Stanovisko

 pastedGraphic.pdf

Európsky hospodársky a sociálny výbor

TEN/508

Hospodársky dosah elektrizačných sústav napájaných rastúcim podielom elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov

 

 

Brusel 17. apríla 2013

 

 

 

 

 

 

STANOVISKO
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
na tému
„Hospodársky dosah elektrizačných sústav napájaných rastúcim podielom elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov“

(prieskumné stanovisko)

_____________

 

Spravodajca: Gerd Wolf

_____________

 

 

 

Budúce írske predsedníctvo Rady EÚ sa 7. decembra 2012 rozhodlo podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie stanoviska na tému

 

„Hospodársky dosah elektrizačných sústav napájaných rastúcim podielom elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov“

(prieskumné stanovisko).

 

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. apríla 2013.

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 489. plenárnom zasadnutí 17. a 18. apríla 2013 (schôdza zo 17. apríla) prijal 147 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

 

*

* *

 

  1. Zhrnutie

 

  1. V predchádzajúcich stanoviskách a pri príprave takzvaného „balíka 20-20-20“ EHSV výslovne podporil využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

 

  1. Podporou obnoviteľných zdrojov energie na úrovni EÚ sa majú znížiť emisie CO2 súvisiace s využívaním energie (čím sa má prispieť k európskemu podielu na ochrane podnebia) a má sa znížiť závislosť od dovozu (čím sa má zvýšiť bezpečnosť dodávok).

 

  1. Stúpajúci podiel nestálych dodávok z obnoviteľných zdrojov energie vyvolal búrlivé diskusie o technických a hospodárskych dôsledkoch takéhoto prírastku. Na žiadosť írskeho predsedníctva Rady EÚ je teda cieľom predkladaného stanoviska výboru objasniť a sprehľadniť túto problematiku.

 

  1. Nad určitý podiel nestálych dodávok energie z obnoviteľných zdrojov v kombinácii energetických zdrojov je potrebné doplniť ďalšie prvky energetickej sústavy: rozšíriť prenosovú sústavu, vybudovať akumulačné zariadenia a záložné kapacity a snažiť sa o flexibilnú spotrebu. Výbor preto odporúča, aby sa dôrazne podporoval vývoj a inštalovanie týchto chýbajúcich prvkov.

 

  1. Ak spomenuté prvky nebudú k dispozícii, buď sa dodávaná energia niekedy nebude môcť využívať, alebo bude občas dochádzať k preťaženiu sietí a regulačných sústav. Následkom by bolo neefektívne využívanie inštalovaných zariadení, ohrozenie bezpečnosti energetických dodávok a funkčnosti európskeho energetického trhu.

 

  1. Preto sa musia starostlivo (nanovo) určiť pravidlá napájania energie z obnoviteľných zdrojov do siete, aby bola neustále zaistená bezpečnosť dodávok a aby výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov uspokojovala dopyt.

 

  1. Ďalšie rozširovanie zariadení na výrobu elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov energie si naďalej vyžaduje značné investície, aby bolo možné chýbajúce prvky celkovej sústavy vybudovať a prevádzkovať. Výzvou, príležitosťou aj absolútnou nevyhnutnosťou je predovšetkým budovanie a inštalovanie dostatočných celkových akumulačných kapacít.

 

  1. Z toho vyplýva, že zvýšené využívanie technológií nestálych obnoviteľných zdrojov energie môže spôsobiť ďalší výrazný nárast nákladov na elektrickú energiu, a pokiaľ sa tieto budú prenášať na spotrebiteľov, mohlo by dôjsť k nárastu cien elektriny o význačný faktor.

 

  1. Udržateľná energetická sústava, ktorá bude vo veľkej miere napájaná aj z obnoviteľných zdrojov je jediným dlhodobým riešením pre našu energetickú budúcnosť, aj keď v porovnaní s doterajšími sústavami založenými na fosílnych zdrojoch prináša dodatočné náklady. Takisto treba poznamenať, že zvyšovanie nákladov je nevyhnutné vzhľadom na dohodu začleňovať do nákladov aj externé náklady a prestať dotovať energiu získavanú z fosílnych zdrojov.

 

  1. Výbor preto odporúča, aby Komisia nechala vypracovať zodpovedajúcu podrobnú národohospodársku štúdiu k téme predkladaného stanoviska, v ktorej sa kvantitatívne posúdia nezodpovedané otázky.

 

  1. Ďalšie hospodárske následky tohto nárastu nákladov môžu mať jednak podobu potenciálneho zníženia konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, a jednak väčšej záťaže hlavne sociálne slabších vrstiev obyvateľstva.

 

  1. Jestvuje preto vážne riziko ďalšieho presunu priemyselnej výroby do krajín mimo EÚ, v ktorých je energia lacnejšia. Nielenže by sa preto nezvládol boj proti klimatickým zmenám (presun emisií oxidu uhličitého do iných krajín), ale bolo by to aj na úkor hospodárskej výkonnosti a blahobytu Európy.

 

  1. Keďže sa okrem toho môžu nevhodnými dotáciami a stimulmi, ktoré sa v jednotlivých európskych krajinách rôznia, vyvolať dodatočné náklady, musí sa otvorene a transparentne diskutovať o celej problematike nákladov, vrátane stratégií využívania alternatívnych zdrojov energie, pričom by sa malo hovoriť aj o otázke externých nákladov rozličných energetických sústav a ich vzájomnej závislosti.

