Sociálny rozmer európskej hospodárskej a menovej únie

pastedGraphic.pdf

Európsky hospodársky a sociálny výbor

SC/038
Sociálny rozmer európskej hospodárskej a menovej únie

Brusel 22. mája 2013

STANOVISKO
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
na tému
„Sociálny rozmer európskej hospodárskej a menovej únie“
(prieskumné stanovisko)
_____________

 

Spravodajca: pán Jahier

Pomocný spravodajca: pán Dassis

_____________

 

Predseda Európskej rady sa 24. januára 2013 rozhodol podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

 

„Sociálny rozmer európskej hospodárskej a menovej únie“

(prieskumné stanovisko).

 

Podvýbor pre sociálny rozmer európskej hospodárskej a menovej únie poverený vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijal svoje stanovisko 23. apríla 2013 väčšinou hlasov, pričom jeden člen hlasoval proti.

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 490. plenárnom zasadnutí 22. a 23. mája 2013 (schôdza z 22. mája) prijal 159 hlasmi za, pričom 50 členovia hlasovali proti a 47 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

 

*

* *

 

  1. Zhrnutie návrhov

 

  1. Európska hospodárska, sociálna a politická únia je stále iba vytýčeným cieľom. Pri zavedení menovej únie nebol dostatočne zohľadnený hospodársky a sociálny rozmer, avšak jej hospodárske a sociálne dôsledky sú značné. V súčasnosti sa usiluje o zavedenie finančnej, fiškálnej a bankovej únie, avšak bez príslušných rozpočtových prostriedkov EÚ na sprievodné opatrenia určené na podporu hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti. Takisto pokrok smerom k vytvoreniu sociálnej a politickej únie je naďalej zablokovaný. Avšak hospodárska, menová a sociálna únia sú vzájomne závislé, jedna druhú navzájom podporujú a posilňujú. Spoločne by mali ponúknuť konkrétnejšiu Európu vychádzajúcu zo skutočného života, s ktorou sa môžu občania cítiť prepojení, ktorej môžu investori, výrobcovia, pracovníci a spotrebitelia dôverovať a s ktorou sa môžu stotožniť. Mala by to byť dynamickejšia Európa podnecujúca konkurencieschopnosť, inteligentný a inkluzívny rast, hospodárske príležitosti, zamestnanosť a skutočné uplatňovanie všetkých sociálnych práv. Bez takejto vyváženosti nemá politická únia žiadnu budúcnosť.

 

  1. V období medzi rokom 2008 a februárom 2013 sa miera nezamestnanosti v EÚ 27 zvýšila zo 7 % na 10,9 % s celkovým počtom nezamestnaných 26,4 milióna, pričom v eurozóne dosiahla úroveň 12 %. V 19 krajinách sa zvýšila a vo 8 klesla. V EÚ 27 je v súčasnosti nezamestnaných 5,7 milióna mladých ľudí (23,5 %), pričom začiatkom roku 2013 bola celková miera nezamestnanosti v USA 7,7 % a v Japonsku 4,2 %
  2. . Tieto údaje sú v úplnom rozpore s cieľmi stratégie Európa 2020. EHSV je preto presvedčený, že našou najvyššou prioritou musí byť zvrátenie poklesu konkurencieschopnosti, oživenie rastu, vytváranie nových pracovných miest a odstránenie chudoby. Je nevyhnutné zriadiť posilnený mechanizmus dohľadu nad dosahom hospodárskych a menových opatrení na sociálnu situáciu a trh práce v členských štátoch, pričom opatrenia týkajúce sa sociálnej oblasti a zamestnanosti by mali byť zahrnuté medzi ustanovenia, na ktoré sa bude vzťahovať dohľad nad národnými hospodárskymi opatreniami v rámci európskeho semestra. EHSV sa domnieva, že podobný postup je nielen naliehavý vzhľadom na uvedené dramatické číselné údaje, ale je plne v súlade s článkom 9 ZFEÚ, ktorý sa týka cieľov EÚ v sociálnej oblasti a oblasti udržateľného rozvoja. Sociálny rozmer hospodárskej a menovej únie (HMÚ) potrebuje jasné nástroje, ukazovatele, ako aj kvalitatívne a kvantitatívne ciele, ktoré by boli rovnako účinné ako hospodárske a finančné povinnosti HMÚ. Práve týmto spôsobom lídri EÚ opäť priblížia občanom európske ideály.

 

  1. Na doplnenie opatrení na upevnenie finančnej, bankovej a fiškálnej únie by sa mal zaviesť nový európsky akčný program v sociálnej oblasti. Program by mal stanoviť jasné konkrétne ciele, kvalitatívne aj kvantitatívne, ktoré budú vychádzať z cieľov vytýčených v rámci stratégie Európa 2020 a zároveň ich budú zlepšovať, a to najmä podporovať úsilie o opätovnú industrializáciu Európy, obmedziť a eliminovať masovú nezamestnanosť, zabezpečiť základné sociálne práva, podporovať podnikanie a vytváranie nových pracovných miest, bojovať proti chudobe, podporovať sociálne začlenenie, uľahčovať sociálne investície, propagovať vyššie vzdelávanie a odbornú prípravu a zlepšiť riadenie v sociálnej oblasti a participatívne stotožnenie sa s európskym projektom. Nový európsky akčný program v sociálnej oblasti by mal byť uvedený do chodu prostredníctvom nelegislatívnych a legislatívnych opatrení (podľa toho, ktoré budú vhodnejšie) v celej EÚ alebo prostredníctvom posilnenej spolupráce. Jeho súčasťou by mali byť plán hospodárskej obnovy Európy, európsky balík o investíciách do sociálnej oblasti, európske posudzovanie sociálneho vplyvu, iniciatíva na ochranu európskej mládeže a jednotný európsky pas zručností. Zároveň by mal zabezpečiť rešpektovanie horizontálnej sociálnej doložky, základných sociálnych práv a občianskej účasti. Program by mal tiež preskúmať a presadzovať právo európskych občanov na minimálny garantovaný príjem.

 

  1. EHSV by rád navrhol dve nové prieskumné iniciatívy: 1) vydávanie európskych sociálnych dlhopisov pre finančne realizovateľné investičné projekty v sociálnej oblasti, ktoré by sa poskytovali prostredníctvom európskeho fondu pre opatrenia v sociálnej oblasti, udeľovali by ich príslušné orgány EÚ, avšak financovali, vlastnili, riadili a transparentne kontrolovali by ich aktéri občianskej spoločnosti (zo súkromnej, podnikovej a verejnej sféry); a 2) zriadenie európskej vzdelávacej siete pre nezamestnaných pracovníkov, ktorá by ponúkala dlhodobé, účinné, kvalitatívne vzdelávacie príležitosti zodpovedajúce potrebám trhu práce, a to prostredníctvom vydávania cezhraničných vzdelávacích poukazov a systému prenosu kreditov za absolvovanie kurzov (podobného ako Erasmus) na pomoc nezamestnaným pracovníkom pri zdolávaní nových horizontov v oblasti vzdelávania, získanie nových kognitívnych zručností a odborných kvalifikácií, otvorenie nových možnosti rozvoja kariéry a opätovné začlenenie sa do európskeho trhu práce. Európa zaručujúca slobodný pohyb si zároveň vyžaduje bezpečnejší a aktualizovanejší základ pre mobilitu (napríklad náležité práva na informácie a pomoc pre ľudí pracujúcich v iných členských štátoch), aby sa uľahčil pohyb obyvateľstva v rámci Spoločenstva pri hľadaní práce v celej EÚ, pričom by sa zabezpečili rovnaké podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže a dodržiavanie základných sociálnych práv a kolektívnych zmlúv.

 

  1. Hospodárske riadenie si vyžaduje sociálny rozmer

 

  1. Európsky sociálny a hospodársky výbor verejne požaduje, aby sa prijali komplexné kroky na urýchlenie vytvorenia hospodárskej, sociálnej a politickej únie.

