Stanovisko

pastedGraphic.pdf

Európsky hospodársky a sociálny výbor

TEN/503

Potreby a metódy aktívneho zapojenia občanov do energetickej politiky

Brusel 20. marca 2013

 

 

 

STANOVISKO
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
na tému
„Skúmanie potrieb a metód aktívneho zapojenia občanov do energetickej politiky“

(prieskumné stanovisko)_____________

 

Spravodajca: Richard Adams

_____________

 

 

Európska komisia sa 13. novembra 2012 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom tému

 

„Skúmanie potrieb a metód aktívneho zapojenia občanov do energetickej politiky“.

(prieskumné stanovisko).

 

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 27. februára 2013.

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 488. plenárnom zasadnutí 20. a 21. marca 2013 (schôdza z 20. marca) prijal 183 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

 

*

* *

 

  1. Úvod a odporúčania

 

  1. Európska komisia uvítala návrh Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (ESHV) preskúmať nadviazanie dialógu občianskej spoločnosti o energetických otázkach. Zásadný význam má, aby sa občania zapojili do rôznych zmien, ktorými bude musieť naša energetická sústava v nasledujúcich desaťročiach prejsť, pochopili a prijali ich. V tejto súvislosti je nevyhnutný dialóg s občianskou spoločnosťou a členská a voličská základňa EHSV má s ohľadom na európsku spoločnosť dobré postavenie na oslovenie občanov a aktérov v členských štátoch a na vytvorenie komplexného programu zahŕňajúceho participatívnu demokraciu a praktické opatrenia.

 

  1. Na základe predbežných konzultácií s členskými štátmi, regionálnymi a obecnými orgánmi, organizáciami zastupujúcimi sociálnych partnerov, mimovládnymi organizáciami, zástupcami z energetiky a miestnych občianskych organizácií EHSV odporúča, aby sa napredovalo s návrhmi obsiahnutými v 7. časti tohto stanoviska.

 

  1. Zhrnutie:

 

  • EHSV zaujme vedúcu úlohu pri zavedení európskeho dialógu o energetike (EDE), ktorý bude predstavovať koordinované viacúrovňové rozhovory v členských štátoch a medzi členskými štátmi zamerané na činnosti.
  • Pôjde o ambiciózny a profesionálny program, sponzorovaný a financovaný aktérmi energetického reťazca a prepojený s jestvujúcimi iniciatívami, ktorý si získa uznanie ako dôveryhodná „sociálna značka“ reagujúca na potreby a obavy verejnosti.
  • EDE sa stane synonymom spoľahlivých informácií o energetike a poskytne „rokovací priestor“ na diskusiu o otázkach súvisiacich s realizáciou vzhľadom na spoločenský dosah a spoločenskú akceptáciu, investície a stratégiu využívania zdrojov a iné politické úvahy.
  • Hlavným ukazovateľom úspechu programu bude jeho prijatie členskými štátmi, merateľný vplyv na tvorbu politiky týkajúcej sa všetkých foriem energie a uznanie úlohy pri stimulácii konvergencie na úrovni EÚ so silným prepojením na energetický a klimatický akčný rámec po roku 2020.
  • EHSV preto odporúča poskytnúť silnú politickú a administratívnu podporu navrhovanému EDE a aby Európska komisia prispôsobila svoj vnútorný prístup a kládla dôraz na dialóg a rozhovory.
  • EHSV odporúča finančnú podporu fungovaniu EDE v nadchádzajúcom období financovania EÚ (roky 2014 – 2020).

 

  1. Kontext

 

  1. V záujme dosiahnutia cieľov zníženia emisií CO2 do roku 2050 je nevyhnutná energetická účinnosť bez ohľadu na zvolenú konkrétnu kombináciu energetických zdrojov (tzv. energetický mix). Ak si chcú členské štáty udržať vo svojich energetických mixoch otvorené a pružné možnosti, nevyhnutné sú aj včasné investície do modernizovaného, zdokonaleného a dobre prepojeného vnútorného trhu. Tieto investície a prechod na väčšie využívanie elektrickej energie sú pomerne nespochybniteľnými prvkami energetickej politiky EÚ, aj keď zostáva nevyriešená problematika nákladov, financovania, rýchlosti implementácie a vplyvu. Otázky týkajúce sa kombinácie energetických dodávok a toho, ako sa dá dosiahnuť energetická účinnosť a potrebná úroveň investícií, sú medzitým v členských štátoch podrobované čoraz prísnejšej kontrole. Kým výsledkom vývoja európskeho prístupu pravdepodobne budú nižšie náklady a väčšia istota dodávok v porovnaní s rozptýlenými, jednostrannými štátnymi sústavami, veľká časť verejných diskusií sa naďalej sústreďuje na neustále zvyšovanie spotrebiteľských cien a rastúci vplyv infraštruktúry a výrobných metód. Vo výnimočných prípadoch môžu členské štáty organizovať celoštátne diskusie o aspektoch energetickej transformácie, ale takéto diskusie sa spravidla nezačnú samy od seba a je potrebné ich podnietiť.