 

  1. Takže je potrebná európska energetická politika a európsky vnútorný energetický trh, na základe ktorých by mohol vzniknúť spoľahlivý a dôveryhodný právny rámec umožňujúci investície do energetiky a celoeurópske energetické sústavy, čo je prvotným cieľom snáh o vytvorenie Európskeho energetického spoločenstva.

 

  1. Na to je potrebný účinný a väčšmi trhovo orientovaný nástroj podpory slúžiaci environmentálnym, sociálnym a ekonomickým cieľom, ktorý by odrážal možné externé náklady, bol platný v celej EÚ a umožnil, aby technológie na využívanie obnoviteľných zdrojov energie mohli konkurovať na voľnom trhu.

 

  1. Týmto nástrojom by mohlo byť primerané oceňovanie emisií oxidu uhličitého (napr. zdaňovanie). Výbor odporúča Komisii, aby spolu s členskými štátmi pripravila zodpovedajúce politické iniciatívy k takémuto nástroju podpory. Potom by sa mohli prestať používať všetky ostatné nástroje na podporu presadzovania rozličných zdrojov energie na trhu.

 

  1. Globálny charakter problematiky klimatických zmien a medzinárodná hospodárska integrácia si vyžadujú, aby sa viac zohľadňoval stav svetového hospodárstva a celosvetové emisie CO2. Mimoriadne dôležité sú svetové dohody o opatreniach na ochranu podnebia.

 

  1. Dôležitým prvkom ďalšieho postupu by bolo začatie celoeurópskeho verejného dialógu o energetike (európsky dialóg o energetike) ako to bolo načrtnuté v návrhu, ktorý nedávno schválil výbor a privítala Európska komisia. Pred konečnými rozhodnutiami s dlhodobými účinkami je nakoniec potrebná štúdia dosahu Plánu postupu v energetike do roku 2050 na hospodárstvo EÚ a jeho svetovú konkurencieschopnosť.

 

  1. Úvod

 

  1. Výbor víta žiadosť írskeho predsedníctva Rady, pretože je venovaná vážnemu problému, ktorý je nevyhnutné vyriešiť, ak sa má dosiahnuť cieľ Plánu postupu v energetike do roku 2050. Vo svojich skorších stanoviskách a pri príprave takzvaného „balíka 20-20-20“ výbor výslovne podporil využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

 

  1. Okrem toho sa výbor už zaoberal problematikou súvisiacou s predmetom predkladaného stanoviska, napríklad len nedávno vo svojom stanovisku na tému „Integrácia energie z obnoviteľných zdrojov do trhu s energiou“ (CESE 1880/2012). Pritom sa vyslovil za ďalšie budovanie zariadení na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, avšak v rámci vyváženej kombinácie rozličných zdrojov energie. Odporučil, aby sa väčší význam pripisoval hospodárskym a sociálnym aspektom a aby sa obmedzil nárast nákladov, predovšetkým prostredníctvom primeraného oceňovania emisií oxidu uhličitého, ktoré by malo byť jediným používaným nástrojom podpory. Tento zásadný postoj je aj základom predkladaného stanoviska.

 

  1. Východiskom a obsahovou oporou tohto stanoviska sú aj nasledujúce úvahy:

 

  • doterajšie medzinárodné snahy zamedziť ďalšiemu nárastu celosvetových emisií CO2 boli fakticky bezvýsledné (Dieter Helm: The Carbon Crunch, Yale University Press 2012) a onedlho sa prekročí hranica koncentrácie 400 ppm;

 

  • energia (stále viac vo forme elektrickej energie) je pre súčasnú spoločnosť životne dôležitá a dlhší výpadok dodávok elektrickej energie by mal závažné následky (Was bei einem Black-out geschieht, Studien des Büros für Technikfolgen-Abschätzung beim Deutschen Bundestag, 2011);

 

  • bezpečnosti dodávok energie sa preto musí pripisovať prinajmenšom rovnaký význam ako iným kritériám energetickej politiky;

 

  • ako politickú úlohu v rámci európskeho príspevku k ochrane podnebia Európska rada na svojom zasadnutí vo februári 2011 potvrdila cieľ EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 80 až 95 % oproti roku 1990 a tento cieľ Komisia vo svojom „Pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050“ [COM(2011) 112 final] skonkretizovala tak, že pre odvetvie elektroenergetiky sa má dosiahnuť zníženie dokonca na 5 % tejto referenčnej hodnoty;

 

  • aby sa konečný cieľ Plánu postupu v energetike do roku 2050 dosiahol a aby sa dodržal rámec smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, musia obnoviteľné zdroje energie v kombinácii energetických zdrojov, ktorú si každý členský štát stanoví, pokrývať tú časť výroby energie, ktorá nebude zabezpečovaná ani jadrovými elektrárňami, ani elektrárňami so systémom zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS);

 

  • hlavným problémom obnoviteľných zdrojov energie, ako je vietor a slnko, dominujúcich v súčasnosti je veľká premenlivosť získavaného množstva energie, ktorá nemôže zabezpečiť spoľahlivé kapacity (Friedrich Wagner: Features of an electricity supply system based on variable input, Max Planck Institute for Plasma Physics, 2012), čo už začína spôsobovať viditeľné problémy, ktoré vyvolávajú verejnú diskusiu a pútajú pozornosť politiky aj médií.

