Stanovisko

pastedGraphic.pdf

Európsky hospodársky a sociálny výbor

TEN/502

Nepriame zmeny využívania pôdy a biopalivá

 

Brusel 17. apríla 2013

 

 

 

 

 

 

STANOVISKO
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
na tému
„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie“
COM(2012) 595 final – 2012/0288 (COD)
_____________

 

Spravodajca: Lutz RIBBE

_____________

 

 

 

Európsky parlament a Rada sa 19. novembra 2012 rozhodli podľa článku 141 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

 

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie“

COM(2012) 595 final – 2012/0288 (COD).

 

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. apríla 2013.

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 489. plenárnom zasadnutí 17. a 18. apríla 2013 (schôdza zo 17. apríla 2013) prijal 147 hlasmi za, pričom 26 členovia hlasovali proti a 23 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

 

*

* *

 

  1. Závery a odporúčania

 

  1. EHSV neustále podporoval väčšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj energie z biologických zdrojov (bioenergia). Už vo svojom stanovisku k smernici o obnoviteľných zdrojoch energie sa však vyjadril kriticky k využívaniu biopalív získavaných z poľnohospodárskych surovín (agropalív) v oblasti mobility. Preto teraz víta skutočnosť, že Komisia plánuje obmedziť „konvenčné biopalivá“ na 5 %.

 

  1. Komisia chce teraz vo väčšej miere podporovať energetické využitie zvyškových, odpadových a vedľajších produktov na výrobu palív. EHSV to v zásade hodnotí pozitívne, treba však prísne dbať na to, aby sa uplatňoval koherentný politický prístup a nevytvárali nové problémy. Práve tu však vidí EHSV v návrhu Komisie určité riziko.

 

  1. Biomasa je síce obnoviteľná, plocha, na ktorej sa pestuje, je však obmedzená. Preto je vhodné nepriame zmeny využívania pôdy (ILUC), pokiaľ vedú ku konkurujúcim spôsobom využitia pôdy, začleniť do politicko-strategických úvah. Takéto zmeny resp. konkurujúce spôsoby využívania však vznikajú len vtedy, keď doterajšie využitie na výrobu potravín alebo krmív nahradí využitie na výrobu bioenergie, nie však vtedy, keď sa zmení len regionálne rozmiestnenie pestovania.

 

  1. Prístup ILUC, ktorý zvolila Komisia je súčasťou porovnávacieho hodnotenia fosílnych a biologických zdrojov energie, ktoré sa zameriava jednostranne len na bilanciu emisií skleníkových plynov. Otázky ako bezpečnosť zásobovania alebo vyčerpateľnosť fosílnych surovín sa do tohto matematického vzorca nehodia, preto boli ponechané stranou. Prístup ILUC tým však stratil nárok byť považovaný za optimálny prístup, pokiaľ ide o politiku udržateľnosti.

 

  1. Prístup ILUC, ktorý Komisia zvolila, je pochybný aj preto, že má platiť pre kvapalné, ale nie pre plynné ani pevné zdroje energie. EHSV s takýmto prístupom nesúhlasí.

 

  1. Predložený návrh spochybňuje európsku bielkovinovú výrobu a tým aj v niektorých oblastiach veľmi zmysluplné priame energetické využitie rastlinných olejov, pretože rastlinné oleje spadajú podľa návrhu Komisie pod faktor ILUC a majú sa teda obmedzovať. Toto nie je ničím podložené. Rastlinné oleje nie sú „hlavný produkt“, ale vznikajú ako vedľajší produkt vhodného pestovania bielkovinových plodín v Európe. Pestovanie olejnín v Európe, ktoré súčasne poskytujú bielkovinové krmivo aj rastlinné oleje (a tak nahrádzajú dovoz sóje) by sa malo v rámci udržateľných pestovateľských postupov podporovať a nie obmedzovať.

 

  1. V prípade biopalív označených ako „moderné“, ktoré chce Európska komisia podporovať, však vidí EHSV nebezpečenstvo, že cenné potenciálne pohlcovače CO2 (ako drevo, slama či lístie) by sa mohli použiť ako surovina na výrobu palív, čo by viedlo k zvýšeniu koncentrácie CO2 v ovzduší (pozri bod 4).

 

  1. V predloženom zmenenom a doplnenom znení smernice o obnoviteľných zdrojoch energie nevidí EHSV žiadny sľubný základ pre stratégiu s cieľom skutočne čo najviac obmedziť používanie fosílnych palív, zlepšiť bezpečnosť zásobovania Európy a prispieť k ochrane klímy.

 

  1. Biopalivá akéhokoľvek druhu nie sú trvalým prostriedkom na boj proti rozšírenej nadmernej spotrebe energie. Už aj pre svoju dostupnosť nebudú môcť fosílne palivá nahradiť. Preto ich možno považovať – najmä pokiaľ ide o osobnú automobilovú dopravu, v ktorej sa už rysujú alternatívy ku kvapalným palivám – prinajlepšom za prechodné riešenie, ktoré má okrem toho aj značné neželané vedľajšie účinky a ktoré v žiadnom prípade nesmie odlákať pozornosť od skutočnosti, že je nevyhnutné, aby sme znížili svoju spotrebu energie, a to bez ohľadu na jednotlivé zdroje energie.

 

  1. EHSV si je vedomý toho, že v niektorých oblastiach mobility a v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve sa doteraz ešte nenašli žiadne realizovateľné alternatívy využívania kvapalných palív. Čisté rastlinné oleje by tu mohli byť použiteľnou alternatívou, avšak aj ich objem výroby je obmedzený, a preto sa musí oblasť, v ktorej sa budú využívať veľmi strategicky naplánovať.

 

  1. Aj oznámenie Komisie „Ekologická energia pre dopravu: Európska stratégia pre alternatívne palivá“
  2. , ktorá je strategicky prepojená s politikou v oblasti biopalív, neponúka dostačujúce východiská
  3. .