 

  1. Súčasťou hospodárskej únie by mala byť finančná a banková únia so spoločným systémom ochrany vkladov, spoločným fondom na riešenie krízových situácií a celoeurópskym dohľadom; a fiškálna únia, ktorá by mala byť založená na spoločných dlhových nástrojoch v rámci rozpočtovej disciplíny, fiškálnej konsolidácie a dynamickejšieho európskeho modelu rastu, s ktorým sa občania môžu stotožniť a ktorému môžu investori, výrobcovia, pracovníci a spotrebitelia dôverovať. Je potrebné prekonať pretrvávajúcu neistotu v otázke integrity eurozóny, pretože oslabuje dôveru verejnosti aj podnikov. Summit v júni 2012 vrátane Paktu pre rast a zamestnanosť a plánu vyčleniť naň 180 miliárd EUR a spolu s oznámením ECB urobiť všetko, čo je nevyhnutné na prelomenie začarovaného kruhu medzi slabými bankami, štátnym dlhom a jeho neudržateľnými rozpätiami predstavujú dôvody na zvýšenie dôvery v rozvíjajúci sa európsky hospodársky rámec. Európa potrebuje nový investičný program
  2.  na aktivovanie prostriedkov, aby sa podporila opätovná industrializácia, obnovil rast a znížila nezamestnanosť.

 

  1. To je však iba jedna strana mince. Dôsledky úsporných opatrení mali zároveň ničivý dosah na sociálnu súdržnosť, sociálnu ochranu, inkluzívny trh práce a mieru chudoby. V EÚ je v súčasnosti 26 miliónov nezamestnaných, pričom 120 miliónov ľudí žije v chudobe alebo čelí sociálnemu vylúčeniu. Ciele hospodárskej obnovy, menovej stability, udržateľného rastu a konkurencieschopnosti nemožno dosiahnuť bez obnoveného sociálneho rozmeru. Európska rada na svojom jarnom zasadnutí 14. – 15. marca 2013 túto skutočnosť konečne uznala a vyzvala členské štáty, aby zaradili sociálne politiky medzi hnacie sily hospodárskeho riadenia, hlavne prostredníctvom zmeny zamerania európskeho semestra v záujme podpory zamestnanosti, sociálnych investícií, sociálneho začlenenia a uplatňovania hľadiska sociálnych cieľov
  2. . Európsky hospodársky a sociálny výbor berie na vedomie tento nový dôraz na sociálnu politiku na národnej úrovni, domnieva sa však, že kroky na úrovni EÚ sú potrebné aj z hľadiska sociálnych opatrení, sociálnych investícií a tzv. sociálneho benchmarkingu.

 

  1. Je preto načase vybudovať v rámci sociálnej Európy sociálny pilier HMÚ, bez ktorého bude stotožnenie sa občanov s európskym projektom naďalej ohrozené. Súčasné rozpätie sociálnych nerovností v Európe v skutočnosti nielen oslabuje udržateľné riešenia na podporu hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti, ale pokiaľ ide o blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014, predstavujú zásadnú výzvu z hľadiska tých, podľa ktorých sú na obnovu potrebné kroky na úrovni EÚ, a tých, ktorí sa opierajú o vnútroštátne alternatívy. V rámci volieb do Európskeho parlamentu sa budú sústreďovať myšlienky aj hlasy. Je nevyhnutné, aby tieto voľby predstavovali odrazový mostík, a nie brzdu, pre „viac Európy“, pre Európu, ktorá je bližšie k občanom, rodinám a podnikom, pre sociálnejšiu Európu.

 

  1. Základné sociálne práva sú neoddeliteľné od občianskych a politických práv a zo Zmluvy vyplýva záväzok tieto práva dodržiavať a presadzovať. Komisia a ECB ako členovia Trojky musia v rámci všetkých svojich činností dodržiavať povinnosti týkajúce sa základných sociálnych práv. Komisia by mala v rámci sociálneho rozmeru HMÚ účinne sledovať, hodnotiť a zabezpečovať plný súlad s týmito povinnosťami týkajúcimi sa základných sociálnych práv.

 

  1. Nový európsky akčný program v sociálnej oblasti a Pakt o sociálnych investíciách

 

  1. Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal v roku 2008 prieskumné stanovisko, vypracované na žiadosť francúzskeho predsedníctva Rady EÚ, v ktorom navrhuje, aby sa spustil nový európsky akčný program v sociálnej oblasti. Stanovisko odkazovalo na priekopnícku prácu výboru, ktorý pomáhal pri zavedení Charty Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov, Európskeho akčného programu v sociálnej oblasti z roku 1989 a z nich vyplývajúcich acquis v sociálnej oblasti súvisiacich s jednotným trhom, zmluvou a celkovou činnosťou EÚ. V stanovisku sa uvádza, že nový európsky akčný program v sociálnej oblasti je potrebný, „aby sociálny rozvoj v EÚ dokázal držať krok s hospodárskym a trhovým vývojom.“ Žiaľ, napriek podpore vyjadrenej na neformálnom stretnutí ministrov práce a sociálnych vecí počas francúzskeho predsedníctva Rady EÚ návrh výboru čoskoro zatienila hospodárska kríza a päť búrlivých rokov, ktorým dominovala snaha zachrániť HMÚ a dosiahnuť väčšiu hospodársku súdržnosť v eurozóne. Teraz zjavne nastal čas, aby sme sa opäť zaoberali myšlienkou nového európskeho akčného programu v sociálnej oblasti s cieľom dostihnúť a udržať nové formy hospodárskeho riadenia spolu s rovnocennými opatreniami v oblasti sociálnej súdržnosti a sociálnej politiky.

 

  1. Vo svojom stanovisku z roku 2008 výbor požadoval „viacúrovňové riadenie“ nového európskeho akčného programu v sociálnej oblasti, ktoré by bolo založené na legislatívnych opatreniach, sociálnom dialógu, občianskom dialógu, koregulácii a samoregulácii, otvorenej koordinácii, uplatňovaní hľadiska sociálnej politiky, posilnenej spolupráci a práve občanov na iniciatívu. Nestanovil žiadnu hierarchiu, pokiaľ ide o formu opatrení, jedine z hľadiska ich efektívnosti, pri zachovaní metódy Spoločenstva a dodržaní novej horizontálnej sociálnej doložky (článok 9 ZFEÚ). Výbor tiež požadoval prijatie finančného záväzku, napríklad prostredníctvom cielenejšieho a dostupnejšieho využívania Európskeho sociálneho fondu, ďalej vytvorenie prípadného európskeho fondu na sociálnu inováciu, ktorý by podporoval nové iniciatívy experimentálnej povahy v sociálnej oblasti, a zváženie myšlienky zriadiť nástroj na poskytovanie pôžičiek v rámci celej EÚ na rozvoj sociálnej infraštruktúry.

 

  1. Medzičasom výbor čoraz častejšie požadoval uplatňovanie metódy Spoločenstva a dodržiavanie záväzného charakteru horizontálnej sociálnej doložky. Jedným z jeho konkrétnych návrhov bolo zriadenie európskeho paktu o sociálnych investíciách s cieľom zabezpečiť, aby boli úsporné opatrenia a poloautomatické sankcie v rámci hospodárskeho riadenia a uplatňovania európskeho semestra vyvážené posudzovaním sociálneho vplyvu, rešpektovaním základných sociálnych práv, skutočným záväzkom splniť ciele stratégie Európa 2020 v oblasti boja proti chudobe a celkovým rozvojom európskeho „sociálneho riadenia“.