 

  1. Problematika nákladov

 

  1. Podstatným hospodárskym aspektom všetkých sústav energetických dodávok sú náklady spojené s budovaním a prevádzkou celej sústavy od výrobcu až k spotrebiteľovi a ich vplyv na hospodársku výkonnosť, konkurencieschopnosť a sociálnu únosnosť.

 

  1. V posledných rokoch sa vo všetkých odvetviach energetických dodávok zaznamenal výrazný nárast nákladov. Týkalo sa to fosílnych zdrojov energie, ako je ropa alebo plyn (nárast znásobený daňami a odvodmi), nových jadrových elektrární z dôvodu výrazných nákladov navyše pri bezpečnostných systémoch, ale predovšetkým obnoviteľných zdrojov energie pre ich podstatné dotovanie a mechanizmy na podporu ich presadenia na trhu. K tomu ešte treba pripočítať nepriame náklady obsiahnuté v celkových sústavách, teda náklady na rozvoj sietí, disponibilitu regulačnej energie a záložné resp. rezervné kapacity, a takisto rôzne externé náklady na rozličné energetické technológie.

 

  1. Pre rozdiely v dotovaní a/alebo zdaňovaní jednotlivých zdrojov energie v členských štátoch je mimoriadne ťažké a zložité získať za celú EÚ celkový obraz o nákladoch na jednotlivé zdroje energie. Tomuto aspektu sa ešte raz venujeme v 4. časti.

 

  1. V tejto časti sa venujeme očakávaným nákladom na rastúci podiel nestálych obnoviteľných zdrojov energie a v nasledujúcej časti ich možným ďalším spätným účinkom na hospodárstvo, čo spájame s odporúčaniami, ako postupovať. Aj keď teda môžu stúpať náklady pri iných zdrojoch energie, aj keď predpoveď vývoja, pokiaľ ide o využívanie fosílnych palív a s nimi súvisiace náklady, vo všeobecnosti odráža diskusie o potenciáli bridlicového plynu a bridlicovej ropy a o podstatných rozdieloch v cenách za energie v členských štátoch EÚ a napr. v USA, a aj keď to môže byť významným činiteľom pri zvažovaní hospodárskych prínosov a rizík zvyšovania počtu inštalovaných zariadení na využívanie nestálych obnoviteľných zdrojov energie, táto časť je zameraná na očakávané náklady zvýšeného využívania týchto nestálych obnoviteľných zdrojov.

 

  1. Uznávame, že ide o predbežné hodnotenie, keďže nie je známy žiadny nezávislý a hodnoverný rozbor, ktorý by poskytoval komplexný energeticko-nákladový model a zahŕňal nielen všetky známe externé aspekty, ale by takisto zohľadnil významný vplyv nedávneho vývoja v obstarávaní a výrobe nekonvenčných fosílnych palív. Skôr ako sa prijmú konečné rozhodnutia s dlhodobými účinkami, mala by Komisia obstarať ekonomickú štúdiu dosahu Plánu postupu v energetike do roku 2050 na hospodárstvo EÚ a jej svetovú konkurencieschopnosť. Pritom by sa mal skúmať aj sociálno-ekonomický úžitok obnoviteľných zdrojov energie.

 

  1. V diskusii o rozličných zdrojoch energie (najme pri jadrovej energii) zohrávajú významnú úlohu aj ich externé náklady. Aj technológie využívania obnoviteľných zdrojov energie môžu byť spojené s rizikami (napr. pretrhnutie hrádze, jedovaté látky) a externými nákladmi (napr. veľký záber pôdy). Rámec tohto stanoviska však nepostačuje na kvantitatívne zohľadnenie týchto činiteľov a ich vzájomných súvislostí (napr. súvisiace záložné elektrárne spaľujúce fosílne palivá), ale malo by sa o nich diskutovať v budúcnosti.

 

  1. Pri ďalšom budovaní nestálych obnoviteľných zdrojov energie budú nepriame náklady na sústavy prevyšovať priame náklady príslušných zariadení na výrobu elektrickej energie. Priame náklady zariadení na výrobu elektrickej energie síce výrazne klesli, bez subvencií však predbežne nie sú konkurencieschopné a stále ešte prispievajú k stúpaniu cien energie. Ďalej uvádzané ďalšie nákladové položky celej sústavy dodávok energie naproti tomu podstatne zavážia až pri vyššom relatívnom podiele obnoviteľných zdrojov energie. Podrobnejšie je to vysvetlené v ďalšom texte stanoviska.

 

  1. Nestála ponuka. Veterná a slnečná energia sa dá využívať iba vtedy, keď fúka vietor a/alebo svieti slnko. Zariadenia na výrobu elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov energie teda svoj plný výkon dosahujú iba určitý obmedzený počet hodín za rok. Konkrétne je (v Nemecku) doba využitia inštalovaného výkonu pri fotovoltaických zariadeniach okolo 800 až 1 000 hodín, pri veterných turbínach umiestnených na súši približne 1 800 – 2 200 hodín a pri ich umiestnení na mori približne dvojnásobok tejto hodnoty. Napríklad v Nemecku bolo v roku 2011 využitie fotovoltaických zariadení iba niečo vyše 10 % a veterných turbín iba necelých 20 % z celkového teoretického celoročného využitia pri trvalej prevádzke (výňatok z dokumentu „Energiedaten 2011“ Spolkového ministerstva hospodárstva). Oproti tomu sa pri elektrárňach na fosílne palivá a jadrových elektrárňach s 80 až 90 % využitím dosiahne výrazne vyššie ročné využitie (t. j. viac ako 7 000 hodín pri plnom zaťažení) a tento potenciál sa doteraz mohol využívať aj v prevádzke na pokrývanie základného odberu (základné zaťaženie).