 

  1. Keďže európske verejné hodnoty týkajúce sa „energetickej budúcnosti“ sú v procese transformácie a príslušné politické opatrenia sa budú prevažne iniciovať na úrovni EÚ, orgány EÚ sa musia zúčastňovať na vytváraní dôvery medzi oficiálnymi a neoficiálnymi subjektmi občianskej spoločnosti z energetiky a politickými subjektmi, a to podporou aktívneho zapojenia občanov do štruktúrovaného dialógu. Doplnením tohto prvku sa uskutoční dôležitý krok, keďže sa umožní rozlišovať medzi tým, čo je technicky a ekonomicky možné, a tým, čo je uskutočniteľné a spoločensky prijateľné pre zainteresované strany. Zavedie to aj praktický príklad participatívnej demokracie v súvislosti s otázkou, ktorá sa týka každého.

 

  1. V prieskumnom stanovisku k potrebám a metódam týkajúcim sa aktívneho zapojenia občanov do energetickej politiky sa uvádza, ako by sa dal vytvoriť a rozvíjať takýto komplexný a inkluzívny dialóg na rozhraní medzi európskou, štátnou a miestnou úrovňou. Takýto dialóg by mal poukázať aj na praktické kroky, ktoré môžu občania podniknúť, a stimulovať inovačnú činnosť a reakciu dodávateľov a úradov.

 

  1. Politický rámec

 

  1. Rámec energetickej politiky EÚ je určený na posilnenie a udržanie energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti. Cieľ znížiť do roku 2050 úroveň emisií skleníkových plynov najmenej o 80 % oproti roku 1990 zostáva pevným kvantitatívnym cieľom, ktorý však zatiaľ nie je právne záväzný. Iné hľadiská udržateľnosti, napríklad podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe, však nie sú vyriešené ani na obdobie po roku 2020. Podobne platí, že pravdepodobne nemožno kvantifikovať to, čo predstavuje prijateľný stupeň energetickej závislosti, ani rozdiely v cenách energie medzi hlavnými svetovými konkurentmi. Politika EÚ musí nejakým spôsobom odstrániť tieto neistoty – nedávna minulosť vlastne svedčí o tom, že nestálosť cien energie vo svete a vplyv nepredvídateľných udalostí si vyžadujú energetickú politiku, ktorá je pružná a zároveň schopná reagovať na komplexné vonkajšie okolnosti.

 

  1. Pri tvorbe politiky EÚ týkajúcej sa energetickej transformácie často chýba skutočná akceptácia členskými štátmi a občania nie sú do prípravy politiky zapojení z hľadiska vysvetľovania kompromisných riešení a preferencií. Prístup zameraný na tvorbu scenára vypracovaný v pláne postupu v energetike do roku 2050 je citlivým spôsobom riešenia neistých situácií. Využitie tejto metódy na prípravu podmienok na tvorbu politiky však naráža na tento nedostatok zodpovednosti členských štátov a pochybnosti občanov, ktorí sú vo všeobecnosti menej informovaní o väčšine energetických otázok alebo sa o ne menej zaujímajú, okrem ceny a v niektorých krajinách ešte bezpečnosti energetických dodávok. Politické dokumenty EÚ sú určené predovšetkým členským štátom, hlavným zainteresovaným inštitúciám a priemyselným subjektom a niekedy nezohľadňujú záujmy občanov. Časť procesu aktívneho zapájania občanov, ktorý je uvedený v tomto stanovisku, nevyhnutne zahŕňa vysvetľovanie komplexných energetických koncepcií. Hlavným motorom pomoci všetkým stranám, aby prehodnotili situáciu a prispôsobili sa neistému svetu, bude úloha informovania, názorov a hodnôt občanov. K trom pilierom energetickej politiky – bezpečnosti dodávok, konkurencieschopnosti a udržateľnosti – by sa mal pripojiť štvrtý pilier, a to účasť.