 

  1. Výbor víta skutočnosť, že Európsky parlament nedávno zdôraznil potrebu sociálneho paktu pre Európu“ a „kritérií v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti“ pri „záväznom dohľade nad rozpočtovou disciplínou“. Podľa EP je tiež potrebné, aby ročný prieskum rastu zohľadňoval „udržateľnosť sociálneho modelu“ a aby sa „integrovaný rámec politiky v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky“ chápal ako „piaty základný prvok“ v pláne realizácie HMÚ
  2. . Takisto víta cieľ Európskej rady predstaviť opatrenia a časovo záväzný harmonogram v súvislosti so „sociálnym rozmerom HMÚ“, ktorý si stanovila na svojom zasadnutí v júni 2013
  3. . Člen Komisie Andor tiež nedávno zdôraznil, že je potrebná „menová únia s ľudskou tvárou“. Podľa jeho názoru „sa musí sociálny rozmer HMÚ chápať ako schopnosť pravidiel HMÚ, mechanizmov jej riadenia, fiškálnej kapacity a ďalších nástrojov politiky zabezpečiť, aby sa ciele v oblasti hospodárskej efektívnosti a sociálnej spravodlivosti dosahovali súbežne
  4. . Výbor víta aj závery predsedu Európskej rady Van Rompuya z vrcholnej tripartitnej sociálnej schôdzky, ktorá sa konala 14. marca. Ako uviedol, „európsky sociálny model predstavuje naďalej významnú hodnotu a globálnu konkurenčnú výhodu“ a „je potrebné, aby sme našli mechanizmy, ktoré pomôžu zmierniť sociálne rozdiely v našej Únii.
  5. “ V „balíku o investíciách do sociálnej oblasti“, ktorý vydala Komisia, sa stanovujú usmernenia pre členské štáty na podporu sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia
  6. , pričom tento balík je orientovaný na vypracovanie ukazovateľov týkajúcich sa sociálneho rozmeru. Výbor sa však domnieva, že „prehľad“ nerovností v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti v EÚ si vyžaduje aj angažovanejší rámec pre činnosť v celej EÚ. Výbor preto opakuje, že je potrebný komplexný a proaktívny európsky akčný program v sociálnej oblasti s viacúrovňovým riadením vrátane príslušných európskych úradov, orgánov a aktérov zainteresovaných na legislatívnych aj nelegislatívnych opatreniach. Jeho úlohou by malo byť dosiahnuť ciele v sociálnej oblasti vytýčené v rámci stratégie Európa 2020, a podľa možnosti ich prekonať.

 

  1. Konkrétne návrhy

 

EHSV podporuje ciele stratégie Európa 2020, ktoré kladú dôraz na zvrátenie poklesu našej konkurencieschopnosti, oživenie rastu, vytváranie nových pracovných miest a zmiernenie chudoby. Výbor v súlade s článkom 9 ZFEÚ, konkrétne „podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“, požaduje záväznejší a náležite financovaný celoeurópsky program opatrení a záväzkov v sociálnej oblasti vrátane nasledujúcich konkrétnych cieľov.

 

  1. Súčasťou uplatňovania európskeho semestra musia byť kritériá v oblasti zamestnanosti a sociálneho začlenenia v medziach rovnakého rámca dohľadu, aký sa vzťahuje na koordináciu hospodárskej politiky a štrukturálne reformy. Merateľné európske ciele v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí musia zodpovedať pravidlám stability a rastu, ktoré sa vzťahujú na ciele týkajúce sa dlhu a deficitu, a musia byť ich súčasťou. Súvisiace prispôsobovacie mechanizmy by sa mali uplatňovať na zníženie makroekonomických a sociálnych nerovností s cieľom podporiť inteligentný a udržateľný rast, kvalitné pracovné miesta, prístup k vysokokvalitným a cenovo dostupným službám všeobecného záujmu a zmierniť sociálne rozdiely v celej EÚ. Krátkodobá hospodárska účinnosť nesmie ísť na úkor dlhodobejších investícií do sociálneho kapitálu. Opatrenia v oblasti fiškálnej konsolidácie treba hodnotiť na základe ich vplyvu na rast, zamestnanosť a sociálne začlenenie. Európske mechanizmy solidarity by mali sprevádzať štrukturálne reformy. Aby sa zabezpečila podpora skutočnej hospodárskej a menovej únie zo strany občanov EÚ, musia ísť národné programy reforiem ruka v ruke s náležitým sociálnym a občianskym dialógom, a to v rámci dynamiky európskeho sociálneho rozmeru, ktorá by nespôsobila znižovanie úrovne, ktorého výsledkom by bola zostupná hospodárska súťaž, deflácia miezd a nižší celkový dopyt. Musí sa zaručiť slobodné a nezávislé kolektívne vyjednávanie. Európsky sociálny dialóg by mal zohrávať zásadnú úlohu pri rozvoji a uplatňovaní nového hospodárskeho riadenia. Základné sociálne práva platné v celej EÚ by sa mali lepšie monitorovať a lepšie dodržiavať.

 

  1. Európsky sociálny fond a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii musia byť pozdvihnuté na úroveň úmernú situácii v EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, ktorú predseda Európskej rady Van Rompuy označil za „ľudskú tragédiu a situáciu sociálnej núdze.“
  2.  To si bude jednoznačne vyžadovať „povinnú a komplexnú revíziu VFR“, ako sa uvádza v uznesení EP z 13. marca
  3. . V rámci mechanizmov flexibility, ktoré sú v ňom spomenuté, pokračujúcich rokovaní medzi EP a Radou a nanajvýš žiaducej štrukturálnej revízie VFR po zvolení nového Európskeho parlamentu musia sa aspoň obnoviť sumy z pôvodného návrhu Európskej komisie, a to náležitejším využívaním vlastných vyčlenených prostriedkov EÚ a výrazným zvýšením prostriedkov pre fond územnej súdržnosti, sociálny fond, prostriedkov na vzdelávanie a odbornú prípravu a fond na prispôsobenie sa globalizácii.

 

  1. EÚ by mala zároveň lepšie napomáhať zodpovedné sociálne investície a podpornú úlohu sociálneho hospodárstva, najmä prostredníctvom opätovného zavedenia európskych štatútov pre združenia a vzájomné spoločnosti, výslovného zahrnutia programov na zakladanie a rozvoj sociálnych podnikov do plánovania štrukturálnych fondov, uľahčenia sociálneho označovania a kompenzačných opatrení a možností v oblasti verejného obstarávania pre podniky s osvedčeným spoločenským významom. Mal by sa tiež vytvoriť európsky fond na sociálnu inováciu s cieľom obnoviť cenné medzinárodné pilotné projekty zamerané na boj proti diskriminácii a znevýhodneniu na trhu práce, ktoré boli oslabené po tom, ako Európska komisia ukončila program Equal.

 

  1. Takisto je nevyhnutné prijať všetky potrebné kroky a opatrenia v oblasti zamestnanosti v záujme opätovnej industrializácie Európy a splnenia cieľa zvýšiť do roku 2020 podiel priemyslu na HDP na 20 %. EHSV upozorňuje na význam konkurencieschopnosti spoločností, ktorú je potrebné dosiahnuť prostredníctvom uceleného európskeho rámca.

 

  1. EÚ musí konať v prospech mládeže, inak bude hroziť, že sa mladí ľudia natrvalo odcudzia európskemu projektu ako takému. Dramatický rozsah krízy nezamestnanosti mladých ľudí v Európe si vyžaduje dôveryhodnejší rozpočet EÚ, než je nedostatočných 6 miliárd EUR, ktoré boli navrhnuté v rámci európskeho balíka pre zamestnanosť mladých a iniciatívy na ochranu európskej mládeže na zabezpečenie zamestnanosti, odbornej prípravy alebo vzdelávania pre nezamestnaných mladých ľudí, predovšetkým tam, kde je to najviac potrebné. Bez dostatočných finančných prostriedkov hrozí, že iniciatíva na ochranu európskej mládeže pre mladých ľudí bude považovaná za podvod. K posilneniu vedúceho postavenia EÚ by mal prispieť aj jednotný európsky pas zručností, ktorý by rozšíril európsky kvalifikačný rámec tým, že by uvádzal všetky kvalifikácie a zručnosti získané v rámci formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania. Zjavne nevyhnutný je európsky rámec partnerstiev medzi školami, hospodárskymi subjektmi a sociálnymi partnermi, pretože spolu s podobnými strategickými synergiami kladie vyššie vzdelanie a celoživotné vzdelávanie do jadra problematiky tvorby pracovných miest, riešenia nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a podpory zamestnateľnosti, inovácií a podnikania. Európsky semester musí zabezpečiť, aby opatrenia na zníženie štátneho dlhu a schodkov štátnych rozpočtov neohrozili verejné investície do vzdelávania a odbornej prípravy.

 

  1. Skutočné pracovné miesta, dôstojná práca a prenosnosť sociálnych práv musia byť stredobodom udržateľného európskeho plánu obnovy. Európsky sociálny model je výhodou z hľadiska prilákania zahraničných investorov a rozvoja podnikania v Európe, ktoré by sa mali oceniť prostredníctvom fiškálnej podpory krokov zameraných na vytváranie pracovných miest, vrátane mikropodnikov a skutočnej samostatnej zárobkovej činnosti. Zaručené sociálne normy sa musia presadzovať v rámci celoeurópskych opatrení v oblasti zamestnanosti a trhu práce. Konkurencieschopnosť a flexibilita musia ísť ruka v ruke s dôstojnou prácou a mzdami, ktoré nie sú pod hranicou chudoby. Európski sociálni partneri sú v rámci svojho pracovného programu osobitne zodpovední za riešenie problému chudobných pracujúcich.