 

  1. Nadmerné kapacity. Aby sa z nestálych obnoviteľných zdrojov energie vyprodukovalo v celoročnom priemere rovnaké množstvo elektrickej energie ako z doterajších klasických zdrojov energie (fosílnych alebo jadrových), je potrebné vybudovať zodpovedajúce výrobné kapacity ďaleko presahujúce ročné špičkové zaťaženie, teda sa musí vybudovať a prevádzkovať značný počet výrobných zariadení s nadmernou kapacitou, ako aj mnoho prenosových resp. distribučných zariadení. Ich počet sa okrem toho znásobuje zodpovedajúco súčiniteľu strát vznikajúcich pri akumulácii a opätovnom využívaní energie.

 

  1. Dva typické príklady. Následky tejto situácie možno ilustrovať dvomi typickými stavmi, keď na jednej strane v sledovanom období väčšina inštalovaných zariadení dodáva elektrickú energiu (prebytok ponuky) a na druhej strane, keď len menšina týchto zariadení je schopná elektrinu dodávať (prebytok dopytu).

 

  1. Prebytok ponuky. Vždy keď elektrina vyrábaná z veternej alebo slnečnej energie presiahne kapacitu prenosovej alebo distribučnej sústavy a momentálny dopyt pripojených zákazníkov, môžu vzhľadom na potrebu nadbytočných kapacít vzniknúť tri stavy: buď sa musí znížiť výroba (čo znamená, že určitý potenciál výroby energie zostane nevyužitý), alebo dôjde k preťaženiu sústavy, alebo sa prebytok elektriny (ak požadované zariadenia existujú) využije na akumuláciu energie, ktorá sa následne pri nedostatočnej výrobe z veternej alebo slnečnej energie dodá spotrebiteľom. Zmiernenie sa očakáva vďaka možnostiam flexibilnej spotreby (bod 3.16).

 

  1. Preťaženie prenosovej sústavy a bezpečnosť dodávok energie. Energia vyrábaná v nemeckých veterných a/alebo solárnych elektrárňach niekedy už teraz preťažuje prenosové sústavy susedných krajín [hlavne Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska, EurActiv, 21. januára 2013)], čo je zdrojom nervozity a ohrozuje to prevádzku prenosových sústav, spôsobuje dodatočné náklady na nápravné opatrenia, a takisto vytvára potrebu investovať do systémov ochrany (napr. regulátory fázového posunu). Hrozí, že sa výrazne prekročí tolerancia a vážne ohrozí bezpečnosť dodávok.

 

  1. Akumulácia. Aby sa prenosová sústava odľahčila od preťaženia z nadmernej dodávky energie z obrovských kapacít navyše, ktoré sú neodmysliteľným výsledkom využívania nestálych obnoviteľných zdrojov energie, a aby sa táto energie mohla akumulovať na neskoršie využitie, musia sa vybudovať a nainštalovať dostatočné celkové akumulačné kapacity, čo je výzvou, príležitosťou aj úplnou nevyhnutnosťou.

 

  1. Súčiniteľ akumulačných strát. Pri vodných akumulačných elektrárňach sú síce najnižšie straty a už dlho sa vo veľkom využívajú, avšak vzhľadom na hospodárske a prírodné činitele a potrebu verejnej akceptácie je možnosť ich ešte rozsiahlejšieho využívania v Európe v súčasnosti veľmi obmedzená. Iné akumulačné sústavy na rozsiahle využitie sa ešte stále vyvíjajú. Podľa predpovedí možno očakávať, že dodávky elektriny z inovatívnych akumulačných zariadení budú stáť najmenej dvojnásobok toho, koľko by stála neakumulovaná elektrina (Niels Ehlers: Strommarktdesign angesichts des Ausbaus fluktuierender Stromerzeugung, 2011). Predstavuje to súčiniteľ strát najmenej dva. Predovšetkým v tejto oblasti jestvuje veľmi veľká potreba výskumu a vývoja.

 

  1. Prioritou musí byť budovanie celej elektrizačnej sústavy. Aby sa teda mohli ďalej inštalovať zariadenia na výrobu energie z nestálych obnoviteľných zdrojov, musí sa v prvom rade uprednostniť inštalácia a sprevádzkovanie chýbajúcich prvkov celej sústavy, osobitne zodpovedajúcej prenosovej infraštruktúry a akumulačných sústav, ako aj sústav na pokrytie flexibilnej spotreby.

 

  1. Predbežné opatrenia. Ak má byť naďalej odôvodnené určité prioritné napájanie elektrickej energie do sietí, musí byť napájanie také, aby sa neprekročila regulačná tolerancia sústavy a aby sa umožnilo uspokojovať dopyt výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov energie bez ohrozovania bezpečnosti energetických dodávok. Inak sa budú musieť znova posúdiť pravidlá prioritného napájania do siete.

 

  1. Prebytok dopytu: Vzhľadom na to, že výroba z obnoviteľných zdrojov energie je premenlivá, môžu tieto zdroje len veľmi obmedzene prispieť k disponibilnej kapacite a zabezpečovať pokrytie špičkovej celoročnej spotreby. Spoločnosť Deutsche Energie-Agentur GmbH (Dena) vo svojej správe „Integration EE“ (Dena 2012) odhaduje, že tento príspevok je v rozsahu 5 – 10 % pri veternej energii a len 1 % pri slnečnej energii (v porovnaní s 92 % príspevkom elektrární spaľujúcich lignit). Tieto pomery sa podľa zemepisnej polohy a podnebia jednotlivých krajín môžu zlepšiť alebo zhoršiť.