 

  1. Nebude to ľahké. Doterajšie zosúlaďovanie solidarity a spolupráce EÚ a práva členského štátu určiť si svoju energetickú stratégiu vyústilo do nejasnej politiky a nejednoznačného informovania, v neposlednom rade občanov, z čoho vyplývajú veľké nedorozumenia.

 

  1. Jedným zo spôsobov, ako prekonať tieto rozdiely a zabezpečiť prehľadnosť, je zapojiť občanov v štáte a potom stanoviť štátnu energetickú politiku v širších súvislostiach EÚ (pripravované štátne iniciatívy, ako „Débat national sur la transition énergétique“ vo Francúzsku, „Energiewende“ v Nemecku a španielske fórum o kombinácii energetických zdrojov, by profitovali z lepšieho prepojenia s európskym rozmerom). Vedúci predstavitelia členských štátov potrebujú demokratický mandát a voličskú základňu, ktorá je informovaná o tejto kľúčovej otázke a pripravená zdolávať túto ťažkú cestu spoločne so svojimi politikmi. Ak sa neuskutoční otvorená a všeobecná verejná diskusia o budúcnosti celoeurópskej energetiky podporujúcej spoluprácu, bude naďalej platiť domnienka, že len národné postoje sú spoločensky prijateľné. Takéto predbežné štátne opatrenia už priviedli niektoré zainteresované strany k označeniu energetickej politiky EÚ za nejednotnú a nedôveryhodnú. Táto nedostatočná zrozumiteľnosť znižuje schopnosť zaviesť jednotnú energetickú politiku zameranú na nízke emisie CO2, ktorou sa má riešiť tlak spôsobený zmenami podnebia, pričom nemáme dostatok času

 

  1. Občania v celej Európe vyjadrili svoju nespokojnosť s fungovaním energetického trhu (hodnotiace správy o spotrebiteľských trhoch, http://ec.europa.eu/consumers/consumer _research/editions/docs/8th_edition_scoreboard_en.pdf). Ak sa táto nespokojnosť nebude riešiť, naruší sa ďalšie úsilie o spoločné opatrenia EÚ v súvislosti s energetickou transformáciou. Občania musia byť účinnejšie zapojení do strategického usmerňovania hlavných politických rozhodnutí nad rámec svojej úlohy spotrebiteľov energie, pretože príprava energetickej transformácie presahuje dôležité trhové otázky. V mnohých členských štátoch rastie podobná nespokojnosť v súvislosti s politickým procesom, teda „politikou“. Politika na úrovni EÚ, ktorá je veľmi dôležitá, sa buď neuskutočňuje, alebo nie je prínosná a rozmer EÚ sa často prenáša do nekoordinovaných diskusií o štátnej energetickej politike. Táto situácia si v záujme zmeny spoločnej zodpovednosti za našu spoločnú energetickú budúcnosť bude vyžadovať spoločný postup občanov, kľúčových aktérov a politických rozhodovateľov.

 

  1. Hoci prebieha množstvo miestnych, regionálnych a národných iniciatív a občania sú zapojení do rôznych aspektov plánovania v energetike, existuje skutočná praktická potreba usmerniť a zamerať pozornosť na existujúce zapojenie občanov, odborné poznatky a schopnosti. V súčasnosti nejestvuje primeraný rámec dialógu občanov, subjektov a organizácií občianskej spoločnosti o tom, ako získavať, prenášať a využívať energiu. Takýto dialóg, ktorý môže informovať politiku EÚ a spätne premietnuť európsky rozmer do vnútroštátnych diskusií, je naliehavo potrebný. Ďalekosiahly, ambiciózny, koordinovaný program aktívneho zapojenia občanov by mal stimulovať informovanú diskusiu, zvýšiť úroveň diskusií a porozumenia a tvorcom politiky (ktorí by zasa mali počúvať a odpovedať) zabezpečiť väčšiu dôveru v napredovanie. Pri navrhovaní požadovaných podmienok a potrebných opatrení takéhoto programu sa v prieskumnom stanovisku vychádza z prípravnej výskumnej štúdie, ktorú vypracoval EHSV a ktorá bola uverejnená v decembri 2012 pod názvom Scenáre budúceho energetického mixu v členských štátoch: procesy zapojenia občanov v EÚ a iných krajinách. Štúdia je dostupná na stránke http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.events-and-activities-energy-futures-civil-society-publications.