 

  1. EÚ sa musí serióznejšie a konkrétnejšie angažovať v otázke zníženia a odstránenia chudoby. Hospodárske a sociálne prínosy aktívneho znižovania chudoby sú pre Európu nákladovo efektívnejšie ako pretrvávajúce hospodárske a sociálne škody spôsobené nečinnosťou alebo opatreniami, ktoré chudobu ešte zhoršujú. Jeden z hlavných záväzkov stratégie Európa 2020 – vymaniť do roku 2020 z chudoby 20 miliónov Európanov – sa musí v rámci európskeho semestra aktívne plniť, a nie oslabovať opatreniami na zníženie deficitu. To si v prvom rade vyžaduje lepší súbor ukazovateľov platných v celej EÚ na meranie dosahu chudoby a zabezpečenie náležitého monitorovania a prípadnej korekcie národných programov reforiem a úsporných opatrení, ktoré môžu v skutočnosti prehĺbiť chudobu a oslabiť hospodársku obnovu. EHSV tiež skúma systémy zaručeného minimálneho príjmu v členských štátoch s cieľom nájsť osvedčené postupy a informovať o nich v celej EÚ. Výbor takisto podporil výzvu Európskeho parlamentu preskúmať a zvážiť legislatívny návrh na zavedenie primeraného minimálneho príjmu vo výške aspoň 60 % mediánového príjmu v každom členskom štáte
  2. . Mohol by byť zriadený osobitný európsky fond solidarity a boja proti chudobe, ktorý by uľahčoval prijímanie opatrení na podporu príjmov, ako je stabilizujúci sociálny mechanizmus na prispôsobenie v rámci európskeho semestra. Výbor tiež pripomína svoj návrh, aby sa 20 % všetkých prostriedkov ESF vyčlenilo na riešenie problému sociálneho začlenenia a chudoby.

 

  1. Európsky akt o prístupnosti (European Accessibility Act) je nevyhnutný na to, aby sa osobám so zdravotným postihnutím zabezpečilo právo na voľný pohyb a prístup k tovaru a službám, ako aj prístupnosť zastavaného prostredia. V tejto súvislosti by konkrétny a účinný nástroj predstavoval európsky preukaz mobility. Komisia by mala vypracovať aj nástroj na hodnotenie vplyvu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a zakomponovať ho do procesu európskeho semestra.

 

  1. Takisto by mala byť vypracovaná metodika EÚ a rámec porovnateľných a merateľných ukazovateľov ochrany zdravia a zmierňovania nerovností v oblasti zdravia, ktoré by slúžili na kontrolu situácie v členských štátoch v rámci európskeho semestra.

 

  1. Spoločenské kritériá platné v celej EÚ a usmernenia týkajúce sa osvedčených postupov v oblasti zosúladenia pracovného a rodinného života, služieb starostlivosti o deti, aktívneho starnutia, dobrovoľníctva, práva na bývanie a boja proti bezdomovstvu by mali byť taktiež súčasťou sociálneho rozmeru európskeho semestra.

 

  1. Pracovníci a pracovníčky z radov prisťahovalcov pozitívne prispievajú k hospodárskemu rozvoju a blahobytu v Európe. Postupy EÚ týkajúce sa prisťahovalectva za prácou musia byť legálne a transparentné. Právne predpisy v oblasti prisťahovalectva musia rešpektovať ľudské práva a zaručovať rovnaké zaobchádzanie. EHSV sa domnieva, že EÚ musí posilniť integračné opatrenia, ako aj boj proti rasizmu, xenofóbii a diskriminácii prisťahovalcov a menšín.

 

  1. Udržateľná obnova si vyžaduje väčšiu hospodársku a menovú symetriu a väčšiu sociálnu súdržnosť v celej EÚ. Európsky akčný program v sociálnej oblasti vrátane uvedených konkrétnych cieľov by pomohol stanoviť ucelenejší sociálny základ pre spoločný postup a opätovné prepojenie EÚ s jej občanmi. Z tohto dôvodu je vhodnejšia dvojúrovňová obnova sociálnej rovnováhy v EÚ aj HMÚ, ktorá by bola v súlade so zásadou subsidiarity v jej dynamickom poňatí. Ak však v otázke obnoveného sociálneho rozmeru EÚ bude chýbať dostatočná zhoda alebo politická vôľa, EHSV by navrhoval možnosť posilnenej spolupráce v rámci HMÚ, s vlastnými finančnými zdrojmi, doplnkovým sociálnym fondom, paktom sociálneho pokroku pre Európu, a to na základe rovnako demokraticky zodpovedných a prísnych zmluvných podmienok upravujúcich hospodársku a menovú konvergenciu, a na základe sociálnych noriem, cieľov a stabilizačných mechanizmov (v tejto súvislosti by sa mala uskutočniť diskusia so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou o tom, či a akým spôsobom môže byť užitočný systém poistenia alebo dávok v nezamestnanosti v rámci HMÚ, ako nedávno navrhol člen Komisie Andor) zodpovedajúcich fiškálnym, rozpočtovým a menovým stabilizačným mechanizmom užšej hospodárskej a menovej únie – HMÚ s príslušným sociálnym rozmerom.

 

  1. Zmluvné záväzky v oblasti konkurencieschopnosti a rastu, ktoré boli premetom diskusie na summite EÚ v decembri, musia podliehať demokratickej kontrole. Zároveň by v súlade s článkom 3 ods. 3 ZEÚ nemali oslabovať európske sociálne trhové hospodárstvo. Takisto je nevyhnutné lepšie definovať a stanoviť mechanizmy solidarity na podporu úsilia členských štátov. Tieto mechanizmy by mohli postupne získať podobu skutočných finančných prevodov. Spočiatku by disponovali konkrétnym rozpočtom vo výške 50 – 100 miliárd EUR, ktoré by pochádzali z mechanizmov podobných Európskemu mechanizmu pre stabilitu (EMS).

 

  1. Na dosiahnutie väčšej vyváženosti a súladu so sociálnym trhovým hospodárstvom stanoveným v Zmluve musí posilnenie úlohy člena Komisie pre hospodárske a menové záležitosti v rámci kolégia sprevádzať posilnenie úlohy člena Komisie zodpovedného za zamestnanosť a sociálne záležitosti. Takisto posilnenie úlohy Rady ECOFIN musí byť vyvážené podobným posilnením úlohy Rady EPSCO.

 

  1. V kontexte európskeho hospodárskeho a sociálneho riadenia, najmä vzhľadom na európsky semester a stratégiu Európa 2020, je tiež naliehavo potrebné, aby bola posilnená úloha Európskeho parlamentu aj národných parlamentov. Z rovnakých dôvodov by sa malo rozšíriť zapojenie sociálnych partnerovorganizácií občianskej spoločnosti, ktoré by sa zároveň malo zabezpečiť na všetkých úrovniach politického rokovania.

 

  1. Návrhy na preskúmanie

 

  1. Európske sociálne dlhopisy

 

  1. Súbežne s uvedenými návrhmi by sa možno mohla venovať väčšia pozornosť dodatočným spôsobom zapojenia európskych občanov, občianskej spoločnosti a zainteresovaných podnikov do obnovy európskeho programu v sociálnej oblasti, konkrétne angažovaniu sa vo veci európskych sociálnych dlhopisov a ich vydávaniu. To by v čase obmedzených verejných zdrojov umožnilo aj zmobilizovať dodatočné zdroje na jasne stanovený cieľ zo značných rezerv pochádzajúcich z nevyužitých súkromných úspor.

 

  1. Táto iniciatíva by bola nezávislá od prebiehajúcich diskusií o vydávaní stabilizačných dlhopisov (na rozloženie dlhu) a dlhopisov na financovanie obnovy a rastu (ako súčasť balíka EÚ na oživenie hospodárstva) na úrovni EÚ. Na rozdiel od toho byEurópske sociálne dlhopisy neboli financované zo štátnej pokladnice ani by neboli spolufinancované z rozpočtových mechanizmov EÚ, ale ich nákupom by do nich investovali jednotliví občania, podniky, odbory a skupiny občianskej spoločnosti, ktoré by mali záujem uplatniť v praxi koncepciu sociálnej zodpovednosti jednotlivcov i podnikov. Zapojili by sa tým do európskeho fondu pre opatrenia v sociálnej oblasti, ktorý by sami financovali a spravovali. Fond by mal prijateľné úrokové sadzby a neziskový charakter. Bol by transparentne regulovaný a podliehal by dohľadu. Jeho fungovanie by umožnili príslušné orgány EÚ, ktoré by zaň zároveň poskytli záruku v primeranej výške.