 

  1. Vo všeobecnosti si EHSV všíma podstatný nesúlad medzi prístupmi Komisie v jednotlivých oblastiach politiky, ktorý musí byť urýchlene odstránený. Výbor vyzýva Komisiu, aby celkovo prehodnotila svoju politiku využívania bioenergie, najmä v oblasti dopravy. Zohľadniť by pritom mala skutočnosť, že plocha ako zdroj (a teda aj biomasa) je obmedzená, a tiež energetickú bilanciu a účinnosť jednotlivých druhov bioenergie (a teda aj rôzny potenciál zníženia emisií skleníkových plynov), ako aj hospodárnosť.  Väčšia pozornosť by sa mala venovať stratám energie v procesoch konverzie, mali by sa vyvíjať a podporovať alternatívy k spaľovacím motorom v sektore dopravy (ako elektromobilita alebo vodíkové technológie) a mala by sa vypracovať samostatná európska stratégia udržateľného získavania a využívania bielkovín a rastlinných olejov v Európe.

 

  1. Úvod: politický kontext a predstavenie návrhov Komisie

 

  1. Smernicou 2009/28/ES (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie) boli stanovené záväzné ciele rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov, ktorej podiel má do roku 2020 dosiahnuť 20 % celkovej spotreby energie. Členským štátom však bola pri realizácii ponechaná veľká miera flexibility v tom, že môžu samy rozhodnúť, v ktorom sektore (elektrická energia, vykurovanie/chladenie alebo doprava) chcú vyvíjať hlavnú aktivitu.

 

  1. Od tejto flexibility sa však upustilo v sektore dopravy, kde sa stanovil povinný minimálny podiel 10 % na spotrebe energie. Spočiatku bolo plánované predpísať tento podiel vo forme biopalív
  2. , po kritike zo strany EHSV a EP bolo dohodnuté, že do tohto podielu budú započítané aj iné formy energie z obnoviteľných zdrojov (napr. elektrická energia z obnoviteľných zdrojov na pohon automobilov a koľajových vozidiel, bioplyn a pod.).

 

  1. Teraz predložené zmeny a doplnenia sú výsledkom „Správy Európskej komisie o nepriamej zmene využívania pôdy súvisiacej s biopalivami a biokvapalinami“
  2. , ktorú Komisia zverejnila v roku 2010 a v ktorej dospela k záveru, že „je dôležité riešiť nepriamu zmenu využívania pôdy pre biopalivá“.

 

  1. V zásade sa Komisia aj naďalej drží kritizovaného využívania palív z rastlinných materiálov v doprave, má sa však obmedziť využitie „konvenčných agropalív“ a prejsť na využívanie tzv. „moderných“ biopalív, ktoré by nemali so sebou prinášať riziko nepriamej zmeny využívania pôdy. Tieto biopalivá, ktoré Komisia definuje ako „moderné“, sú kvapalné palivá vyrobené napríklad z biogénneho odpadu/zvyškov alebo rias. Ich výroba by podľa Komisie mala byť podporovaná, pretože doteraz nie sú komerčne dostupné vo väčších množstvách. Stimuly sa majú vytvoriť tým, že pri započítavaní do 10 % podielu v doprave, čo je cieľ stanovený v smernici 2009/28/ES, zavážia moderné biopalivá väčšmi, než konvenčné agropalivá.

 

  1. Súhrnne sa dá povedať, že Komisia svojimi návrhmi sleduje tieto ciele:

 

  • obmedziť príspevok konvenčných biopalív k splneniu cieľa smernice o obnoviteľných zdrojoch energie na maximálne 5 % celkovej energie využívanej v doprave, teda maximálne na polovicu stanoveného 10 % cieľa,

 

  • podporiť moderné biopalivá (bez zmien alebo len s miernymi nepriamymi zmenami využívania pôdy) tým, že sa o. i. umožní, aby sa tieto palivá matematicky podieľali na splnení cieľov smernice o obnoviteľných zdrojoch energie vo väčšej miere ako konvenčné agropalivá,

 

  • zlepšiť bilanciu skleníkových plynov pri postupoch výroby biopalív (zníženie emisií, ktoré pri nej vznikajú) tým, že sa pre nové výrobné zariadenia sprísnia požiadavky na zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré musia dodržať,

 

  • zlepšiť vykazovanie emisií skleníkových plynov tým, že členské štáty a dodávatelia palív budú zaviazaní vykazovať emisie vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy v prospech výroby biopalív.

 

  1. Všeobecné pripomienky

 

  1. EHSV vo svojom stanovisku
  2.  k vtedajšiemu návrhu smernice o obnoviteľných zdrojoch energie privítal všeobecné smerovanie smernice a podporil ho, k využívaniu bioenergie v doprave však zaujal kritický postoj.

 

  1. Európa potrebuje dôsledne rozvíjať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, avšak súčasne s tým aj dôsledne šetriť energiu, efektívne a vo veľkej miere zlepšovať energetickú účinnosť a dosiahnuť štrukturálne zmeny v rôznych oblastiach (ako napríklad v dopravnej politike).

 

  1. EHSV však odmietol osobitné postavenie sektora dopravy a zameranie sa v ňom na agropalivá okrem iného s odôvodnením, že „strategické ustanovenia týkajúce sa čiastočnej náhrady nafty resp. benzínu agropalivami sú jedným z najmenej účinných a najnákladnejších opatrení v oblasti ochrany podnebia a v súčasnosti znamená veľké plytvanie finančnými prostriedkami. Pre EHSV je nepochopiteľné, prečo sa najintenzívnejšie politicky podporujú práve najnákladnejšie opatrenia, hoci okrem hospodárskych aspektov zostáva nevyjasnené aj množstvo otázok týkajúcich sa životného prostredia a sociálnej sféry. Preto odmieta osobitný cieľ 10-percentného podielu agropalív.“
  2.  Na tomto postoji sa nič nezmenilo.

 

  1. Komisia by sa však nemala zaujímať o politicky stanovený 10-percentný cieľ. Jej cieľom by malo byť vytvoriť koherentnú politiku, ktorá bude zameraná na to, aby sa z dlhodobého hľadiska mohlo nahradiť 100 % dnes využívaných fosílnych palív.

 

  1. Vzhľadom na súčasný objem dopravy sa to bude dať len vo veľmi malej miere dosiahnuť agropalivami. Podľa výpočtov FAO by sme museli na výrobu agropalív využiť 2/3 celosvetovo dostupnej ornej pôdy, ak by sme chceli pokryť dnešný celosvetový energetický dopyt v sektore dopravy agropalivami.