 

  1. Záložné elektrárne. Znamená to, že stále budú potrebné konvenčné (záložné) elektrárne, ktoré budú kompenzovať nedostatočnú dodávku energie z obnoviteľných zdrojov a zabezpečovať spoľahlivú kapacitu, ktorú je možné regulovať. Kým nebudeme mať dostatok inovatívnych zariadení na akumuláciu elektrickej energie, takéto konvenčné elektrárne zostanú nezastupiteľné. Niektoré konvenčné technológie už nie sú ekonomicky ziskové, ale sú potrebné na zabezpečenie stability prevádzky elektrizačnej sústavy. Ak sa v takýchto záložných elektrárňach budú využívať fosílne palivá (napr. namiesto vodíka získavaného elektrolýzou s využitím elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov ), sťažia tiež dosiahnutie cieľa stanoveného v Pláne postupu v energetike do roku 2050.

 

  1. Udržiavanie rezervných kapacít: V porovnaní s „normálnymi“ elektrárňami, ktorými sa pokrýva základný odber, záložné elektrárne sa počas roka prevádzkujú s menším vyťažením a prípadne s nižšou efektívnosťou a vyššími variabilnými nákladmi. Majú preto vyššie náklady životného cyklu ako normálne elektrárne. V súčasnosti sa diskutuje o ekonomických stimuloch na zabezpečenie požadovaných záložných kapacít (Veit Böckers et alt.: Braucht Deutschland Kapazitätsmechanismen für Kraftwerke? Eine Analyse des deutschen Marktes für Stromerzeugung, Vierteljahrshefte zur Wirtschaftsforschung, 2012).

 

  1. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Ďalšou možnosťou popri záložných elektrárňach a akumulačných technológiách je vyrovnávanie regionálnych rozdielov v prebytku dodávok a dopytu v určitom čase, napr. keď vietor fúka v severozápadnej, ale nie v juhozápadnej Európe. Využitie tejto možnosti si však vyžaduje, aby región, v ktorom je v určitom čase väčšia veternosť mal aj dostatočnú nadbytočnú kapacitu na pokrytie dopytu v regióne, v ktorom je práve nedostatok vetra, a aby obidva regióny boli prepojené zodpovedajúcimi prenosovými vedeniami.

 

  1. Rozširovanie prenosových sústav. Vzhľadom na to, že veľká väčšina kapacít výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov sa napája do sústav nízkeho a stredného napätia, budú sa tieto sústavy musieť budovať a vylepšovať. Transformátory a regulačné systémy (v inteligentných sieťach) sa takisto budú musieť prispôsobiť novým úlohám distribučných sústav. Okrem toho sú naliehavo potrebné investície do vysokonapäťových prenosových sústav, keďže nedostatočné prepojenia (napr. medzi severným a južným Nemeckom) spôsobujú neplánované toky energie, ktoré ohrozujú bezpečnosť prevádzky prenosových sústav. Čiastočne je to spôsobené tým, že väčšina veterných zariadení nie je umiestnená blízko veľkej koncentrácie spotrebiteľov, ani akumulačných zariadení, a tým, že dodatočné kapacity by mohli umožniť lepšiu celoeurópsku synchronizáciu, ktorou by sa čiastočne nahradili akumulačné zariadenia a záložné kapacity.

 

  1. Zabezpečenie ekonomicky únosného využívania európskeho potenciálu obnoviteľných zdrojov energie pri súčasnom zachovaní bezpečnosti energetických dodávok si teda bude vyžadovať veľké rozšírenie súčasných miestnych, národných a európskych medzinárodných prenosových a distribučných sústav, aby sa zoptimalizovalo využívanie premenlivých dodávok energie.

 

  1. Riadenie dopytu a elektromobilita. Inou možnosťou, ktorá môže prispieť k vyrovnávaniu účinkov nestálosti dodávok je presun dopytu po elektrine z časov vysokej tarify do časov nízkej tarify (funkčná akumulácia energie), vrátane elektromobility. Pri niektorých využitiach elektriny by to bolo výhodné, napríklad pri systémoch klimatizácie, chladenia a vykurovania, pri elektrolýze a elektrických tavných peciach. Ďalšou možnosťou je elektromobilita využívaním vozidiel poháňaných akumulátormi. Malo by sa stanoviť, aké finančné stimuly kombinované so sofistikovaným meraním spotreby by mohli podnecovať spotrebiteľov k uvoľneniu potrebných kapacít.

 

  1. Náklady celého systému. Celé hospodárstvo, t. j. v podstate spotrebitelia (a/alebo daňoví poplatníci) budú nevyhnutne zaťažení celkovými nákladmi, ktoré vzniknú v súvislosti s využívaním nestálych obnoviteľných zdrojov energie. Patria sem aj náklady na životný cyklus najmenej dvoch energetických sústav: na jednej strane sústavy elektrární poháňaných z obnoviteľných zdrojov energie s nevyhnutným značným prebytkom kapacít, ktoré sa musia využívať, a na druhej strane ďalšej sústavy elektrární spolu s konvenčnými záložnými kapacitami, akumulačnými zariadeniami, novými prenosovými kapacitami a riadením dopytu koncových spotrebiteľov. Tieto sa však musia dať do rovnováhy s nákladmi súvisiacimi s pokračujúcim používaním fosílnych palív (pozri bod 3.3) a s potenciálnymi dotáciami výroby elektriny z neobnoviteľných zdrojov.