 

  1. Logistickú stránku vydávania dlhopisov by zabezpečili príslušné orgány EÚ. Ich vydávanie by zvyčajným spôsobom organizovalivzájomne riadili zainteresované strany z radov súkromných osôb, podnikov a verejných orgánov, ktoré by sa zapojili do systému a prevzali by zodpovednosť za európsky fond pre opatrenia v sociálnej oblasti. Títo aktéri by nakupovali, zhromažďovali a investovali dlhopisy do sociálnych programov podľa vlastného výberu, podľa možnosti v rámci navrhovaného európskeho akčného programu v sociálnej oblasti. Technickú pomoc by im pri tom poskytovali príslušné inštitúcie a poradné orgány EÚ s cieľom preveriť ich finančnú spôsobilosť a možný sociálny dosah. Takéto investície by sa mohli vzťahovať na oblasti, ako sú napríklad: sociálne bývanie; družstvá a sociálne podniky; podpora pre svojpomocné skupiny; vzájomné združenia, komunitné služby v oblasti sociálnych a zdravotných služieb, siete v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a rekvalifikácie, sociálne inovácie, výskum a vývoj; pôžičky a partnerstvá na rozvoj infraštruktúry, agroturistiky, výmen v rámci cestovného ruchu, činností v oblasti kultúry; charitatívne podujatia atď.

 

  1. Následne by sa mohli preskúmať štruktúrovanejšie plány na rozšírené využívanie európskych sociálnych dlhopisov. Jednou z možností by bolo napríklad vypracovanie celej škály takýchto dlhopisov, ktoré by spomínané subjekty propagovali a spravovali na miestnej a/alebo celoštátnej úrovni. Tieto dlhopisy by ako z hľadiska cieľov, tak aj z hľadiska spôsobu spravovania boli v súlade s kritériami všeobecného európskeho systému a získali by príslušný európsky certifikát umožňujúci zapojiť sa do všeobecného systému. Na základe toho by bolo prípadne možné získať aj daňové úľavy pre účastníkov.

 

  1. Správnu radu európskeho fondu pre opatrenia v sociálnej oblasti by mali tvoriť zástupcovia zainteresovaných strán zapojených do systému, a to v pomernom zastúpení podľa výšky ich investícií do európskych sociálnych dlhopisov, pričom príslušné orgány EÚ (vrátane EHSV) by im poskytovali logistickú pomoc a poradenstvo.

 

  1. Európska vzdelávacia sieť pre nezamestnaných pracovníkov

 

  1. Masovú nezamestnanosť sa nepodarí vyriešiť v krátkodobom alebo strednodobom horizonte, aj keď prognózy týkajúce sa rastu do roku 2014 sú optimistické a celoeurópske stimuly by sa už mali začať prejavovať. Je potrebné zvýšiť význam európskeho trhu práce ako prostriedku, ktorý našej pracovnej sile umožňuje voľný pohyb, ponúkanie zručností tam, kde sú potrebné, získavanie zručností s cieľom oživiť ich a rozvíjať. Je nevyhnutné, aby naša pracovná sila ostala aj naďalej aktívna, podľa možností v rámci zamestnania alebo prípadne zamestnania na čiastočný úväzok, a ak nie, tak v rámci vzdelávania, odbornej prípravy alebo rekvalifikácie. Je dôležité, aby bolo vzdelávanie účinné, orientované na budúcnosť, inovatívne a primerané z hľadiska potrieb trhu práce. Mnohé systémy vzdelávania a odbornej prípravy sú zamerané skôr krátkodobo a svojim absolventom často neumožňujú nájsť si stále zamestnanie. Starší pracovníci, ktorí stratia prácu, sa do takýchto systémov veľmi nezapájajú. Mohol by sa preskúmať dlhodobejšie zameraný prístup s európskou perspektívou, aj na základe využitia niektorých európskych osvedčených postupov, ako bol napríklad program vzdelávania dospelých, ktorý sa uskutočnil vo Švédsku v rokoch 1997 – 2002, alebo duálny systém odbornej prípravy v Nemecku a Rakúsku. EÚ by možno mohla uľahčiť zriadenie európskej vzdelávacej siete pre nezamestnaných pracovníkov, ktorá by ponúkala možnosť komplexného dvojročného vzdelávania. Vďaka nemu by bolo možné zmeniť profesionálnu dráhu, zapojiť sa do pracovných, učňovských alebo študentských výmen medzi rôznymi členskými štátmi, a to prostredníctvom vydávania cezhraničných vzdelávacích poukazov a systému prenosu kreditov za absolvovanie kurzov. Konečným cieľom by bolo získanie vzájomne uznávanej odbornej kvalifikácie.

 

  1. Ak by mal tento systém k dispozícii primerané finančné prostriedky a ak by ho vo veľkom rozsahu prijali členské štáty v rámci dôsledných zmluvných ustanovení s pracovníkmi, ktorí by sa do takéhoto programu dobrovoľne zapojili, mohol by prispieť k tomu, aby sa na vysoko kvalitných pracovných miestach udržal veľký počet dlhodobo nezamestnaných osôb, ktoré by inak určite nenašli pracovné uplatnenie. To by bolo prínosom ako pre dotknuté osoby, tak aj pre celkový spoločenský kapitál európskych krajín.

 

 

V Bruseli 22. mája 2013

 

 

Predseda
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE

 

 

 

*

* *

 

 

Pozn.: Príloha na nasledujúcich stranách.

Appendix
Summary of the main specific recommendations contained in
EESC opinions 2008-2013 (listed at the end of the document)

 

Employment

 

  • European and national investments need to be made to increase job creation and create a stable job market. These include: adequate funding for job creation, active labour market measures, tax incentives to employers, supporting entrepreneurship, better employment protection legislation (EPL), partnerships between schools, business and the social partners.
  • Countries with fraught labour markets should have easier access to EU funding.
  • A European labour market needs an employment policy based on solidarity. There should be quantifiable European targets, especially for reducing youth unemployment.
  • The Youth Guarantee Initiative (YGI), meant to guarantee that all young people are offered employment, training or further education within four months of leaving school, is welcome.
  • The YGI should be supported by active labour market policies to close the gap between the education system and the labour market, with equal chances for young men and women.
  • Resources for young people need to be ensured under the European Social Fund when drawing up the financial perspective for the years 2014-2020, particularly for young people who are not in employment, education or training (NEET).
  • A single European skills passport should be created, which combines all qualifications and skills acquired in formal, informal and non-formal education.
  • Cross-border services are important to the development of the internal market. The EU should put more emphasis on the social aspects of its cross-border employment policies.
  • Regarding “posting of workers”, existing systems for “joint and several liability” should be respected, and similar systems should be introduced in other Member States after consultation with the social partners. Likewise, there is a need for a clear definition of “due diligence”. To avoid social dumping, it must be possible for authorities in the host country to initiate checks without a specific request from the country of establishment.
  • There is need for decent incomes for all workers and conditions to enable the “working poor” to meet their basic needs (good working conditions, more investment of the social partners, corporate social responsibility, public authority incentives and corrective measures, income support schemes – low salaries to be topped up with income from social security, integrated taxation, etc.).
  • Reflection on flexicurity should be pursued in order to find a new balance between flexibility (essential for businesses) and greater security (essential for workers).
  • Increased focus should be put on those furthest from the labour market, by fully implementing the principles of active inclusion (adequate income support, an inclusive labour market and access to quality work and services).