 

  1. Dôsledky, ktoré by takáto politika mala pokiaľ ide o nepriame zmeny využívania pôdy sú jasné.

 

  1. Biopalivá akéhokoľvek druhu nie sú trvalým prostriedkom na boj proti rozšírenej nadmernej spotrebe energie. Už aj pre svoju dostupnosť budú môcť nahradiť fosílne palivá len vo veľmi obmedzenej miere. Preto ich možno považovať – v súvislosti s osobnou automobilovou dopravou, v ktorej sa už rysujú alternatívy ku kvapalným palivám – prinajlepšom za prechodné riešenie, ktoré má okrem toho aj značné neželané vedľajšie účinky a ktoré v žiadnom prípade nesmie odlákať pozornosť od skutočnosti, že je nevyhnutné, aby sme znížili svoju spotrebu energie, a to bez ohľadu na jednotlivé zdroje energie.

 

  1. Jedným z dôvodov odťažitého a kritického postoja EHSV k návrhu Komisie z roku 2008 bola práve otázka nepriamych zmien využívania pôdy. Výbor preto víta súčasný prístup, ktorý má za cieľ obmedziť využívanie konvenčných agropalív.

 

Prístup založený na ILUC je pochopiteľný, má však závažné slabiny

 

  1. Samotné myšlienkové pochody Komisie k ILUC sú pochopiteľné: vždy keď sa využitie poľnohospodárskej plochy, ktorá sa doteraz používala na pestovanie potravinových plodín alebo krmív zameria na inú oblasť (ako napríklad agropalivá, alebo aj látkové spracovanie rastlín a pod.), musí sa dovtedajšie pestovanie potravinových plodín alebo krmív presunúť a inú plochu, čo môže mať negatívne ekologické a sociálne následky.

 

  1. Preto je pochopiteľné, že „nepriame zmeny využívania pôdy“ majú byť súčasťou politicko-strategických úvah.

 

  1. Jedna štúdia, ktorú zadala Komisia, vyčíslila nepriame zmeny využívania pôdy na ploche 1,4 milióna ha len v dôsledku toho, keby sa využívanie agropalív v EÚ zvýšilo z dnešných menej ako 5 % na 10 %.

 

  1. Výbor upozorňuje, Komisiu, EP a Radu na to, že k nepriamym zmenám využívania pôdy dochádza nielen v dôsledku využívania kvapalných palív. Sú najmä výrazným znakom systému využívania biomasy, pokiaľ sa nespracúvajú zvyšky.

 

  1. To by znamenalo, že podobný prístup ako teraz v prípade kvapalných palív by sa mal vlastne zaviesť aj pri plynných a pevných zdrojoch energie. Napríklad v Nemecku sa v roku 2011 okrem 1,2 milióna ha ornej pôdy, na ktorých sa pestovali rastliny na výrobu konvenčných agropalív využíval aj približne 1 milión ha na pestovanie rastlín (predovšetkým kukurice) na výrobu bioplynu. Ak sa rastliny spracujú na palivo, má sa vypočítať faktor ILUC, ak sa využijú na výrobu elektriny, tak nie. To nie je logické, ani dôsledné.

 

  1. EHSV považuje za zmysluplné využívať zdroje energie ako je biomasa, na ktoré sa využívajú samostatné plochy, v doprave len vtedy, ak nie sú k dispozícii iné realizovateľné alternatívy. Biomasa je síce obnoviteľná, ale kvôli potrebe plochy jej nie je k dispozícii neobmedzené množstvo.

 

  1. Často už existujú alebo sa dajú vyvinúť iné alternatívy, napr. v rámci elektromobility, kde sa dá vďaka veternej a solárnej energii vyrábať s oveľa menšími nárokmi na plochu. Na výrobu 10 GWh/rok je napríklad potrebná plocha 400 ha na pestovanie kukurice, ale len 8 ha strešnej plochy (pokrytej fotovoltaickými zariadeniami) resp. 0,3 ha (ak využijeme veternú energiu). Inak povedané: tam, kde sa dá, a aj z hospodárskeho hľadiska má zmysel resp. realizovateľné v praxi, uvažovať o elektromobilite by sa práve táto možnosť mala ďalej rozvíjať a využívať, aby sa zabránilo konkurencii vo využívaní plôch alebo sa aspoň obmedzila.

 

  1. EHSV nevidí v návrhu, ktorý predložila Komisia žiadnu pádnu ucelenú koncepciu, ani pokiaľ ide o bioenergiu, ani pokiaľ ide o riešenie problematiky v oblasti dopravy, na ktorú Komisia neustále poukazuje, a to:

 

a) extrémne vysokej závislosti od dovozu energie,

 

b) osobitne nezvládateľných emisií skleníkových plynov.

 

Ochrana klímy a bezpečnosť zásobovania sa novým prístupom výrazne nezlepšia

 

  1. Komisia si uvedomuje, že tzv. „moderné“ biopalivá, ktoré sa vyrábajú zo zvyškov resp. z rias, budú výrazne drahšie než „konvenčné agropalivá“ z potravinárskych plodín. Keďže Komisia vychádza z predpokladu, že takéto „moderné“ palivá sú potrebné na dosiahnutie cieľa 10 %, používa matematický trik na dosiahnutie tohto cieľa. Každý liter „moderného paliva“, ktoré je vyrobené zo surovín uvedených v prílohe IX časť A návrhu smernice (teda napríklad z rias, slamy, maštaľného hnoja alebo splaškových výkalov, škrupín orechov alebo kôry, pilín, triesok alebo lístia) sa násobí faktorom 4, teda sa počíta ako 4 litre „konvenčných agropalív“). Pre palivá, ktoré sú vyrobené napríklad z použitého kuchynského oleja, živočíšnych tukov, nepotravinového celulózového materiálu (príloha IX časť B) sa používa faktor 2.

 

  1. To znamená, že už pri 2,5 % podiele „moderných palív“, ktoré sú vynásobené faktorom 4, by sa „cieľ 10 %“ považoval za dosiahnutý. Ak vychádzame z predpokladu, že „moderné palivá“ v porovnaní s fosílnymi palivami prinesú zníženie emisií skleníkových plynov o 60 %, znížili by sa emisie skleníkových plynov v sektore dopravy o 1,5 %. Keďže emisie z dopravy predstavujú asi 25 % celkového objemu emisií EÚ, dosiahlo by sa tak celkové zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ v rozsahu necelého pol percenta.