 

  1. Rozširovanie a nadväzovanie na existujúce mechanizmy účasti

 

  1. Od roku 1997 bolo vytvorených niekoľko fór o energetike s cieľom diskutovať o technických, regulačných, spotrebiteľských a politických otázkach: tri regulačné fóra (fórum o elektrickej energii vo Florencii, fórum o plyne v Madride, občianske energetické fórum v Londýne), ako aj fórum o fosílnych palivách v Berlíne, fórum o energetickej udržateľnosti v Bukurešti a Európske fórum pre jadrovú energiu. Hoci sú všetky tieto fóra určené na zlepšenie fungovania vnútorného energetického trhu, žiadne nemá širokú pôsobnosť zodpovedajúcu dialógu o energetike navrhnutého v tomto stanovisku. Ako to naznačuje názov, Občianske energetické fórum sa snaží o zabezpečenie konkurencieschopných, energeticky účinných a spravodlivých maloobchodných trhov pre spotrebiteľov, a tým poskytuje platformu na posilnenie postavenia spotrebiteľov a záujmov spotrebiteľov v regulačných záležitostiach. Všetky tieto fóra zohrávajú určitú úlohu v dialógu o energetike a bola by veľmi vítaná ich väčšia integrácia prostredníctvom špecifickej koordinačnej platformy alebo špecifického koordinačného orgánu. Takýto orgán by zároveň mohol zastupovať energetické záujmy Európskej komisie v štruktúre ambiciózneho európskeho dialógu o energetike, o ktorom sa hovorí ďalej v texte.

 

  1. Zároveň sú možnosti zaangažovať aj susedné krajiny mimo EÚ, hlavne tie, ktoré sú už účastníkmi energetického spoločenstva, čo by podporilo prístup navrhovaný v oznámení nazvanom „Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ, COM(2011) 539.

 

  1. EHSV ako poradný orgán inštitúcií EÚ, ktorého hlavným poslaním je viac zapojiť organizácie občianskej spoločnosti do európskych iniciatív, má dobrú pozíciu, aby pomohol formovať a plánovať príspevok občianskej spoločnosti k tvorbe politík. Výbor predložil stanoviská k všetkým hlavným právnym predpisom EÚ o energetike a k práci na rozvoji politiky a pre občiansku spoločnosť zorganizoval rozsiahly program konferencií o otázkach energetiky, do ktorých prostredníctvom priamych návštev v členských štátoch zapojil všetky úrovne subjektov z energetiky. Základné stanovisko výboru k potrebe európskeho energetického spoločenstva a mimoriadnej dôležitosti základného spoločenského dialógu bolo uvedené v spoločnom vyhlásení s Notre Europe – Jacques Delors Institute z januára 2012 (http://www.eesc.europa.eu/eec).

 

  1. Základným prvkom budovania produktívneho dialógu bude dôvera. Dôvera v zainteresované strany a medzi nimi sa nedá predpokladať – skôr naopak. Preto jedným z cieľov dialógu je vytvárať dôveru medzi účastníkmi. Ak má Európsky hospodársky a sociálny výbor zastávať v tomto procese formujúcu úlohu pri dosahovaní tohto cieľa, musí byť otvorený a dôveryhodný a musí mať vyvážené postavenie.

 

  1. Postoje k energetike v členských štátoch sa zakladajú na spoločenských hodnotách. Na úrovni občanov budú zahŕňať bezpečnosť, energetickú chudobu a prístup zraniteľných skupín k cenovo dostupným dodávkam. Na štátnej úrovni jestvujú obavy z energetickej závislosti a vystavenia vonkajším vplyvom. Diskusia preto musí zahŕňať silný etický aj hospodársky rozmer, ako sa uznalo v stanovisku Európskej skupiny pre etické aspekty energetického mixu v Európe prijatom v januári 2013. Toto by sa malo v diskusii uznať za dôležitý nástroj. Vyzýva na použitie etického rámca pri všetkých zdrojoch energie a rozhodovaní o kombinácii energetických zdrojov a naliehavo žiada zapojenie občianskej spoločnosti prostredníctvom demokratickej účasti a transparentnosti. Pri uplatňovaní týchto koncepcií na úrovni členských štátov bude potrebná ďalšia práca a jednou z úloh EHSV bude nájsť citlivé miesta štátov a navrhnúť cestu ku konvergencii a spolupráci.

 

  1. Neoddeliteľným prvkom v globálnom, spoločensky prijateľnom a etickom energetickom prístupe, ktorý by politika EÚ mala podporovať, je napríklad koncepcia neznevýhodňovania tých častí sveta, ktoré sa nevedia brániť a sú zraniteľné v konkurenčnom boji o energetické zdroje.

