Abstrakt

pastedGraphic.pdf

Európsky hospodársky a sociálny výbor

TEN/508

Hospodársky dosah elektrizačných sústav napájaných rastúcim podielom elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov

 

Brusel 11. apríla 2013

 

 

Informačný oznam

(489. plenárne zasadnutie)

 

 

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Hospodársky dosah elektrizačných sústav napájaných rastúcim podielom elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov“

 

STANOVISKO: CES2599-2012_00_00_TRA_AS

 

 

 

 

  1. Postup

 

 

Prieskumné stanovisko na žiadosť írskeho predsedníctva Rady EÚ:

 

7. decembra 2012
Právny základ:

 

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)
Rozhodnutie predsedníctva:

 

11. decembra 2012
Príslušná odborná sekcia:

 

odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť

 

Predseda odbornej sekcie:

 

pán Buffetaut (FR – I)
Stanovenie harmonogramu práce odbornej sekcie:

 

18. decembra 2012
Študijná skupina: Predsedníčka: pani Sirkeinen (FI – I)
Hospodársky dosah zvýšeného využívania technológií obnoviteľných zdrojov energie na elektrizačný systém    
Spravodajca: pán Wolf (DE – III)
   
Členovia: pán Adams (UK – III)
    pani Cavero Mestre (ES – I)
    pani Federspiel (DK – III)
    pán Fornea (RO – II)
    pán Iozia (IT – II)
    pán Krzaklewski (PL – II)
    pán Manoliu (RO – I)
    pán Libaert (FR – III)
    pán Sequeira (PT – II)
    pán Zbořil (CZ – I)

 

STANOVISKO PRIJATÉ v odbornej sekcii 3. apríla 2013 47 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 1 člen sa hlasovania zdržal.

Experti

 

pán Peter Engelhard (za spravodajcu)

 

 

  1. Dôvod žiadosti o vypracovanie prieskumného stanoviska

 

Toto prieskumné stanovisko na žiadosť írskeho predsedníctva má ukázať hospodársky dosah zvýšeného využívania technológií obnoviteľných zdrojov energie na elektrizačný systém, najmä pokiaľ ide o prispôsobovanie sa rýchlemu pokroku v oblasti technológií dodávok energie z nestálych zdrojov. Diskusia o prechode na nákladovo účinnú nízkouhlíkovú energiu je už niekoľko rokov súčasťou politického programu EÚ. V tejto súvislosti má kľúčový príspevok obnoviteľných zdrojov energie širokú podporu. Nestála povaha obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým fotovoltaickej a veternej energie, však oprávnene nastoľuje otázky týkajúce sa celkových systémových nákladov týchto technologických možností a vhodnosti niektorých osobitných mechanizmov pre spoločných trh s elektrinou.

 

Dôvodom je skutočnosť, že celkové systémové náklady obnoviteľných zdrojov energie značne prevyšujú ich obyčajné „technologické náklady“, a to na základe týchto štyroch faktorov:

 

  • potreba nadmernej kapacity,
  • potreba skladovacích zariadení,
  • potreba záložných zariadení,
  • potreba rozsiahleho rozšírenia prenosovej sústavy.

 

Tieto faktory ukazujú, že celkové náklady na systém výroby a distribúcie elektriny z obnoviteľných zdrojov založený na nestálych zdrojoch môžu byť ešte stále do veľkej miery podceňované. Vzhľadom na to je nevyhnutné, aby sa politikom, zainteresovaným stranám zo sektora energetiky a finančným investorom poskytli zrozumiteľnejšie a transparentnejšie údaje, pokiaľ ide o finančné a trhové dôsledky investícií do technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

 

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v Európe značne rastie, v dôsledku čoho sa zvyšuje riziko vzniku nerovnováhy medzi základným zariadením a kapacitou výroby energie z nestálych zdrojov. Okrem toho značný nárast cien elektriny, ku ktorému v súčasnosti dochádza, a s tým súvisiace problémy, zalarmovali verejnosť, médiá a politických predstaviteľov.

 

Cieľom stanoviska nebude poskytnúť presné údaje o celkových systémových nákladoch obnoviteľných zdrojov energie, ale skôr rádovo uviesť rozsah potrebného dodatočného úsilia. Sprehľadnením situácie v otázke dodatočných nákladov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov môže stanovisko prispieť k prehodnoteniu investícií do zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj príslušných stimulačných nástrojov, aby boli dobre nastavené a zohľadnili celkové technické a finančné požiadavky týkajúce sa výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

 

 

  1. Zhrnutie stanoviska 

 

V predchádzajúcich stanoviskách a pri príprave takzvaného „balíka 20-20-20“ EHSV výslovne podporil využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Podporou obnoviteľných zdrojov energie na úrovni EÚ sa majú znížiť emisie CO2 súvisiace s využívaním energie (čím sa má prispieť k európskemu podielu na ochrane podnebia) a má sa znížiť závislosť od dovozu (čím sa má zvýšiť bezpečnosť dodávok).