 

  1. Je pritom jedno, či sa stanovený 10-percentný cieľ dosiahne 2,5 % podielom „moderných“ biopalív alebo zmesou maximálne 5 % podielu a napríklad 1,25 % podielu „moderných“ biopalív, v každom prípade sa to nedá považovať za výrazný príspevok k zlepšeniu bezpečnosti zásobovania v EÚ a zlepšeniu ochrany klímy.

 

  1. Z dlhodobého hľadiska bude potrebné, aby bol v sektore dopravy podiel energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý ďaleko prevýši súčasných 10 %. Aj Komisia plánuje do roku 2050 67 % zníženie emisií skleníkových plynov v oblasti dopravy. Predložený návrh neposkytuje východiská na prípravu nádejnej stratégie, ktorou by sa tento cieľ dal dosiahnuť.

 

Prístup Komisie podkopáva európsku stratégiu v oblasti bielkovín

 

  1. EHSV zdôrazňuje, že prístup ILUC môže by zohľadnený len vtedy, ak pôjde o nové spôsoby využívania, nie však ak ide len o regionálne presuny doterajšieho využívania. A práve tu obsahuje návrh Komisie závažnú logickú chybu.

 

  1. Pri výpočtoch ILUC Komisia uvádza, že pri výrobe rastlinných olejov ako vedľajší produkt vznikajú olejové resp. bielkovinové výlisky, ktorých „hodnota“ sa samozrejme posudzuje len z hľadiska politiky ochrany klímy, teda započítaním ich výhrevnej hodnoty do porovnávacích vzorcov na výpočet emisií skleníkových plynov.

 

  1. Nikomu v Európe by nenapadlo spaľovať tieto výlisky. Veci sa majú totiž tak, že pestovanie olejnín má v Európe veľký význam. Napríklad repka olejná sa v uplynulých desaťročiach ďalej šľachtila preto, aby sa podporilo jej pestovanie na kŕmne účely s cieľom zlepšiť veľmi zlé zásobovanie Európy bielkovinami. EHSV často poukazoval na to, že je to nevyhnutne potrebné, pretože v súčasnosti sa musí dovážať asi 75 % celkového množstva kŕmnych bielkovín. Keby sa bielkovinové kultúry pestovali v Európe, mohol by sa znížiť dovoz bielkovinových plodín ako sója, a tým aj negatívne ekologické a sociálne vplyvy, ktoré čiastočne sprevádzajú intenzívne pestovanie sóje v zámorí.

 

  1. Rastlinný olej teda nie je primárnym cieľom pestovania olejnín. Približne 2/3 zberového množstva sa premenia na bielkovinové výlisky, len asi 1/3 predstavuje vylisovaný olej. Tento olej je teda, rovnako ako slama, ktorá pri výrobe vzniká
  2. , vedľajší resp. odpadový produkt.

 

  1. Komisia na jednej strane uvádza, že chce podporovať vedľajšie resp. odpadové produkty, predložený návrh však spochybňuje európsku bielkovinovú výrobu a tým aj veľmi zmysluplné priame využitie rastlinných olejov. To predsa nie je v žiadnom prípade koherentná politika.

 

ILUC je len jedným z kritérií, bionenergia nie je len otázkou potrebnej plochy a emisií skleníkových plynov

 

  1. Komisia svojimi návrhmi obmedzuje diskusiu o bionenergii na porovnanie výpočtu emisií skleníkových plynov z fosílnych a obnoviteľných zdrojov energie. Pristupuje k tomu tak, že biogénne palivá sa budú započítavať do smernice o energii z obnoviteľných zdrojov už len vtedy, ak v porovnaní s fosílnymi palivami dosiahnu určitý stupeň zníženia skleníkových plynov.

 

  1. EHSV zdôrazňuje, že takáto politika je príliš zjednodušená, keďže necháva bokom iné dôležité otázky, ako napríklad bezpečnosť zásobovania (vrátane rozvoja regionálnych štruktúr zásobovania energiou). Zohľadnená nebola ani otázka vyčerpateľnosti fosílnych zdrojov energie a surovín, sociálne aspekty ako vytláčanie maloroľníkov alebo domorodých skupín obyvateľstva v zámorských pestovateľských oblastiach, či vývoj cien na trhoch s potravinami, lebo tieto sa – na rozdiel o ILUC – nedajú prepočítať na matematickú tabuľku ekvivalentu emisií skleníkových plynov.

 

  1. Pri porovnávacích hodnotách emisií skleníkových plynov sa prísne nerozlišuje medzi fosílnou a čo do množstva obmedzenou ropou (ktorá je základom benzínu, nafty, kerozínu) a napríklad opakovane dopestovateľným rastlinným olejom (ako odpadovým produktom európskej bielkovinovej stratégie). Ak sa má porovnávacia hodnota emisií skleníkových plynov príslušne využiť, musí určite zohľadniť tento rozdiel medzi obnoviteľnými a fosílnymi zdrojmi. To znamená, že ropné deriváty by v závislosti od svojho konkrétneho vplyvu mali mať hneď od začiatku veľké mínus a okrem toho by sa mali do bilancie vplyvu fosílnych zdrojov energie na klimatické zmeny započítať aj nové (podnebiu) škodlivejšie metódy ich ťažby (napr. ropa z pieskových vrstiev alebo z bridlice). Tu musí Komisia návrh vylepšiť.

 

  1. Zohľadniť treba aj to, že medzi jednotlivými biogénnymi palivami sú obrovské rozdiely. Emisie skleníkových plynov sú pri biopalivách podmienené: a) spôsobom pestovania rastlín a b) nárokmi na technickú výrobu biopaliva, vrátane dopravy surovín a hotového produktu.

 

  1. Biopalivá, ktoré vzišli z ekologicky vhodného pestovania šetriaceho zdroje (ako je ekologické poľnohospodárstvo) treba odlíšiť od tých, ktoré boli vyrobené s použitím mnohých poľnohospodárskych chemických prípravkov (čo zhoršuje aj ich bilanciu pri emisiách skleníkových plynov). Okrem toho treba odlíšiť palivá vyrobené lokálne od tých, ktoré sa vyrábajú centrálne, vo veľkých technických zariadeniach atď. Takúto deľbu Komisia nevykonala.