 

  1. Účinné zapojenie funguje najlepšie, ak sú neformálne siete občianskej spoločnosti, ktoré nie sú určené predpismi, poverené vzájomne komunikovať s formálnejšími sieťami určenými podľa predpisov. Inovácie vedúce k zapojeniu môžu byť účinným prostriedkom na dohodnutie a/alebo uskutočnenie strategických cieľov na štátnej, regionálnej, mestskej a miestnej úrovni s nižšími nákladmi pre verejné financie a s menšou byrokraciou než tradičné procesy. V súčasnosti je však málo mechanizmov na integráciu metropolitných a národných snáh a snáh za celú EÚ o „energetickú budúcnosť“. Avšak iniciatívy, akou je aj Dohovor primátorov a starostov, ktorý sa zasadzuje o vyššiu energetickú účinnosť a väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, naznačujú, čo je možné. Zatiaľ nie je vytvorené prepojenie tohto zapojenia do politických a rozhodovacích štruktúr členských štátov.

 

  1. Dosiahnutie aktívneho zapojenia občanov: európsky dialóg o energetike

 

  1. Pracovný názov uvedeného procesu je „európsky dialóg o energetike“ (EDE), hoci na zdôraznenie potreby konkrétnych krokov, ktoré sa musia podniknúť, je možné uvažovať aj o alternatívnom názve „európske opatreniach v energetike“. Európsky dialóg o energetike by nezdvojoval existujúce orgány, ale skôr by vychádzal zo súčasných iniciatív a doplnil by ich zapojením subjektov z energetiky aj občanov. Dôležitým cieľom bude zlepšiť tvorbu politiky organizovaním vzájomnej pôsobenia, poskytovaním primeraných informácií, podporou zodpovednosti, legitímnosti a podporou štátnych a európskych politických rozhodnutí. Všetky energetické otázky by v zásade spadali do jeho rozsahu vrátane infraštruktúry, energetických zdrojov, trhov, spotrebiteľských otázok, technológií, politických a environmentálnych otázok atď.

 

  1. V EDE sa musia riešiť potreby a obavy zainteresovaných strán určených predpismi aj tých, ktoré predpisy neurčujú, zoskupení, ktoré sú zapojené do energetického dodávateľského reťazca, ako aj investorov, zákazníkov, regulačných orgánov a zákonodarcov. V súvislosti s prioritami vymedzenými na úrovni štátov, EÚ a celosvetovo musí EDE považovať za kategóriu zainteresovaných strán aj zástupcov medzigeneračných otázok, najmä tých, ktoré sa týkajú využívania a čerpania zdrojov, kontroly znečistenia a zmeny klímy.

 

  1. Treba poznamenať, že EDE by nebol súčasťou ani operačnej, ani technickej realizácie, ale jeho úlohou by bolo poskytnúť „rokovací priestor“ na diskusie o otázkach súvisiacich s realizáciou vzhľadom na spoločenský dosah a spoločenskú akceptáciu, investície, stratégiu využívania zdrojov a iné politické úvahy. Mal by sa však spájať s veľmi konkrétnymi činnosťami, do ktorých sa ľudia môžu zapojiť, ako je sofistikované meranie spotreby a energetická účinnosť. Teória, vzdelanie a praktické opatrenia musia byť prepojené.

 

  1. Uplatňovanie európskeho dialógu o energetike

 

  1. Cieľmi by spočiatku bolo:

 

  • určiť a uprednostňovať činnosti, ktoré budú informovať a posilňovať občiansku spoločnosť v energetických otázkach,
  • určiť zainteresované strany, vrátane priemyselných a individuálnych spotrebiteľov energie, energetických podnikov, zamestnancov, odborových zväzov a iných záujmových skupín podľa typu ich záujmov, úrovne vedomostí a kapacity zdrojov,
  • vytvoriť rámec kľúčových otázok tak, aby každodenné poznatky a skúsenosti a odborné znalosti mohli vzájomne pôsobiť a prispievať,
  • vytvoriť pružný diskusný formát, ktorý sa prispôsobí vo všetkých členských štátoch a ktorý priblíži občanov k rozhodovaciemu procesu.

 

  1. Mechanizmy rozšírených konzultácií a účasti sú dôležité pre úspešnú energetickú transformáciu. Aj informovaný, štruktúrovaný, inkluzívny a zodpovedný dialóg na úrovni EÚ je potrebný na zabezpečenie toho, aby tvorba a vykonávanie politiky boli strategické, jednotné a inkluzívne, a preto uznané za dôveryhodné a efektívne.