 

  1. Pokiaľ na to nie sú iné dôvody, treba poznamenať, že v krajinách, v ktorých sa používajú aktívne systémy podpory nestálych obnoviteľných zdrojov energie, napríklad v Nemecku a Dánsku, sú už teraz ceny elektriny pre domácnosti asi o 40 –60 % vyššie ako v priemere EÚ (Eurostat 2012). Z toho vyplýva, že zvýšené využívanie technológií nestálych obnoviteľných zdrojov energie podľa cieľov plánu postupu do roku 2050 spôsobí nárast nákladov na elektrickú energiu, a pokiaľ sa tieto budú prenášať na spotrebiteľov, môže podľa prvého hrubého odhadu dôjsť k nárastu cien elektriny o význačný faktor. Pozri preto odporúčania uvedené v bode 3.5.

 

  1. Prvou odpoveďou na otázku írskeho predsedníctva teda je, že vzhľadom na ciele plánu postupu do roku 2050 výroba stále väčšieho množstva elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov energie spôsobí užívateľom elektrickej energie výrazne vyššie náklady. Verejné diskusie doteraz zvyčajne neboli dostatočne venované nákladom na celú sústavu a namiesto toho sa zameriavali iba na náklady napájania (nestálych) dodávok elektrickej energie do prenosovej alebo distribučnej sústavy, ktoré predstavujú odhadom polovicu celkových nákladov.

 

  1. Ekonomické činitele

 

Vzhľadom na vyššie uvedené je najdôležitejšie zvážiť aké nasledujúce kroky urobiť, aby (i) výsledné zvýšenie nákladov bolo čo najnižšie, (ii) dosah zvýšenia bol prijateľný, (iii) európska hospodárska výkonnosť mala z toho prospech, (iv) zabezpečili sa dodávky energie.

 

  1. Celá sústava využívania obnoviteľných zdrojov energie. Aby sa predišlo jednak mrhaniu finančnými zdrojmi, ktorému sa dá zabrániť, a jednak ešte vyšším cenám energie, prioritou musí byť projektovanie, budovanie a inštalácia potrebných prvkov celej sústavy (akumulačné zariadenia, siete a záložné elektrárne) v dostatočnom rozsahu tak, aby sa urobila príprava na ďalšie inštalovanie zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Príklad Nemecka a reakcia susedných krajín ukazuje, čo sa môže stať, keď sa táto zásada neberie do úvahy od začiatku.

 

  1. Podmienky pre dodávateľov energie. Znamená to, že sa musí vybudovať takáto celková sústava využívania obnoviteľných zdrojov energie pokrývajúca celú EÚ, aby sa predišlo revízii pravidiel napájania do siete (pozri bod 3.10.5). Napríklad by sa od dodávateľov elektrickej energie vyrábanej z nestálych obnoviteľných zdrojov mohlo žiadať, aby postupovali podľa výrobného plánu na nasledujúci deň. Táto úloha by sa mohla uľahčiť možnou synergiou so sústavami diaľkového zásobovania teplom a chladom, ako aj s dopravnými systémami.

 

  1. Pri diskusii o ďalších krokoch by sa malo rozlišovať medzi rozličnými kategóriami časových rámcov a oblastí činnosti (aj keď tieto navzájom súvisia), ako sú:

 

  • neustála bezpečnosť energetických dodávok ako absolútna priorita,
  • obmedzenia prenosových a distribučných sústav,
  • politické opatrenia EÚ oproti opatreniam jednotlivých krajín, postupujúcich samostatne,
  • v hospodárskej politike: následky vyšších nákladov, amortizačné cykly, inovácie, dôvera investorov, energetické náklady vo výrobe, obchode a doprave, trhové hospodárstvo oproti plánovitému hospodárstvu,
  • v sociálnej politike: zamestnanosť (bez krížového dotovania), náklady súkromných spotrebiteľov na energiu,
  • časový rámec: na jednej strane potrebujeme plán postupu do roku 2020 príp. 2030, na druhej strane potrebujeme myslieť na obdobie po roku 2050, a potrebujeme aj čas na nový vývoj v mnohých oblastiach a na implementáciu jeho výsledkov, lebo unáhlené akcie môžu spôsobiť omyly,
  • rozsah vývoja a overovania inovatívnych postupov,
  • medzinárodne: v súvislosti s klimatickými zmenami (stúpanie emisií CO2) a v súvislosti s hospodárskou politikou a európskou konkurencieschopnosťou (presun emisií CO2 do iných krajín).

 

  1. Zoznam priorít. Pri úvahách o možnostiach činnosti sa musí väčšia pozornosť venovať svetovým trendom a faktom, musí sa vypracovať jasný zoznam priorít ku kľúčovým cieľom a musí sa potláčať rastúci trend neharmonizovaných regulačných zásahov vlád rôznych členských štátov (pozri bod 4.7). Viac než toto potrebujeme získavať dôveru a tak vyprovokovať potenciálny investičný záujem súkromného sektora. Nasledujúce body sú venované niektorým aspektom tohto problému.