 

  1. Zvláštne je, že v Komisiou navrhovanej metóde výpočtu sú dokonca „moderné“ palivá, ktorých výroba je spojená s vysokými energetickými a dopravnými nákladmi, matematicky výhodnejšie, než napríklad tie, ktoré sú vyrobené z surovín, ktoré príroda poskytuje takpovediac zadarmo (ako napríklad čistý rastlinný olej) (pozri bod 4). To je podľa názoru EHSV neakceptovateľné.

 

  1. Osobitné pripomienky

 

  1. Komisia uvádza, že v prípade „moderných“ palív sa nevyskytuje nebezpečenstvo nepriamej zmeny využívania pôdy. EHSV považuje za dôležité poukázať na to, že toto kritérium neznamená, že sú z hľadiska politiky ochrany klímy neškodné. Na štyroch konkrétnych prípadoch zo zoznamu „zvyškových látok“ navrhnutých Komisiou chce výbor ďalej v texte znázorniť svoj kritický postoj k tomuto plánovanému prístupu.

 

  1. Glycerín

 

  1. Komisia sa teraz pri „moderných“ biopalivách rozhodla vsadiť o. i. na glycerín namiesto na „konvenčnú“ bionaftu, ktorú chce obmedziť. Ale práve európski výrobcovia bionafty sa stali v uplynulých rokoch najväčšími dodávateľmi glycerínu v Európe, keďže 80 % výroby glycerínu vzniká pri výrobe bionafty
  2. . EHSV si kladie otázku, odkiaľ budeme v budúcnosti získavať surový glycerín, ktorý sa má vo väčšej miere využívať, ak sa má obmedziť výroba príslušnej suroviny (bionafty). Tu existuje vnútorný rozpor.

 

  1. Komisia jasne uviedla, že by bolo z hľadiska politiky na ochranu klímy aj z energetického hľadiska rozumnejšie využívať prírodné rastlinné oleje priamo a nie ich premieňať na bionaftu (pozri prílohu V časť A  smernice 2009/28/ES). Pri takomto z hľadiska politiky ochrany klímy rozumnom postupe by vôbec žiadny glycerín nevznikal. Súčasný návrh Komisie však vedie k výraznému „narušeniu hospodárskej súťaže“ pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov, ktoré má neblahé následky. Priemyselný zvyškový produkt glycerín, ktorý vzniká počas energeticky náročného výrobného procesu (konkrétne esterizáciou rastlinného oleja na bionaftu) má vďaka znásobeniu jeho odpadovej hodnoty fiktívne oveľa vyššiu hodnotu z hľadiska emisií skleníkových plynov než rastlinný olej ako surovina. V teórii takto vznikne matematicky výhodnejšia úspora emisií skleníkových plynov, ktorá však v realite neexistuje (pozri aj bod 4.4.3).

 

  1. Drevo (kvapalné palivá z biomasy)

 

  1. Technicky je bezpochyby možné vyrábať z biomasy kvapalné palivá, ako to navrhuje Komisia, napríklad využitím dreva. Príslušný „Fischer-Tropschov postup“ je známy už desaťročia. Spočíva v tom, že sa molekuly lignínu v dreve úplne rozštiepia a zostávajúci CO sa zlúči so zväčša pridávaným H2 na molekuly CH.

 

  1. V procese sa však nedajú (!) použiť odrezky dreva ani kôra, vyžaduje si drevo najvyššej kvality (konkurencia využitiu dreva na výrobu nábytku alebo dýh), keďže cudzie molekuly, ktoré sa obvykle nachádzajú v odrezkoch a kôre Fischer-Tropschovu syntézu narúšajú.

 

  1. Tento postup je veľmi náročný na energiu. Z 1000 kg najlepšieho kmeňového dreva (so 60  % hmot. organickej hmoty) sa dá vyrobiť 135 kg motorovej nafty. Viac ako 85 % energie obsiahnutej v dreve sa pri tomto procese stratí, len približne 15 % sa stane „moderným“ biopalivom. To znamená, že z lesa s 1000 stromami sa energia z viac ako 850 stromov stratí počas procesu a energiu získame len z menej ako 150 stromov. Pri následnom spálení tohto paliva z biomasy v motoroch automobilov sa potom uvoľní CO2 všetkých 1000 použitých stromov viazaný fotosyntézou.

 

  1. Z energetického hľadiska je to neakceptovateľne slabá účinnosť, ktorá je na míle vzdialená energetickej účinnosti, ktorú Komisia neustále požaduje. Ciele energetickej účinnosti si vyžadujú investície do procesov, ktoré môžu mať dosah prijateľný z hľadiska využívania energie.

 

  1. Aj napriek tomu sa tento proces považuje v rámci politiky EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov za z veľkej miery CO2 neutrálny, a to práve preto, že sa ako energia použitá v procese má využiť drevo. Na druhej strane EÚ plánuje vytvoriť úložiská CO2. A čo by bolo vhodnejšie, než viazať CO2 v dreve a nechať ho v ňom uložený dlhodobo, teda nespáliť ho hneď pri výrobe „moderných“ biopalív?

 

  1. EHSV zdôrazňuje, že drevo z udržateľného lesného hospodárstva sa môže a má využívať na energetické účely, aby nahradilo fosílne palivá, napríklad ropu lebo uhlie. Už predtým však poukazoval na to
  2. , že by bolo dobré držať sa odporúčaní Spoločného výskumného centra a zavádzať najprv opatrenia, ktoré majú najväčší zmysel z hospodárskeho hľadiska a sú najúčinnejšie z hľadiska politiky ochrany klímy. Medzi ne patrí v prvom rade tepelné využitie dreva (napríklad v lokálnych systémoch vykurovania, v ideálnom prípade v spojení s kogeneračnými zariadeniami) a nie využitie v energeticky náročnom chemickom procese premeny dreva na kvapalné palivo pre sektor dopravy
  3. .