 

  1. Zapojenie občanov musí napokon pomôcť položiť základy znalostného, participatívneho a účinného prechodu na energetickú sústavu s nízkymi emisiami CO2 do roku 2050. Má potenciál pridať na legitímnosti opatreniam EÚ v energetických otázkach a umožniť občanom vyjadriť svoje názory a preferencie na štátnej úrovni a v celej EÚ.

 

  1. Každej vymedzenej skupine zainteresovaných strán by sa mala na základe reciprocity položiť otázka,

 

  • čo každá z nich požaduje od zapojenia do dialógu,
  • čo sa od nich požaduje ako príspevok do dialógu.

 

  1. Ak má byť dialóg dlhodobo úspešný, musí byť snaha o porozumenie záujmom, poznatkom a hodnotám členských štátov a celoeurópskej občianskej spoločnosti a snaha reagovať na ne. Táto reakcia bude pravdepodobne vyžadovať od samotných zainteresovaných strán rozvoj:

 

  • stratégií, ktoré podľa potreby poskytnú, čo zainteresované strany požadujú na dohodnutej úrovni prípadného prispôsobenia a kompromisu;
  • procesu, ktorý má zabezpečiť tieto stratégie;
  • schopnosti podporiť tento proces.

 

  1. Na to, aby dialóg splnil svoje, úlohy, treba položiť viacero základných otázok:

 

  • stratégie: Aké stratégie sa musia zaviesť, aby sa uľahčilo zapojenie zainteresovaných strán z energetiky a občianskej spoločnosti?
  • procesy: Aké nevyhnutné procesy treba vytvoriť alebo znovu navrhnúť na vykonanie týchto stratégií?
  • schopnosti: Aké schopnosti sú potrebné v dialógu, aby tieto procesy fungovali a ďalej sa rozvíjali?
  • príspevok subjektov z energetiky a občianskej spoločnosti: Aký príspevok by mal dialóg očakávať od zainteresovaných strán a občanov na rozvoj, udržanie a podporu týchto schopností?

 

  1. Praktické kroky a odporúčania

 

  1. Navrhuje sa, aby sa do roku 2016 subjekty z energetiky, občania a organizácie občianskej spoločnosti zapojili do európskeho dialógu o energetike vo forme koordinovaných viacúrovňových rozhovorov vo všetkých členských štátoch. Navrhovaný proces zapájania energetických subjektov a verejnosti musí byť ambiciózny, s dobrými zdrojmi a účinný, pričom musí zodpovedať záberu, rozsahu a naliehavosti problematiky. Zároveň by sa mal použiť taktický prístup opísaný v 6. časti. Musí budovať dôveru medzi účastníkmi a dobré meno otvoreného dialógu a hľadať postupné riešenie alebo prijatie mnohých stanovísk, ktoré budú vyjadrené. Mal by byť:

 

  • pre celú EÚ v zmysle konvergencie a integrácie na úrovni EÚ,
  • národný, lebo sa bude uskutočňovať v krajinách s rôznou kultúrou a energetickou budúcnosťou,
  • viacúrovňový v rámci krajiny, spájajúci štátnu, regionálnu, metropolitnú a miestnu úroveň a uznávajúci nevyhnutnú úlohu občanov a vplyv spotrebiteľov na politiku,
  • akčne zameraný, pričom všetci účastníci sa musia seba i ostatných pýtať: „Aké kroky môžeme urobiť, aby sme zabezpečili lepšiu energetickú budúcnosť?“

 

  1. EDE nie je náhradou za diskusiu, ktorá sa musí uskutočniť v inštitúciách reprezentatívnej demokracie, ale posilnením tejto diskusie, pričom spája každodenné poznatky, skúsenosti a chápanie s technickými a odbornými informáciami. Participatívna demokracia tu funguje ako nevyhnutný doplnok reprezentatívnej demokracie.

 

  1. EHSV by mohol vypracovať trojročný program, ktorý by reagoval na národné iniciatívy a spájal sa s nimi a napokon by viedol k nezávislému EDE. Tento proces bude zahŕňať:

 