 

  1. Globálny prístup. Celkovým cieľom európskej energetickej a klimatickej politiky by mali byť správne kroky a vyslanie správneho signálu tak, aby to napriek doterajším neúspechom (Kodaň, Cancún, Durban, Doha) čo najviac prispelo k minimalizácii zvýšenia celosvetovej úrovne koncentrácie CO2, zvýšeniu európskej hospodárskej konkurencieschopnosti na svetových trhoch a k tomu, aby bolo obstarávanie energie na európskom trhu ekonomicky čo najvýhodnejšie. Keďže ochrana podnebia je celosvetovým problémom, výlučne eurocentrický prístup je mylný. Vznášanie nároku na pioniersku úlohu by mohlo jednak prinášať investície a vytváranie pracovných miest, ale mohlo by tiež podkopávať naše postavenie v medzinárodných rokovaniach a zahmlievať naše vnímanie reality.

 

  1. Transparentnosť, občianska spoločnosť a záujmy spotrebiteľov. Ak chceme, aby sa občianska spoločnosť konštruktívne zapojila do týchto procesov (TEN/503) a do vykonávania energetickej politiky, ktorá je bližšia záujmom spotrebiteľov, treba viac otvorenosti a bežní Európania aj rozhodujúci činitelia sa musia lepšie oboznámiť s kvantitatívnymi skutočnosťami a súvislosťami. Splnenie týchto požiadaviek je často sťažované jednostrannými argumentmi a informáciami, ktoré uvádzajú rozličné privilegované zainteresované skupiny, pričom však zatajujú tienisté stránky svojich postojov. Výbor víta zodpovedajúce závery Rady (zasadnutie Rady 3. decembra 2012 venované využívaniu obnoviteľných zdrojov energie), ale zároveň by chcel požiadať o ambicióznejšiu a otvorenejšiu informačnú politiku.

 

  1. Európsky dialóg o energetike. Dôležitým prvkom ďalšieho postupu by bolo začatie celoeurópskeho verejného dialógu o energetike ako to bolo načrtnuté v návrhu (TEN/503), ktorý nedávno schválil výbor a privítala Európska komisia. Zásadný význam má, aby sa občania zapojili do rôznych zmien, ktorými bude musieť naša energetická sústava v nasledujúcich desaťročiach prejsť, pochopili a prijali ich. V tejto súvislosti má členská a voličská základňa EHSV s ohľadom na európsku spoločnosť dobré postavenie na oslovenie občanov a aktérov v členských štátoch a na vytvorenie komplexného programu zahŕňajúceho participatívnu demokraciu a praktické opatrenia.

 

  1. Európske energetické spoločenstvo. Výbor potvrdzuje svoj záväzok prispieť k vytvoreniu Európskeho energetického spoločenstva (CESE 154/2012). Iba takéto spoločenstvo môže účinne reprezentovať európske postoje a záujmy vo vzťahoch s medzinárodnými partnermi a zároveň čo najlepšie využívať príslušné regionálne a klimatické podmienky. Okrem toho ide o jediný spôsob, ako skoordinovať a zlepšiť národné pravidlá a podporné nástroje, ktoré si často vzájomne odporujú, a ako čo najlepšie usmerňovať a realizovať rozvoj prenosových a distribučných sietí v Európe.

 

  1. Vnútorný energetický trh. Európske energetické spoločenstvo v sebe zahŕňa voľný vnútorný energetický trh (CESE 2527/2012), vrátane trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie. Dalo by sa tým zabezpečiť, že vzhľadom na úplnú reorganizáciu energetickej sústavy, s ktorou sa počíta v Pláne postupu v energetike do roku 2050, sa výroba elektriny môže čo najekonomickejšie priblížiť potrebám spotrebiteľov, a že sa bude investovať v správnom čase, na správnom mieste (napr. v regiónoch so správnym podnebím) a do najekonomickejších technológii na výrobu elektrickej energie. Obnoviteľné zdroje energie sa preto musia začleniť do európskeho vnútorného energetického trhu, ktorý funguje v súlade so zásadami voľného trhu.

 

  1. Konkurencieschopné obnoviteľné zdroje energie. Aby obnoviteľné zdroje energie dosiahli konkurencieschopnosť na energetickom trhu, musia sa emisie z fosílnych palív dostatočne premietnuť do cien, a to vhodným a zosúladeným oceňovaním alebo trhovým nástrojom. Preto by sa mala v strednodobom výhľade dosiahnuť „konkurencieschopnosť“ obnoviteľných zdrojov energie. Neregulované ceny elektriny so zodpovedajúcimi cenami emisií CO2 (napr. zdanením) by ako investičný stimul mali na to postačovať. Popri vhodných poplatkoch za využívanie sietí by to malo byť nutnou a dostatočnou podmienkou na investovanie do záložných elektrární, akumulačných zariadení a riadenia dopytu v správnom čase, na správnom mieste a so správnymi množstvami. V tejto situácii by boli dotácie potrebné iba na výskumné, vývojové a demonštračné činnosti súvisiace s novými technológiami.

 

  1. Opatrné posudzovanie spoločného znášania nákladov. Aj keď sa náklady na elektrinu v zmysle očakávania iba začínajú zvyšovať, už sa diskutuje o opatreniach pomoci vo výnimočných prípadoch, resp. sa už takéto opatrenia zavádzajú. Ako už výbor žiadal, na jednej strane by sa sociálne skupiny s nízkymi príjmami mali chrániť pred energetickou chudobou
  2. . Na druhej strane potrebujú energeticky najnáročnejšie priemyselné odvetvia ochranu pred stúpajúcimi nákladmi na energiu, aby sa nepodrývala ich celosvetová konkurencieschopnosť. Ak sa to neurobí, ich výrobné prevádzky by sa presunuli mimo Európy do krajín s lacnejšou energiou. Určite by to nepomohlo klimatickej problematike (presun emisií CO2 do iných krajín) (TEN/492).

