

 

Genetické zdroje – genofond v prírodných aj kultivovaných populáciách – zohrávajú významnú a stále dôležitejšiu úlohu v mnohých odvetviach hospodárstva: 26 % všetkých nových schválených liekov za ostatných 30 rokov tvoria buď prírodné produkty alebo lieky pochádzajúce z prírodných produktov.

 

Európska únia a všetkých jej 27 členských štátov sú zmluvnými stranami Dohovoru o biologickej diverzite (DBD).

 

Protokol z Nagoje o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite je novou medzinárodnou zmluvou prijatou 29. októbra 2010. Ide o zmluvu s právne záväznými dôsledkami, ktorá výrazne rozširuje všeobecný rámec prístupu a spoločného využívania prínosov DBD. Očakáva sa, že protokol z Nagoje nadobudne platnosť v roku 2014. Tento protokol najmä:

 

  • vytvorí predvídateľnejšie podmienky pre prístup ku genetickým zdrojom,
  • zaistí spoločné využívanie prínosov medzi používateľmi a poskytovateľmi genetických zdrojov,
  • zaistí využívanie len zákonne získaných genetických zdrojov.

 

Európska únia a väčšina jej členských štátov podpísali protokol z Nagoje, čím sa zaviazali, že sa budú usilovať o jeho vykonávanie a ratifikáciu. Cieľom tohto návrhu je stanoviť jednoznačný rámec pre uplatňovanie protokolu z Nagoje.

 

 

  1. Zhrnutie návrhu stanoviska

 

EHSV víta skutočnosť, že bolo predložené znenie tohto nariadenia. V účinnom vykonávaní tzv. protokolu z Nagoje, ktorý slúži na presadzovanie cieľov Dohovoru o biologickej diverzite (dohovor DBD), vidí veľké príležitosti pre biohospodárstvo v EÚ. No takéto hospodárstvo je často odkázané na dovoz genetických zdrojov, preto je lepší prístup k uvedeným zdrojom jednoznačne v európskom záujme.

 

Protokol z Nagoje však nebol uzatvorený len so zámerom podporiť biovýskum a vývoj produktov, ale aj s cieľom zabezpečiť spravodlivé spoločné využívanie prínosov pri používaní genetických zdrojov a ich komercializácii. Krajiny (príp. domorodé obyvateľstvo), ktoré poskytujú tieto genetické zdroje a tradičné poznatky o zaobchádzaní s nimi, by tak mali profitovať z ich komercializácie a samotné hospodárstvo, ktoré ich uvádza na trh, by sa oslobodilo od obvinení z biopirátstva.

 

Práve v súvislosti s týmto spoločným využívaním prínosov, v záujme ktorého bol protokol z Nagoje primárne dohodnutý, vidí EHSV v rámci predloženého návrhu nariadenia niektoré slabé miesta. Tie by sa mali urýchlene odstrániť. Zároveň by sa mali ozrejmiť niektoré formulácie, ktoré ponechávajú príliš veľký priestor na interpretáciu.

 

Konkrétne sú to: pravidlá spoločného využívania prínosov; vytvorenie účinného systému kontroly, monitorovania a sankcií; okamih, od ktorého má platiť spoločné využívanie prínosov; zohľadňovanie biotechnológie a derivátov ešte pri spoločnom využívaní prínosov tzv. tradičných poznatkov; neskorý termín ohlasovacej povinnosti týkajúcej sa používania; otázka, či sa ohlasovacia povinnosť vzťahuje na výskum financovaný zo súkromných zdrojov a produktov založených na takomto výskume a účinnosť systémov sankcií.

 

_____________

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*