 

Education and training

 

  • The EESC stresses the importance of maintaining and increasing, wherever possible, the effective use of resources assigned at national and EU level to education and training with a view to improving the employment situation.
  • The education of all citizens can be seen as a key resource through which to guarantee the future of the European Union, and this includes improved detection and educational care for highly able people.
  • The European Commission and the Member States should support further studies and research and adopt suitable measures to cater for diversity among all types of people. These should include programmes that would tap the potential of gifted children and young people in a wide variety of fields. The aims of this action would include facilitating employment and employability within the framework of the EU and, in a context of economic crisis, enhancing specialist knowledge and preventing brain drain to other parts of the world.
  • Greater consideration should be given to each Member State’s existing models for and experience in working with highly gifted children, particularly those which benefit all of society, facilitate cohesion, reduce school failure and encourage better education in accordance with the objectives of the Europe 2020 strategy.
  • It is necessary to detect in the workplace those workers (particularly young workers) who are able and willing to develop their intellectual capabilities and contribute to innovation, and to give them the opportunity to further their education in the field that best matches their ambitions and centres of interest.
  • The Committee proposes improving educational care for children and young people with high abilities, in terms of the following aspects:
  • initial and ongoing training of teaching staff regarding the typical characteristics of highly able students, as well as the detection and educational care they need;
  • pooling of procedures for the early detection of high intellectual abilities among students in general and in particular among those from disadvantaged social backgrounds;
  • designing and implementing educational measures aimed at students with high intellectual abilities. These measures should include actions inside and outside ordinary educational establishments;
  • incorporating into teacher training the values of humanism, the reality of multiculturalism, the educational use of ICT and, lastly, the encouragement of creativity, innovation and initiative.
  • Schemes and procedures for student exchanges and visits abroad should be tapped into so that gifted students can take part in them, particularly those from disadvantaged backgrounds.
  • Well-designed higher education is critical for Europe’s economic and intellectual future, strengthening the basis of social and economic performances, enriching living and working conditions of the coming generation(s), and being indispensable for shaping future values in European society.
  • The EESC insists on effective synergies between the various types and on flexible learning pathways at all levels of education; smart specialisation and distinctive profiles are needed.
  • Autonomy, accountability, and transparency of the institutions are key to fulfil their mission and to generate better value for money. These are also crucial for putting higher education at the centre of job creation, employability and innovation.
  • Funding is vital.
  • More students, knowledge workers and researchers in the technical field are needed; technical education has to be presented more attractively.
  • Universities and business, both sides keeping their independence and responsibilities, should jointly develop strategic innovation agendas.
  • The EESC welcomes the launch of a carefully designed U-Multirank.
  • Convergence of higher education systems positively affects conditions of cross-border mobility of students and researchers which is beneficial for individual performances as well as for the European labour market and European integration.
  • The EESC endorses strongly a link between the Modernisation Agenda and Horizon 2020, Erasmus for All and the Structural Funds.
  • The Erasmus for All Programme (N.B. renamed “YES Europe” by the EP) should be a key instrument for increasing support for education and training in order to enhance citizens’ skills, help tackle the high levels of youth unemployment in many Member States, meet the need for qualified labour, and resolve skills mismatches. Skill mismatches, where they exist, should be reduced in order to decrease unemployment, in particular among young people.
  • Member States are urged to:
  • ensure that measures designed to cope with the economic crisis and sovereign debt do not jeopardise public investment in education and training;
  • focus in particular on public investment in education, research and vocational training when considering their medium-term budgetary targets, in order to ensure the continuity and growth of investment in these sectors;
  • underline the need to improve the teaching of pupils’ mother tongues and to teach STEM subjects (science, technology, engineering and mathematics);
  • improve early study and career guidance, taking account of labour market needs;
  • promote entrepreneurship at all levels of education;
  • boost the effective implementation of the European Qualifications Framework and the development of National Qualifications Schemes;
  • create additional training opportunities for young school-leavers and low-skilled workers, without neglecting digital literacy;
  • respect people’s right to high-quality certified work-related training, irrespective of their qualifications or type of contract;
  • develop the recognition, validation and certification of skills acquired in different educational settings (both formal and non-formal) and in the course of people’s working lives;
  • use European Funds, especially the European Social Fund, to support education and training;
  • support occupational integration programmes and encourage governments and businesses to use such instruments to create stable jobs; and
  • upgrade the teaching profession, promoting respect for education and continuous teacher training and improving teachers’ working conditions and salaries.
  • Member States need to achieve the long-term and short-term objectives set out in the Bruges Communiqué and to improve the quality and efficiency of VET so as to enhance its attractiveness and relevance.
  • Both processes – Bologna and Copenhagen – should be brought together in an integrated approach.
  • Member States should balance education and training systems and implement the Bruges Communiqué and Copenhagen Process effectively and to help achieve the EU headline target of 40 % completion of tertiary or equivalent education, which includes a higher level of VET.
  • Financial and non-financial incentives both for companies, especially SMEs and micro and crafttype companies should be developed, in order to increase the attractiveness of both IVET and CVET and mobilise businesses, and for education institutions to cooperate with business.
  • Business organisations in cooperation with other social partners should actively participate in advice and guidance systems and assist learning providers in developing work-integrated learning and new methods.
  • Industrial sectors and companies have to provide more places for apprenticeships and possibilities for workplace learning and encourage employees to pass on knowledge and experience to apprentices and workplace learners or temporary VET teachers.
  • Educational institutions should cooperate more closely with sectors of industry and further develop wider range of methods of work-integrated learning, a more flexible attitude towards VET is needed.

 

Family

 

  • The key aspects of reconciliation of work and family life (which are leave, flexible working arrangements and services) should be addressed in a European framework directive.
  • The quality of jobs (decent salary, job security, working conditions which respect family life) is a pre-requisite for any reconciliation measure. Active inclusion strategies must take this into account.
  • Families must have access to services meeting their needs, in particular childcare services and services for care of other dependent family members.
  • National, regional and local authorities must take responsibility for the public provision of good quality childcare and promoting the role of the social economy in this area.
  • Governments and statutory agencies must make a positive commitment to the active participation of older people in decision-making and to their role in communities.
  • All stakeholders must continue to develop an approach that emphasises life-long learning for individual older people, which includes digital training.
  • Employers should make it possible for older workers to stay in employment until the statutory retirement age and beyond, if they so wish. They should adapt the working environment and find contractual arrangements to meet the needs of older workers.
  • Older people should be encouraged to volunteer in accordance with good practice guidelines.

 

Health

 

  • The principle of HIAP (Health In All Policies) should become a reality in all EU policies. The Commission should evaluate and check its measures, also that policy areas contribute to a high level of health protection and reduction health inequalities.
  • Member States and the Commission should agree on a set of comparable and measurable indicators and develop new indicators to monitor health inequalities and a methodology to audit the situation in the Member States.
  • A European year should be dedicated to the subject of Mental Health. Mental health should be treated by a multidimensional approach, considering psychotherapy, medical and socio-economic measures.
  • New risks must be taken into account, such as those resulting from climate change, the safety of medicines and prostheses, changing ways of life and eating habits and mental health problems.
  • Regarding the shorting of workforce in health, it is preferable to train the unemployed in these vocations rather than bringing in already trained workers from third countries and other EU countries.
  • Civil society must be involved both in planning (to ensure preparedness for crisis situations) and in communication should a crisis occur. An approach that limits coordination to healthcare professionals and civil protection experts is no longer in keeping with the way society operates.
  • The Commission should develop an impact assessment tool on the United Nations “Convention on the Rights of Persons with Disabilities” (UN CRPD).
  • A European Accessibility Act is essential to ensure persons with disabilities of their rights to freedom of movement and access to goods, services and the built environment. To this end a European Mobility Card would be a concrete and effective tool.
  • A specific section on disability to be included within the Europe 2020 strategy, the Employment Guidelines and the Social Agenda.
  • The principle of “Nothing about disabled people, without disabled people” should be included in the Europe 2020 strategy and programmes for people with disabilities that receive public funding.