  • budovanie výskumu a rozšírenie existujúceho výskumu na aktívne zapojenie občanov a základné komplexné energetické otázky, ktoré treba vysvetliť občanom,
  • vytvorenie spojenectiev so všetkými zainteresovanými stranami (členské štáty a rotujúce predsedníctva Rady EÚ, organizácie občianskej spoločnosti, priemysel, odborové zväzy, nadácie, akademické inštitúcie atď.) na vytvorenie stabilnej zdrojovej základne, ktorá bude svojím rozsahom zodpovedať ambíciám programu,
  • hlavné úvodné podujatie, ktoré uvedie aktívne pilotné/ukážkové programy až v piatich členských štátoch, ktoré budú vykonávať národné dialógy, pričom každý začne národným podujatím v roku 2014,
  • vytvorenie prepojenia medzi EDE a existujúcimi fórami tam, kde je to možné a vhodné, vrátane prepojenia s Energetickým spoločenstvom (juhovýchodná Európa) a Východným partnerstvom,
  • prezentáciu a diskusiu o EDE ako súčasť Energetického fóra občanov v novembri 2013 a na iných vhodných energetických fórach a podujatiach,
  • dohľad nad vývojom dialógu stálou študijnou skupinou EHSV s názvom „Príprava európskeho energetického spoločenstva“ a vytvorenie reprezentatívnej riadiacej skupiny.

 

  1. Pri zostavovaní verejného dialógu sa osvedčili nástroje na podporu rozhodovania, najmä pri skúmaní otázok „čo, ak“ a výsledných kompromisných možností, rizík a výsledkov. Medzi niektoré osobitné nástroje patria: vytváranie a modelovanie scenárov, participatívna analýza založená na viacerých kritériách, techniky virtuálnej reality [vrátane 3D vizualizácie a mapovania geografickými informačnými systémami (GIS)], analýza životného cyklu a kvantitatívne environmentálne hodnotenie. Spomedzi týchto nástrojov sa vytváranie scenárov potvrdilo ako najdostupnejší a najinteraktívnejší prostriedok, ktorý umožní ľuďom pochopiť rozsah problému, preskúmať a otestovať vlastné prioritné riešenia a preniesť ich do praxe. V pláne postupu v energetike do roku 2050 sa použilo vytvorenie scenára ako spôsob lepšieho informovania a zapojenia ľudí do politických možností.

 

  1. Presunutie diskusie o energetike z okraja do centra záujmu, aby sa o nej diskutovalo v kaviarňach, baroch, kuchyniach a triedach, si bude vyžadovať viac než techniky sofistikovaného zapojenia. Svoju úlohu zohrajú aj veľké výstavy a podujatia, zapojenie vedeckej obce a záujem médií v jednotlivých štátoch. Bude si to vyžadovať profesionálne plánovanie a vytvorenie dialógu ako európskej „sociálnej značky“, ktorá si získa uznanie a dôveru.

 

  1. Dialóg o energetickej budúcnosti si bude vyžadovať jasné, transparentné a zodpovedné procesy riadenia. Organizačnému orgánu, o ktorom sa predpokladá, že bude nezávislý od všetkých existujúcich zainteresovaných strán, inštitúcií alebo záujmových skupín, musia dôverovať všetci účastníci, musí sa považovať za spoľahlivý a autoritatívny a musí vychádzať z dohodnutého súboru spoločenských a etických zásad, ktoré zohľadňujú spoločné hodnoty.

 

  1. EHSV má formujúcu úlohu. Pripraví cestu, ktorou sa EDE presunie z teórie do reality. Počnúc touto súčasnou etapou úvodného plánovania a dialógu zainteresovaných strán a potom ako súčasť skupiny zapojenej do kľúčových počiatočných úloh bude EHSV ďalej poskytovať podporu, kým EDE sa bude vyvíjať vlastnou cestou a pôsobiť ako katalyzátor pri mobilizovaní dôležitých zdrojov, ktorých využívanie sa bude rozvíjať.

 

  1. Medzi dôležité úlohy, ktoré bude EDE plniť, patrí:

 

  • vytvorenie spoločného rámca dialógov o energetike,
  • vytvorenie všeobecnej európskej „sociálnej značky“ dialógu a sprevádzanie mechanizmov povoľovania a riadenia,
  • vytvorenie dohodnutej „knižnice“ o praktických energetických otázkach založenej na poznatkoch,
  • usporiadanie fóra na otvorenú diskusiu o energetickej politike medzi členskými štátmi a na úrovni EÚ,
  • poskytnutie finančných prostriedkov alebo nevyhnutnej podpory národným a regionálnym iniciatívam,
  • vykonávanie alebo zadávanie výskumu s cieľom odstrániť medzery v poznatkoch,
  • zostavenie usmernení k existujúcim alebo budúcim energetickým otázkam, ktoré zohľadňujú sociálne, environmentálne, etické a hospodárske problémy,
  • spolupráca so štátnymi a regionálnymi organizáciami,
  • podpora siete organizácií v každom členskom štáte.