 

  1. Slama

 

  1. Z ekologického hľadiska a z hľadiska politiky ochrany klímy je značne problematické, že Komisia považuje slamu za obyčajný zvyškový produkt (teda za nepotrebný odpad). Slama bola celé stáročia hlavnou látkou v poľnohospodárskom výrobnom kolobehu. V zdravej ornej pôde žije na ploche 1 hektára asi 10 ton organizmov, ktoré potrebujú potravu. Treba pripomenúť, že humus vznikal po mnoho stáročí práve zo slamy, lístia alebo zvädnutej trávy a podobne pričinením týchto pôdnych organizmov. Humus zabezpečuje kvalitu pôdy, úrodnosť a pohlcovanie CO2.

 

  1. EHSV nechápe celkom, čo vlastne Komisia chce: vybudovať a rozšíriť pohlcovače CO2, alebo potenciálnym pohlcovačom odobrať jeden z najdôležitejších zdrojov tým, že sa bude uprednostňovať iné využitie slamy?

 

  1. EÚ podporuje druhú možnosť, keďže sa na slamu díva ako na „odpad“, z ktorého má byť, s vysokými energetickými nákladmi, vyrobené „moderné“ palivo, ktoré sa do cieľov ochrany klímy v sektore dopravy zaráta so štvornásobnou bonifikáciou. Príslušná „strata“ pohlcovača CO2 sa však nezaráta nikam.

 

  1. Ďalší aspekt, ktorý v tejto súvislosti nebol zvážený: ak bude v pôdnom systéme chýbať slama, nebude to mať následky len pre štruktúru pôdy a mikroorganizmy, ktoré v nej žijú. Chýbajúce živiny sa budú musieť doplniť minerálnymi hnojivami, ktorých výroba stojí peniaze a spotrebuje sa pri nej aj veľa energie.

 

  1. Pre poľnohospodárov je finančne výhodné, keď sa vďaka politickým rámcovým podmienkam zo slamy stane hospodársky tovar, za ktorý dostanú peniaze. Za tvorbu humusu a ukladanie CO2 v pôde, ani za úsporu energie spojenú s využitím slamy v hospodárskom kolobehu, naopak nedostanú nič. Tu sa vytvárajú jednoznačne nesprávne stimuly v oblasti trhového hospodárstva.

 

  1. Výbor pripomína svoje stanovisko z 19. septembra 2012 na tému „Návrh rozhodnutia o pravidlách započítavania a akčných plánoch pre emisie a absorpcie skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom“
  2. . V ňom uviedol, že pripravované akčné plány napr. na vytvorenie úložísk CO2 v poľnohospodárstve, „musia nevyhnutne sprevádzať ďalšie politické opatrenia, resp. sa musia kombinovať s jestvujúcimi politickými opatreniami, aby sa vytvorili rámcové podmienky, ktoré umožnia vlastníkom a užívateľom pôdy uskutočniť primerane účinné opatrenia, pokiaľ ide o využívanie pôdy, zmeny jej využívania a lesné hospodárstvo, a to hospodársky vhodným spôsobom a nielen vo svoj neprospech.“ Je poľutovaniahodné, že ani nie dva mesiace po tom, ako výbor sformuloval túto zásadu, prišla Komisia so svojím súčasným návrhom, premeniť slamu na „moderné“ palivá, čím znovu dala úplne protichodný impulz.

 

  1. Lístie

 

  1. Vyhlásiť lístie bez rozdielu za „odpad“ resp. surovinu na výrobu „moderných“ biopalív je z ekologického hľadiska neakceptovateľné. Lístie zohráva napríklad v ekologickom kolobehu lesa významnú úlohu a má zásadný význam aj pre jeho produktivitu. Odstránenie lístia z niektorých lesov Európy v stredoveku viedlo napríklad k ich trvalému poškodeniu. Podľa súčasných návrhov Komisie by bolo mysliteľné, že sa lístie lesov využije ako uprednostňovaná surovina na výrobu paliva, čo je postup, ktorý bol po dlhom úsilí pred niekoľkými desaťročiami v zmysle ozdravenia lesov konečne zrušený. V súčasnosti by proti realizácii týchto zámerov Komisie mohli hovoriť asi len hospodárske dôvody.

 

  1. Návrhy EHSV

 

  1. EHSV vyzýva Komisiu, aby od základu prehodnotila svoju politiku v oblasti bioenergie, najmä pokiaľ ide o biopalivá. Zohľadniť by pritom mala skutočnosť, že plocha ako zdroj (a tým aj biomasa) je obmedzená, ako aj energetickú bilanciu a energetickú účinnosť jednotlivých foriem bionenergie (a tým aj rozdielny potenciál, pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov) a hospodárnosť. Komisii odporúča, aby zohľadnila dôležité konštatovania Spoločného výskumného centra, ako aj hlavné tézy postoja Spolkového úradu pre ochranu životného prostredia
  2. , ktorý bol prezentovaný na sprievodnom podujatí EHSV v rámci konferencie o zmene klímy v Durbane.

 

  1. Energetickej náročnosti procesov premeny sa musí venovať oveľa viac pozornosti, pretože sa často podceňuje. Zásahy do molekulárnej štruktúry pôvodných produktov sú síce v mnohých oblastiach nášho života (napríklad v prípade liekov) niečím zásadným, ale nie nevyhnutne v oblasti energetiky. Tu musí ísť predovšetkým o čo najväčšiu energetickú účinnosť, keďže chceme získavať energiu. Všetky energetické produkty, ktoré prešli procesom chemickej premeny sa musia vždy spochybňovať, ak k nim existujú alternatívy.

 

  1. Namiesto toho, aby sa energeticky náročným spôsobom drevo premieňalo a potom spaľovalo v automobiloch, malo by sa využiť buď ako úložisko CO2 alebo priamo spáliť ako náhrada fosílnych zdrojov energie v oblasti „vykurovanie“.

 

  1. Komisia by mala vytvoriť stratégiu podobnú plánovanej európskej stratégii pre bielkoviny, ktorá by energeticky účinným spôsobom skĺbila potrebu poskytovať energiu s prírodnými procesmi napríklad v oblasti poľnohospodárstva  lesného hospodárstva. To znamená, že pestovanie olejnatých plodín v Európe, ktoré súčasne poskytujú bielkovinové krmivo aj rastlinné oleje (a tak nahrádzajú dovoz sóje) by sa malo v rámci udržateľných poľnohospodárskych metód podporovať a nie obmedzovať.