 

Social policy and social protection

 

  • Welfare is vital for wealth redistribution, social cohesion and solidarity, and should remain central to the European project. Work activation cannot replace social inclusion.
  • 20 % of all ESF resources should be reserved for dealing with “social inclusion and poverty”.
  • The Horizontal Social Clause (HSC – Art. 9 TFEU) ties in with the Treaty’s other horizontal clauses (Arts 8, 10, 11 and 12 TFEU) on gender equality, combating discrimination, environmental protection and consumer protection. The implementation of these clauses is key in achieving stronger EU cohesion and social policy coordination. The EESC and the national ESCs should be involved in the implementation of the horizontal clauses.
  • The move from the “at-risk-of-poverty indicator” to the three indicators (relative poverty, material deprivation and jobless households) led to confusion and meant increasing the number of people experiencing poverty from 85 million (17 %) to 116 million people (almost a quarter of the EU-27 population). Now, the “poor” population is much larger, but the aim of lifting just 20 million out of poverty remains the same. There is therefore need for improved indicators to measure poverty and to better reflect the social and economic benefits of eradicating poverty and the costs of inaction.
  • In this context, there is particular need to envisage a legislative proposal to introduce an adequate minimum income of at least 60 % of median income in each Member State.
  • A new European Social Action Programme, should: i) establish “well-being” indicators not based on GDP/GNP, but aiming at social development, ii) elaborate comparable social indicators for a detailed picture of progress; iii) develop qualitative indicators to reflect how the needs of the citizens are being met.
  • The open method of coordination (OMC) should establish quantitative and qualitative targets in the areas related to the new social risks. It should be open to grass-roots participation.
  • An annual “governance report” and a “code of good practice” for participatory governance of the OMC should be launched by the Commission. The EESC can assist in that task.
  • EU legislation, policies and programmes should be screened for their social consequences. The Commission should take the lead and involve all concerned actors, including the EESC.
  • Social impact assessments should cover all ten integrated guidelines and feed into the OMC process. They should evaluate social risks and be open to public discussion.
  • The Commission should increase coordination in the social field, assisted by the Social Protection Committee and the Employment Committee. Both committees should be open to outside stakeholders, like the EESC.
  • The EESC should play a more active role in delivering the objectives of the European Platform against Poverty and Social Exclusion.

 

Social investment

 

  • The European Social Action Programme (ESAP) should address policy areas such as quality of life, fundamental social rights, empowering people, social solidarity, employment and work of high quality, societal entrepreneurship, promotion of core social standards, etc.
  • The way out of the crisis lies in investing in skills, infrastructure and services. Europe needs a “pact for social investment”.
  • It is crucial to involve the social partners and civil society in setting the national targets and designing the national reform programmes. The partnership principle should be used.
  • A debate at all levels is needed to address challenges and strategies of social policies.

 

Social economy

 

  • Competition law should provide a balanced legal framework that can be applied to the different forms of enterprise.
  • Separate European statutes for associations and mutual societies should be approved.
  • The identity of cooperatives in accounting matters should be respected and the members’ share capital should be treated as the cooperatives’ shareholders’ equity rather than debt as long as the member does not become a creditor by leaving the cooperative.
  • The Commission and the Member States should foster the creation of statistical registers of cooperatives, mutual societies, associations, foundations and similar enterprises.
  • Member States should study the possibility of granting compensatory measures to enterprises on the basis of their confirmed social value or of their proven contribution to regional development.

 

Social enterprise

 

  • Social enterprise is a key element of the European social model.
  • Member States and the EU institutions must ensure that social enterprises are included and taken into account in public policy initiatives and programmes aimed at enterprises on equal terms with other forms of businesses.
  • Better access to capital and tailored finance instruments are priorities for social enterprises.
  • It is key that the next structural fund programming period explicitly includes programmes for starting up and developing social enterprises.
  • The prevalence of tenders with social considerations should be encouraged.
  • Full exemption of social services of general interest in the field of State aid and/or notification exemption for all small-scale public services and certain social services should be considered in order to encourage more start-ups of social enterprises.
  • Specific support programmes for social enterprises development should be put in place.
  • A common European system for measuring social outcomes should be envisaged.
  • The Commission should launch a study of existing social labels with the aim of creating a common European system or code of conduct.
  • Emphasis must be placed on new Member States in order to ensure the emergence of social enterprise.
  • Social enterprise must be included in research, innovation and development programmes.
  • Awareness of the sector and visibility of social enterprises should be improved.

 

Fundamental social rights

 

  • Fundamental social rights are indivisible from civil and political rights and require attention.
  • There is need to ensure equality: in gender and in society.

 

Housing rights

 

  • The Commission, the European Parliament and the EU Agency for Fundamental Rights should draw up an annual report assessing the implementation in the Member States of Article 34 of the EU Charter of Fundamental Rights on the right to housing assistance.
  • The EU should allocate more resources under the Structural Funds (ERDF in particular) to tackle the need for permanent housing.
  • Eurostat should find common definitions and indicators to help understand the complexity of homelessness and to harmonise statistics.
  • The Commission should set up a European agency on homelessness, launch an ambitious strategy on this issue and support the Member States in developing their own strategies. Any strategy must be shaped together with organisations delivering social services, homeless people, public authorities and the research community.

 

Participatory democracy

 

  • The European Commission should carry out, helped by the EESC and other stakeholders, a study of existing processes for civil society participation in policy-making at European level.
  • The Transparency Register, operated jointly by the Commission and the European Parliament, should include the Council.
  • The EU institutions should establish a single database of contacts, consultations and dialogue with civil society. An annual report should be prepared to demonstrate the scale of participatory democracy in the EU.
  • The EESC should help to organise, along with all other relevant stakeholders and the EU institutions, a large-scale annual event to offer shared input to the agenda of the EU priorities.

 

Mobility and immigration

 

  • Immigrant workers are making a positive contribution to Europe’s economic development and well-being.
  • The EU must have an open policy in relation to the admission of immigrants, with a medium-term approach, looking beyond the current economic crisis, and taking account of the demographic situation. Labour immigration procedures must be legal and transparent.
  • European and national immigration legislation must guarantee the principle of equal treatment and non-discrimination, particularly in terms of labour and social rights, in cooperation with countries of origin.
  • The EU must strengthen its integration policies. The Committee proposes that the EU institutions should be highly active in the fight against xenophobia, racism and discrimination.
  • The EESC will continue to promote the activities of the European Integration Forum in proactive cooperation with civil society organisations and social partners.
  • The Committee proposes that a process should be set up to mainstream integration into the EU’s different political, legislative and financial instruments.
  • The fundamental rights of everybody should be respected.

 

EESC opinions

 