 

  1. EDE sa môže považovať aj za praktické rozsiahle cvičenie v participatívnej demokracii, ktoré je skutočne prepojené s reprezentatívnou demokraciou v súvislosti s témou dôležitou pre každého. Organizačnou zásadou bude subsidiarita vykonávaná prostredníctvom franšízovej alebo licenčnej siete, t. j. EDE bude vychádzať z toho, čo existuje, a bude to zlepšovať. EDE vo fáze svojho zavádzania vytvorí prostredníctvom inkluzívneho zapojenia občanov a zainteresovaných strán dohodnuté dialógové procesy otvorené uplatneniu na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Takto môžu zohrať dôležitú úlohu zdroje, vedomosti a skúsenosti rôznorodých organizácií, ktoré sú už aktívne v energetických otázkach. Patrili by sem napríklad: obecné a regulačné orgány, energetické spoločnosti, podniky všeobecne, odborové zväzy, mimovládne a spotrebiteľské organizácie a inštitúcie EÚ (Európska komisia, Európsky parlament, Výbor regiónov). Cieľom by bolo poskytnúť „rokovací priestor“ na diskusiu o otázkach súvisiacich s realizáciou vzhľadom na spoločenský dosah a spoločenskú akceptáciu, investície a stratégiu využívania zdrojov a iné politické úvahy. Zahŕňal by dôslednú prezentáciu objektívnych informácií a bol by miestom, kde by sa na základe týchto informácií a vlastných skúseností občanov mohlo preskúmať, aká miera zhody je možná v „ohraničených“ energetických otázkach.

 

  1. Pre tento dialóg je veľmi dôležitý súbor spoločných zásad. Výzvou je pretvoriť niekoľko univerzálnych záväzkov, ktorými sa uznáva a potvrdzuje hodnota našej príslušnosti k ľudstvu, do niečoho, čo môže slúžiť ako základ politiky a činnosti v energetike. Takéto záväzky sú obsiahnuté už v Zmluve o Európskej únii, ktorou sa potvrdzuje úzky vzťah členských štátov k základným ľudským a sociálnym právam. Táto solidarita medzi národmi, ktorá je základnou zásadou EÚ, je tou zásadou, ktorá je z etického hľadiska uplatniteľná celosvetovo, a celosvetový význam musí mať aj energetická politika EÚ.

 

  1. Štyri etické zásady, t. j. dostupnosť energie, udržateľnosť, bezpečnosť a istota dodávok, navrhované Európskou skupinou pre etické aspekty v jej správe o etike v energetike (http://ec.europa.eu/bepa/european-group-ethics/publications/opinions/index_en.htm) sa jednoznačne prelínajú s tromi piliermi energetickej politiky EÚ a bude potrebné ich podrobnejšie preskúmať. V správe tejto skupiny sa okrem iného zdôrazňuje, že účasť je ústredným prvkom sociálnej a politickej spravodlivosti, a potvrdzuje sa prístup uvedený v pláne postupu v energetike do roku 2050, že rozhodujúce je zapojenie verejnosti (bod 3.4).

 

  1. Vyvinutie zásadového prístupu k účasti verejnosti bude nevyhnutným predpokladom začatia dialógu o energetike a považuje sa za jednu z úloh, pri ktorých môže EHSV organizačne pomôcť. Ako príspevok k riešeniu tejto úlohy si môžeme položiť nasledujúcich päť otázok.

 

  • Ako zabezpečíme, aby si každý jednotlivec aj priemyselný subjekt mohol dovoliť obstarávať energiu, ktorú potrebuje?
  • Zohľadňujú sa pri získavaní a využívaní energie potreby budúcich generácií a vplyv na ne?
  • Urobili sme hodnotenie a bilanciu všetkých krátkodobých a strednodobých rizík súvisiacich so získavaním a využívaním energie?
  • Sme si istí, že naše zásobovanie energiou je vzhľadom na jeho základné poslanie dostatočne stabilné a bezpečné?
  • Ako môžeme riešiť tieto otázky?

 

  1. Aby energetické trhy mali nielen krátkodobý výhľad, je potrebná väčšia istota a viac účinnej spolupráce. Ak budeme pokračovať tak ako doteraz, nedosiahneme dostatočné zmeny takým tempom a v takom rozsahu, ako sa to vyžaduje na splnenie politických cieľov, a bude potrebné, aby občania, energetické odvetvie a vládni aktéri zohrávali svoju úlohu pri prechode na hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidu uhličitého. EDE pritom poskytne prostriedky na vybudovanie odvahy a dôvery zapojením občanov v každom štáte a následne stanovením štátnej energetickej politiky so širšou perspektívou EÚ.

 

 

V Bruseli 20. marca 2013

 

 

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

 

 

_____________

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*