 

  1. Komisia by mala len v obmedzenej miere možné využitie biopalív strategicky jednoznačne zamerať na tie oblasti, v ktorých sa na rozdiel od osobných automobilov doteraz nečrtajú žiadne skutočne celkovo sľubné alternatívy k fosílnym palivám. To je napríklad oblasť leteckej či lodnej dopravy, ale aj samotné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo (teda doprava mimo ciest).

 

  1. Mala by však rešpektovať aj zásadu, ktorú sama vyjadrila, že bioenergia sa bude využívať tam, kde sa dá s hospodársky najnižším úsilím dosiahnuť najväčší energetický a klimatický účinok. A to je bezpochyby oblasť využitia tepla, nie oblasť kvapalných palív.

 

  1. K obnoviteľným zdrojom energie v poľnohospodárstve sa EHSV vyjadril už viackrát a poukázal o. i. aj na to, že práve v tejto oblasti poskytuje využívanie prírodných rastlinných olejov zaujímavú alternatívu. Napríklad Rakúsko využíva príslušné výsledky projektu na využívanie čistých, chemicky neupravených rastlinných olejov, ktorý Komisia podporila v rámci 7. rámcového programu, a bude ich viac využívať v poľnohospodárstve. Je poľutovaniahodné, že Komisia sa k tomuto nikde nijako nevyjadruje a ani sa sama nechopila iniciatívy.

 

  1. EHSV sa chce v budúcnosti ešte intenzívnejšie zapájať do spoločenských diskusií o otázkach ako je využívanie pôdy a konkurujúce spôsoby jej využitia, a zároveň upozorniť aj na problém zväčšujúceho sa podielu „zapečatenia“ pôdy.

 

V Bruseli 17. apríla 2013

 

 

Predseda
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE

 

 

 

 

 

*

* *

 

 

 

Pozn.: Príloha na nasledujúcej strane

 

PRÍLOHA K STANOVISKU

 

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

 

Tieto zamietnuté pozmeňovacie návrhy získali v hlasovaní aspoň štvrtinu hlasov:

 

Bod 3.16

 

Doplniť takto:

 

„EHSV nevidí v návrhu, ktorý predložila Komisia žiadnu pádnu ucelenú koncepciu, ani pokiaľ ide o bioenergiu, ani pokiaľ ide o riešenie problematiky v oblasti dopravy, na ktorú Komisia neustále poukazuje, a to:

 

a) extrémne vysokej závislosti od dovozu energie,

 

b) osobitne nezvládateľných emisií skleníkových plynov.

 

Okrem toho treba poukázať na to, že povinnosť predkladať správy o emisiách skleníkových plynov, ktorú zamýšľa zaviesť Komisia, je z dôvodu zmien využívania pôdy z praktického a technického hľadiska takmer nerealizovateľná a v každom prípade by znamenala značnú dodatočnú záťaž pre verejnú správu a príslušné podniky.

 

Zdôvodnenie

 

Bolo podané ústne.

 

Výsledok hlasovania:

 

 

Za: 63
Proti: 79
Zdržalo sa: 34

 

 

 

Bod 4.3.1

 

Zmeniť takto:

 

Technicky je bezpochyby možné vyrábať z biomasy kvapalné palivá, ako to navrhuje Komisia, napríklad využitím dreva. Príslušný „Fischer-Tropschov postup“ je známy už desaťročia. Spočíva v tom, že sa molekuly lignínu v dreve úplne rozštiepia a zostávajúci CO sa zlúči so zväčša pridávaným H2 na molekuly CH. Z technického hľadiska je možné premeniť biomasu na kvapalné palivá, ako to navrhuje Komisia v prípade dreva, a to využitím viacerých rôznych metód. Napríklad Fischer-Tropschova syntéza (počas ktorej sa molekuly lignínu v dreve úplne rozštiepia a zostávajúci CO sa zlúči so zväčša pridávaným H2 na molekuly CH) je známa už desaťročia. Okrem nej boli vytvorené aj nové metódy.

 

Zdôvodnenie

 

Hoci Fischer-Tropschov postup je známy, je zavádzajúce použiť ako príklad len jeden postup.

 

Výsledok hlasovania:

 

 

Za: 53
Proti: 89
Zdržalo sa: 30

 

 

 

Bod 4.3.2

 

Zmeniť takto:

 

V procese sa však nedajú (!) použiť odrezky dreva ani kôra, vyžaduje si drevo najvyššej kvality (konkurencia využitiu dreva na výrobu nábytku alebo dýh), keďže cudzie molekuly, ktoré sa obvykle nachádzajú v odrezkoch a kôre Fischer-Tropschovu syntézu narúšajú.

V súlade so zásadou efektívneho využívania zdrojov sa tieto procesy dajú použiť v prípade odpadu pri výrube, vedľajších produktov v priemyselnej výrobe a prerieďovania v lesnom hospodárstve. To umožňuje účinnejšie využitie dreva a nevedie k využívaniu dreva najvyššej kvality na výrobu energie.

 

Zdôvodnenie

 

Pôvodný text nebol presný. Tieto postup umožňujú efektívnejšie využitie dreva.

 

Výsledok hlasovania:

 

 

Za: 54
Proti: 96
Zdržalo sa: 27

 

 

 

Bod 4.3.3

 

Zmeniť takto:

 