  • SOC/463 “Job-rich recovery” (CES1279-2012, adopted on 15 November 2012) – OJ C 11/8-15, 15/1/2013
  • SOC/435 “Employment policy guidelines” (CES47-2012, adopted on 22 February 2012) – OJ C 143/94, 22/5/2012
  • SOC/477 “Employment Guidelines” (CES112-2013, to be adopted on 13 February 2013) – OJ C 133/77-80, 9/5/2013
  • SOC/450 “Youth Opportunities Initiative” (CES1579-2012, adopted on 12 July 2012) – OJ C 299/97, 4/10/2012
  • SOC/460 “Posting of workers” (CES1387-2012, adopted on 19 September 2012) – OJ C 351/61, 15/11/2012
  • SOC/336 “Work and poverty” (CES1471-2009, adopted on 30 September 2009) – OJ C 318/52, 23/12/2009
  • SOC/445 “Unleashing the potential of children and young people with high intellectual abilities in the European Union” (CES963-2012, adopted on 16 January 2013) – OJ C76/01, 14/3/2013
  • SOC/438 “Erasmus for All” (CES825-2012, adopted on 29 March 2012) – OJ C 181/154, 21/6/2012
  • SOC/429 “Modernisation of higher education” (CES823-2012, adopted on 28 March 2012) – OJ C 181/143, 21/6/2012
  • SOC/409 “Making post-secondary vocational education and training more attractive” (CES147-2012, adopted on 19 January 2012) – OJ C 68/01, 6/3/2012
  • SOC/410 “The economic crisis, education and the labour market” (CES1173-2011, adopted on 14 July 2011) – OJ C 318/50, 29/10/2011
  • Joint seminar “Work-life balance: A global life-course model or ad-hoc measures to face daily problems?” organised by LMO and Eurofound – 2 July 2009
  • LMO Hearing “Women and the labour market” – 29 April 2008
  • SOC/448 “The involvement and participation of older people in society” (CES1526-2012, adopted on 14 November 2012) – OJ C 11/16-20, 15/1/2013
  • SOC/367 “The impact of population ageing on health and welfare systems” (CES972-2010, adopted on 15 July 2010) – OJ C44/10, 11/2/2011
  • SOC/351 “Solidarity in health” (CES640-2010, adopted on 29 April 2010) – OJ C 18/74, 19/1/2011
  • SOC/472 “European Year of Mental Health” (CES1774-2012, adopted on 13 December 2012) – OJ C 44, 15.2.2013, p. 36–43
  • SOC/437 “Health for growth” (CES480-2012, adopted on 23 February 2012) – OJ C 143/102, 22/5/2012
  • SOC/443 “Serious Cross-border threats to health” (CES827-2012, adopted on 28 March 2012) – OJ C 181/160, 21/6/2012
  • SOC/464 “UN CRPD” (CES1468-2012, adopted on 12 December 2012) – OJ C 44/28-35, 15/02/2013
  • SOC/403 “European Disability Strategy 2010-2020” (CES1382-2011, adopted on 21 September 2011) – OJ C 376/81, 22/12/2011
  • SOC/363 “People with disabilities: employment and accessibility” (CES449-2010, adopted on 18 March 2010) – OJ C354/8, 28/12/2010
  • SOC/339 “Social Inclusion” (CES1711-2009, adopted on 4 November 2009) OJ C128/10, 18/05/2010
  • SOC/382 “The development of social welfare benefits” (CES977-2010, adopted on 14 July 2010) OJ C44/28, 11/2/2011
  • SOC/391 “The future of the European Social Fund after 2013” (CES529-2011, adopted on 24 February 2011) – OJ C 132/8, 3/5/2011
  • SOC/433 “The European Social Fund” (CES477-2012, adopted on 22 February 2012) – OJ C 143/82, 22/5/2012
  • SOC/381 “The open method of coordination and the social clause in the context of Europe 2020” (CES976-2010, adopted on 15 July 2010) – OJ C44/23, 11/2/2011
  • SOC/405 “European platform against poverty and social exclusion” (CES1000-2011, adopted on 15 June 2011) – OJ C 248/130, 25/8/2011
  • SOC/295 “A new European Social Action Programme” (CES1209-2008, adopted on 9 July 2008) – OJ C 27/99, 03/2/2009
  • SOC/408 “Problem of homelessness” (CES343-2001, adopted on28 September 2011) – OJ C 24/35, 28/1/2012
  • SOC/407 “Strengthening EU cohesion and EU social policy coordination through the new horizontal social clause in Article 9 TFEU” (CES1591-2011, adopted on 26 October 2011) – OJ C 24/29, 28/1/2012
  • SOC/422 “The social impact of the new economic governance legislation” (CES476-2012, adopted on 22 February 2012) – OJ C 143/23, 22/5/2012
  • SOC/411 “Cooperation between civil society organisations and local and regional authorities in integrating immigrants” (CES1174-2011, adopted on 13 July 2011) -OJ C 318/69, 29/10/2011
  • SOC/418″Communication on migration” (CES1001-2011, adopted on 15 June 2011) – OJ C 248/135, 25/08/2011
  • SOC/375 “Proposal for a Regulation of the European Parliament and the Council amending Council Regulation (EC) No 2007/2004 establishing a European Agency for the Management of Operational Cooperation at the External Borders of the Member States of the European Union (FRONTEX)” (CES974-2010, adopted on 15 July 2010) – OJ C44/162, 11/2/2011
  • SOC/364 “Integration of immigrant workers” (CES450-2010, adopted on 17 March 2010) – OJ C 354/16, 28/12/2010
  • SOC/362 “Integration and the Social Agenda” (CES258-2010, adopted on 17 February 2010) – OJ C347/19, 18/12/2010
  • SOC/335 “Respect for fundamental rights in European immigration policies and legislation” (CES1710-2009, adopted on 4 November 2009) – OJ C 128/29, 18/5/2010
  • SOC/319 “Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions – A Common Immigration Policy for Europe: Principles, actions and tools” (CES342-2009, adopted on 25 February 2009) – OJ C 218/69, 11/9/2009
  • SOC/281 “Elements for the structure, organisation and functioning of a platform for the greater involvement of civil society in the EU-level promotion of policies for the integration of third-country nationals” (CES1208-2008, adopted on 9 July 2008) – OJ C 27/95, 3/2/2009SOC/401 “Strategy for the Charter of Fundamental Rights” (CES1381-2011, adopted on 21 September 2011) – OJ C 376/74, 22/12/2011
  • SOC/423 “Articles 11(1) and 11(2) of the Lisbon Treaty” (CES766-2012, adopted on 15 November 2012) – OJ C 11/8-15, 15/1/2013
  • SOC/481 “Social Investment Package ” (CESE1557/2013, adopted on 22 May 2013) http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.soc-opinions.26024
  • SOC/474 “Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions – Moving Youth into Employment” (CES2419-2013, adopted on 21 March 2013)
  • INT/447 “Diverse forms of enterprise” (CES1454-2009, adopted on 1 October 2009) – OJ C 318/22, 23/12/2009
  • INT/589 “Social entrepreneurship and social enterprise” (CES1584/2011, adopted on 26 October 2011) – OJ C 24/1, 28/1/2012
  • INT/606 “Social Business Initiative” (CES1292-2012, adopted on 23 May 2012) – OJ C 229/44, 31/7/2012
  • INT/623 “Proposal for a Regulation of the European Parliament and of the Council on European Social Entrepreneurship Funds” (CES1294-2012, adopted on 23 May 2012) – OJ C 229/55, 31/7/2012
  • ECO/307 “Growth and sovereign debt in the EU: two innovative proposals” (CES474/2012, adopted on 14 July 2012) – OJ C 143/10, 22.5.2012
  • ECO/334 “Ten years on, where is the euro headed? The EU’s economic and political future and the new Treaty” (CES1929-2012, adopted on 22 May 2013)
  • ECO/340 “Communication from the Commission – A blueprint for a deep and genuine EMU: Launching a European debate” (CES166-2013, adopted on 22 May 2013)
  • REX/351 “Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions – The Global Approach to Migration and Mobility” (CES1057-2012, adopted on 25 April 2012) – OJ C 191/134-141, 29.6.2012

 

_____________

1 Údaje Eurostat, http://ec.europa.eu/eurostat/euroindicators.

2 Niečo ako nový Marshallov plán: pozri stanovisko EHSV na tému „Rast a štátny dlh v EÚ: dva inovatívne návrhy“, Ú. v. EÚ 143, 22.5.2012, body 2.8 a 2.13 – pozri Zelená kniha Komisie „Dlhodobé financovanie európskeho hospodárstva“, COM(2013) 150 final/2, 9.4.2013.

3 Závery Európskej rady, 14. – 15. marca 2013, EUCO 23/13.

4 Správa Európskeho parlamentu, ktorá obsahuje odporúčania Komisii v súvislosti so správou predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, predsedu Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny nazvanou „Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii“ (2012/2151 (INI)), s. 29, ako aj sprievodné stanovisko Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci., návrh J a odporúčanie 6.

5 Závery Európskej rady o dobudovaní HMÚ zo 14. decembra 2012, bod 12 písm. b).

6 Príhovor Lászlóa Andora, člena Európskej komisie zodpovedného za zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, na schôdzi ETUC (28.1.2013, Madrid).

7 „Hlavná téma dnešného rokovania, ktorou je sociálny rozmer európskeho sociálneho modelu, predstavuje naďalej významnú hodnotu a globálnu konkurenčnú výhodu.“, vyjadrenie predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya po vrcholnej tripartitnej sociálnej schôdzke, Brusel, 14.3.2013, EUCO 68/13.

8 K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020, COM(2013) 83 final.

9 „V dôsledku toho čoraz viac ľudí jednoducho odchádza z trhu práce, opúšťa akúkoľvek odbornú prípravu a vystavuje sa riziku marginalizácie (môže ísť až o 13 % obyvateľstva vo veku 15 až 24 rokov). To je ľudská tragédia a situácia sociálnej núdze.“ Príhovor Hermana Van Rompuya, predsedu Európskej rady, EHSV, Brusel, 17.1.2013, EUCO13/13.

10 Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2013 o záveroch Európskej rady zo 7. a 8. februára o viacročnom finančnom rámci (2012/2803 (RSP)), bod 9.

11 EHSV požaduje podrobný plán uskutočňovania stratégií aktívneho začleňovania na miestnej úrovni. Podporuje výzvu Európskeho parlamentu adresovanú Komisii, aby preskúmala dosah legislatívneho návrhu na zavedenie primeraného minimálneho príjmu vo výške aspoň 60 % priemerného príjmu v každom členskom štáte (Ú. v. EÚ C 248/130, 25.8.2011).

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*