 

Stúpajúci podiel nestálych dodávok z obnoviteľných zdrojov energie vyvolal búrlivé diskusie o technických a hospodárskych dôsledkoch takéhoto prírastku. Nad určitý podiel nestálych dodávok energie z obnoviteľných zdrojov v kombinácii energetických zdrojov je potrebné doplniť ďalšie prvky energetickej sústavy: rozšíriť prenosovú sústavu, akumulačné zariadenia a záložné kapacity. Výbor preto odporúča, aby sa dôrazne podporoval vývoj a inštalovanie týchto chýbajúcich prvkov.

 

Ak spomenuté prvky nebudú k dispozícii, buď sa dodávaná energia niekedy nebude môcť využívať, alebo bude občas dochádzať k preťaženiu sietí a regulačných sústav. Následkom by bolo neefektívne využívanie inštalovaných zariadení, ohrozenie bezpečnosti energetických dodávok a funkčnosti európskeho energetického trhu. Preto sa musia starostlivo (nanovo) určiť pravidlá napájania energie z obnoviteľných zdrojov do siete, aby bola neustále zaistená bezpečnosť dodávok a aby výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov uspokojovala dopyt.

 

Ďalšie rozširovanie zariadení na výrobu elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov energie si naďalej vyžaduje značné investície, aby bolo možné chýbajúce prvky celkovej sústavy vybudovať a prevádzkovať. Z toho vyplýva, že zvýšené využívanie technológií nestálych obnoviteľných zdrojov energie môže spôsobiť ďalší výrazný nárast nákladov na elektrickú energiu, a pokiaľ sa tieto budú prenášať na spotrebiteľov, mohlo by dôjsť k nárastu cien elektriny o význačný faktor.

 

Udržateľná energetická sústava, ktorá bude vo veľkej miere napájaná aj z obnoviteľných zdrojov je jediným dlhodobým riešením pre našu energetickú budúcnosť, aj keď v porovnaní s doterajšími sústavami založenými na fosílnych zdrojoch prináša dodatočné náklady. Takisto treba poznamenať, že zvyšovanie nákladov je nevyhnutné vzhľadom na dohodu začleňovať do nákladov aj externé náklady a prestať dotovať energiu získavanú z fosílnych zdrojov. Výbor preto odporúča, aby Komisia nechala vypracovať zodpovedajúcu podrobnú národohospodársku štúdiu k téme predkladaného stanoviska, v ktorej sa kvantitatívne posúdia nezodpovedané otázky.

 

Ďalšie hospodárske následky tohto nárastu nákladov môžu mať jednak podobu potenciálneho zníženia konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, a jednak väčšej záťaže hlavne sociálne slabších vrstiev obyvateľstva.

 

Keďže sa okrem toho môžu nevhodnými dotáciami a stimulmi, ktoré sa v jednotlivých európskych krajinách rôznia, vyvolať dodatočné náklady, musí sa otvorene a transparentne diskutovať o celej problematike nákladov, vrátane stratégií využívania alternatívnych zdrojov energie, pričom by sa malo hovoriť aj o otázke externých nákladov rozličných energetických sústav a ich vzájomnej závislosti.

 

Na to je potrebný účinný a väčšmi trhovo orientovaný nástroj podpory slúžiaci environmentálnym, sociálnym a ekonomickým cieľom, ktorý by odrážal možné externé náklady, bol platný v celej EÚ a umožnil, aby technológie na využívanie obnoviteľných zdrojov energie mohli konkurovať na voľnom trhu. Týmto nástrojom by mohlo byť primerané oceňovanie emisií oxidu uhličitého. Výbor odporúča Komisii, aby spolu s členskými štátmi pripravila zodpovedajúce politické iniciatívy k takémuto nástroju podpory. Potom by sa mohli prestať používať všetky ostatné nástroje na podporu presadzovania rozličných zdrojov energie na trhu.

 

Dôležitým prvkom ďalšieho postupu by bolo začatie celoeurópskeho verejného dialógu o energetike (európsky dialóg o energetike), ako to bolo načrtnuté v návrhu, ktorý nedávno schválil výbor a privítala Európska komisia. Pred konečnými rozhodnutiami s dlhodobými účinkami je nakoniec potrebná štúdia dosahu Plánu postupu v energetike do roku 2050 na hospodárstvo EÚ a jeho svetovú konkurencieschopnosť.

 

_____________

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*