Tento postup je veľmi náročný na energiu. Z 1000 kg najlepšieho kmeňového dreva (so 60 % hmot. organickej hmoty) sa dá vyrobiť 135 kg motorovej nafty. Viac ako 85 % energie obsiahnutej v dreve sa pri tomto procese stratí, len približne 15 % sa stane „moderným“ biopalivom. To znamená, že z lesa s 1000 stromami sa energia z viac ako 850 stromov stratí počas procesu a energiu získame len z menej ako 150 stromov. Pri následnom spálení tohto paliva z biomasy v motoroch automobilov sa potom uvoľní CO2 všetkých 1000 použitých stromov viazaný fotosyntézou. Ak sa vykonáva správne, je tento proces veľmi energeticky účinný a efektívny, pokiaľ ide o využitie zdrojov. Drevo najlepšej kvality sa ešte stále používa na výrobu reziva a iných produktov, a vedľajšie produkty ako kôra, piliny a odpad v hore sa spracúvajú a vyrába sa z nich palivo na dopravu, výrobu elektrickej energie a kúrenie. Z 1 000 kg suchého dreva sa dá získať 526 kg metanolu a 205 kg nafty z Fischer-Tropschovho procesu. To znamená, že približne 60 % energetickej hodnoty dreva sa dá premeniť na metanol alebo približne 50 % na naftové palivo využitím technológií, ktoré sú už priemyselne overené. Vznikajú nové procesy, ktoré umožnia zvýšiť účinnosť o ďalších 5 %. Ak bude výroba palív integrovaná do lesného hospodárstva alebo iných priemyselných odvetví, ktoré spotrebúvajú teplo, bude možné využiť teplo, ktoré vzniká ako vedľajší produkt tohto procesu, čím sa celková účinnosť využitia dreva zvýši na 70 – 80 %.

 

Zdôvodnenie

 

Toto tvrdenie nie je správne a vrhá úplne nesprávne svetlo na súčasnú produkciu biopalív.

 

Výsledok hlasovania:

 

 

Za: 66
Proti: 99
Zdržalo sa: 24

 

 

 

Bod 4.3.5

 

Zmeniť takto:

 

Aj napriek tomu sa tento proces považuje v rámci politiky EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov za z veľkej miery CO2 neutrálny, a to práve preto, že sa ako energia použitá v procese má využiť drevo. Na druhej strane EÚ plánuje vytvoriť úložiská CO2. A čo by bolo vhodnejšie, než viazať CO2 v dreve a nechať ho v ňom uložený dlhodobo, teda nespáliť ho hneď pri výrobe „moderných“ biopalív?Drevo sa vo všeobecnosti považuje za preukázateľne CO2 neutrálny zdroj energie vzhľadom na čas, ktorý stromy potrebujú, kým narastú. Využitie biomasy má, ako sa ukázalo, pozitívny vplyv na klímu, pretože zlepšuje kapacitu rastu lesov a zvyšuje sekvestráciu CO2 a zároveň nahrádza využívanie fosílnych palív a iných neobnoviteľných surovín.

 

Zdôvodnenie

 

Udržateľné lesné hospodárstvo a zvýšené využívanie dreva preukázateľne zvyšujú kapacitu stromov viazať CO2 a posilňujú jeho funkciu náhrady za neobnoviteľné suroviny. Je zavádzajúce tvrdiť, že lesy by boli najlepším úložiskom CO2, keby sa nevyužívali.

 

Výsledok hlasovania:

 

 

Za: 60
Proti: 96
Zdržalo sa: 23

 

 

 

Bod 1.5

 

Zmeniť takto:

 

Prístup ILUC, ktorý Komisia zvolila, je pochybný aj preto, že má platiť pre kvapalné, ale nie pre plynné ani pevné zdroje energie. EHSV s takýmto prístupom nesúhlasí.

 

Zdôvodnenie

 

Keďže sa zdá, že prístup ILUC je celkovo problematický, nemali by sme súčasne požadovať rozšírenie na ďalšie druhy palív. Pre plynné a pevné zdroje energie sa momentálne nepripravujú žiadne osobitné kritériá udržateľnosti. Kým budeme odporúčať prístup ILUC ďalej, mali by sa vyjasniť body kritiky vyjadrené v našom stanovisku.

 

Výsledok hlasovania:

 

 

Za: 56
Proti: 93
Zdržalo sa: 36

 

 

 

Bod 1.7

 

Zmeniť takto:

 

„V prípade biopalív označených ako „moderné“, ktoré chce Európska komisia podporovať, však vidí EHSV nebezpečenstvo, že cenné potenciálne pohlcovače CO2 (ako drevo, slama či lístie) by sa mohli použiť ako surovina na výrobu palív, čo by viedlo k zvýšeniu koncentrácie CO2 v ovzduší (pozri bod 4).“

 

Zdôvodnenie

 

Zámerom nie je využívať na výrobu moderných biopalív listnaté či ihličnaté lesy v Európe, ale len drevo pochádzajúce z prerieďovania porastu a zvyškové drevo. Vďaka súčasnej technológii sú biopalivá oveľa účinnejšie, než sa uvádza v pôvodnom texte (pozri aj pozmeňovací návrh k bodu 4.3.3).

 

Výsledok hlasovania:

 

 

Za: 47
Proti: 121
Zdržalo sa: 18

 

 

_____________

 

1 COM(2013) 17 final.

2 Pozri stanovisko EHSV TEN/506 (zatiaľ neprijaté).

3 V návrhu smernice sa oficiálne uvádza termín „biopalivá“. EHSV už v rôznych stanoviskách poukazoval na mnohé ekologické problémy, ktoré vyplývajú z využívania týchto „biopalív“. Predpona „bio-“ naznačuje, že ide o produkty, ktoré sú z ekologického hľadiska neškodné (ako napr. v prípade biologického poľnohospodárstva), preto EHSV v tomto stanovisku používa namiesto pojmu biopalivá pojem agropalivá.

4 COM (2010) 811 final, 22. 12. 2010.

5 Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 43.

6 Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 43.

7 V prípade pestovania repky olejnej je to dokonca zhruba 9 ton na hektár, energetická hodnota tejto slamy sa však kuriózne do výpočtov emisií skleníkových plynov nezapočítava.

8 Pozri výročnú správu spoločnosti ADM za rok 2009, http://www.oelag.de/images_beitraege/downloads/ADM%20GB%202009 %20final.pdf.

9 Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 43.

10 Spoločné výskumné centrum Európskej komisie: Biofuels in the European Context: Facts, Uncertainties and Recommendations (Biopalivá v európskom kontexte: fakty, nejasnosti a odporúčania), 2008, http://ec.europa.eu/dgs/jrc/downloads/jrc_biofuels_report.pdf (len v anglickom jazyku).

11 Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 85.

12 „Globale Landflächen und Biomasse nachhaltig und ressourcenschonend nutzen“ (Využitie dostupnej plochy a biomasy udržateľným spôsobom, ktorý šetrí zdroje), Umweltbundesamt, 2012; http://www.umweltbundesamt.de/uba-info-medien/4321.html.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*