 

  1. Jedným z následkov tohto stavu je, že malé a stredné podniky a skupiny obyvateľstva so stredne vysokými príjmami budú navyše musieť znášať náklady, ktorých sú určité odvetvia ušetrené.

 

  1. Zabránenie dezindustrializácii. Malo by sa zabrániť ďalšej dezindustrializácii. Zo začiatku vytvára dezindustrializácia klamnú predstavu, že európske snahy znížiť emisie CO2 sú úspešné. Čo sa však v skutočnosti deje, je skrytá forma presunu emisií do iných krajín, pretože ak sa výrobky vyrábajú inde, než v Európe, kde sa vyrábali predtým, zostane úroveň emisií CO2 rovnaká, alebo sa dokonca môže zvýšiť.

 

  1. Viac výskumu a vývoja namiesto neuváženého a unáhleného rozsiahleho uvádzania na trh. Nesmie sa zahmlievať rozdiel medzi výskumom, vývojom a demonštračnými činnosťami na jednej strane a rozsiahlym uvádzaním na trh a rozsiahlou podporou na druhej strane. Okrem iného by to dokonca mohlo na trhu spôsobiť taký stav, ktorý by prekážal inováciám. Prílišné subvencovanie energie z fotovoltaických zariadení (napr. v Nemecku, Frondel a kol.: Economic impacts from the promotion of renewable technologies, Energy Policy 2010) nepomohlo rozvinúť konkurencieschopný systém v EÚ (Hardo Bruhns und Martin Keilhacker, Energiewende – wohin führt der Weg, Politik und Zeitgeschichte, 2011). Teraz máme lacnejšie solárne panely nie vďaka Európe, ale vďaka Číne. Preto sa musíme zameriavať na vývoj všetkých potenciálne schodných riešení na výrobu energie pri nízkych emisiách CO2, predovšetkým zdrojov, ktoré môžu prispieť k pokrývaniu základného zaťaženia, ako sú geotermálne zdroje a jadrová fúzia. Do roku 2050 sa energetický problém úplne nevyrieši ani v Európe, ani v ostatom svete.

 

  1. Ponuka investičných stimulov. Vzhľadom na súčasnú krízu a potrebu vývoja celej sústavy dodávok sú naliehavo potrebné investície do nových technológií a infraštruktúry. Takéto investície povzbudzujú optimizmus, pomáhajú vytvárať pracovné miesta a dôveru. Platí to aj o väčšine investícií do technológií s nízkymi emisiami CO2, ako sú technológie využívania obnoviteľných zdrojov energie, avšak sú určité obmedzenia a podmienky, ktoré sú už spomenuté vyššie v tomto stanovisku. Konkrétne by sa malo zabrániť tomu, aby sa politikou predpisovala požiadavka určitých technológií, pretože by to mohlo viesť k ďalšiemu nesprávnemu rozdeľovaniu obmedzených zdrojov (pozri vyššie).

 

  1. Všeobecné odporúčanie. Všeobecným odporúčaním je preto preskúmať rámec vytvorený predpismi a podmienkami, aby sa zabezpečilo, že budú vytvárať také prostredie, ktoré bude stimulovať výskum, podnecovať investície, napomáhať inováciám, podporovať vnútorný trh a nebude ohrozovať bezpečnosť energetických dodávok. Dotácie sa musia zameriavať na výskum, vývoj a demonštráciu technológií a systémov. Zároveň by jediná podpora konkurencieschopnosti obnoviteľných zdrojov energie na trhu mala byť odvodená od kritéria nákladov na zamedzovanie emisiám CO2 (oceňovanie emisií CO2) (CESE 271/2008). Zároveň treba zrušiť všetky subvencie spotreby fosílnych palív.

 

  1. Rovnaké podmienky v celosvetovej hospodárskej súťaži. Aby sa zabezpečilo, že tento prístup dostatočne prispeje k riešeniu výzvy celosvetovej ochrany podnebia bez toho, aby európsky priemysel musel znášať dodatočné medzinárodné konkurenčné nevýhody, musia sa krajiny v iných častiach sveta naliehavo snažiť o podobné opatrenia alebo dohodnúť realistické spoločné ciele, aby sa zabezpečili spravodlivé a porovnateľné podmienky svetovej hospodárskej súťaže. Napriek doterajším sklamaniam výbor podporuje, aby EÚ pokračovala vo svojom snažení dosiahnuť to.

 

  1. Samostatný postup Európy. Ak však tieto snahy budú neúspešné, zostáva nezodpovedaná otázka, ako dlho si EÚ môže dovoliť pokračovať osamotene a pracovať na radikálnych cieľoch bez toho, aby vážne ohrozila svoju ekonomickú silu, a teda sa pripravila o zdroje, ktoré potrebuje na svoju prípravu na klimatické zmeny, ktoré by v takom prípade pravdepodobne boli nevyhnutné, aj so všetkými hospodárskymi a politickými následkami týchto zmien.

 

 

V Bruseli 17. apríla 2013

 

 

Predseda
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE

 

 

 

_____________

 

1 Ú. v. EÚ C44, 11.2.2011, s. 53–56.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*