Digitálny rast

pastedGraphic.pdf

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Digitálna agenda pre Európu – Digitalizácia ako hnacia sila rastu

(Text s významom pre EHP)

OBSAH

1. Úvod 3

2. Európska ekonomika bez hraníc – Jednotný Digitálny Trh 6

3. Urýchlenie inovácie verejného sektora 8

4. Veľmi rýchla internetová ponuka a dopyt 9

5. Cloud computing 10

6. Dôvera a bezpečnosť 11

7. Podnikanie, digitálne pracovné miesta a zručnosti 12

8. Oblasť výskumu, vývoja a inovácií: Priemyselná agenda pre kľúčové podporné technológie 13

9. Implementácia a riadenie 14

10. Záver 15

1. Úvod

Ďalší udržateľný rast a konkurencieschopnosť Európy do značnej miery závisí na jej schopnosti zrealizovať digitálnu transformáciu v celej jej komplexnosti. Informačné a komunikačné technológie (IKT) stále viac ovplyvňujú všetky odvetvia spoločnosti a hospodárstva. Podľa odhadov polovica rastu produktivity vyplýva z investícií do IKT. Objem prenosu dát cez internet sa zdvojnásobuje každé 2 – 3 roky a prenos dát prostredníctvom mobilného internetu každý rok. Do roku 2015 bude na celom svete 25 mld. bezdrôtovo pripojených zariadení a do roku 2020 sa toto číslo zdvojnásobí na 50 mld.

Mobilné dátové prenosy sa v období od 2012 do 2018 zvýšia 12-násobne a dátové prenosy na smartfónoch sa do roku 2018 zvýšia 14-násobne.

V rôznych odvetviach pracuje v Európe viac ako 4 milióny IKT pracovníkov a napriek kríze ich počet ročne rastie o 3 %. Internet podporuje ľudí, aby vytvárali a zdieľali svoje nápady, podnecuje vznik nového obsahu, podnikateľov a trhov. IKT sú základnými transformačnými technológiami, ktoré podporujú štrukturálne zmeny v odvetviach ako sú zdravotníctvo, energetika, verejné služby a vzdelávanie.

EÚ však ešte nie je v takej pozícii, aby dokázala dostatočne využívať výhody tohto digitálneho vývoja. Tým riskuje, že stratí globálnu konkurencieschopnosť, zníži sa jej hospodársky rast a rozvoj spoločnosti. Napriek rastúcej nezamestnanosti, najmä medzi mladými, bude do roku 2015 neobsadených 700 000 až 1 mil. vysokokvalifikovaných pracovných miest v oblasti IKT.

Investície EÚ do vysokorýchlostného internetu nie sú dostatočne dynamické, zatiaľ čo inde sa to už stáva normou. V Južnej Kórei využíva optické pripojenie 57 % a v Japonsku 42 % domácností

. Čína len v tomto roku pripája 34 mil. domácností

. Európske investície do 4. generácie mobilných sietí predstavujú len malý zlomok celosvetových investícií. Niekdajšia reputácia Európy ako „mobilného kontinentu“ rýchlo slabne, pretože oneskorenia v prideľovaní mobilných frekvencií v rámci EÚ brzdia príležitosti vytvárané novými mobilnými službami. Jednotný digitálny trh zostáva fragmentovaný, pretože infraštruktúry verejných služieb a on-line obchody sú ešte stále vymedzované územiami jednotlivých krajín. Investície do verejného a priemyselného výskumu, vývoja a inovácií tiež výrazne zaostávajú

.

Nečinnosť v ktorejkoľvek z týchto oblastí nemôže byť voľbou pre EÚ. Digitálna agenda pre Európu (DAE)

bola prijatá v roku 2010 ako integrovaná súčasť stratégie Európa 2020, s cieľom odstrániť tieto nedostatky stimuláciou digitálnej ekonomiky a spoločenskými výzvami prostredníctvom IKT. Európska rada a Európsky parlament odvtedy vyzvali k ďalšiemu posilňovaniu vedúceho postavenia EÚ v oblasti digitalizácie a dobudovaniu jednotného digitálneho trhu do roku 2015

.

Digitálna agenda prináša výsledky a je široko prijímaným cieľom. Od jej prijatia boli dosiahnuté jasné výsledky. Pravidelné používanie internetu neustále rastie a to najmä v kruhu znevýhodnených skupín. Je stále menej a menej takých občanov, ktorí internet nikdy nepoužívali. Podobne naďalej rastie aj on-line nakupovanie, i keď tempo rastu cezhraničného elektronického obchodu je príliš pomalé. Dôležité je, že vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie vykazuje prvé znaky rozmachu, vrátane ultrarýchleho pripojenia nad 100 Mbps. Medzi jednotlivými členskými štátmi však pretrvávajú značné rozdiely

.

Napriek tomuto relatívnemu úspechu, vývoj trhu a technologické trendy vyžadujú, aby sa na dosiahnutie účinného cyklu spájajúceho infraštruktúru, obsah, služby, trh a inovácie smerom k vyššej produktivite a rastu spravilo viac. Jednotný digitálny trh je ešte stále nie je realitou a členské štáty majú ešte stále značne odlišné tempá vývoja. To znamená, že je potrebné ďalej podnecovať investície do prístupových sietí a technológií novej generácie (NGA) a znižovať náklady na zavádzanie mobilnej a pevnej širokopásmovej infraštruktúry. Na zdôvodnenie takýchto investícií je nevyhnutná ponuka a dopyt obsahu a služieb na efektívnom jednotnom digitálnom trhu, čo si vyžaduje väčšiu harmonizáciu pravidiel jednotného trhu a to skôr prostredníctvom nariadení než smerníc. Inovácie sú pre oživenie rastu rozhodujúce a potrebujú flexibilný prístup k hlavným riešeniam na báze IKT prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev a podpory miestnych iniciatív.

Dochádza k zbližovaniu médií, čím sa menia tradičné hodnotové reťazce. Dostupnosť a množstvo obsahu i dát exponenciálne rastie. Cloud computing ponúka spotrebiteľom a podnikom, najmä malým a stredným podnikom (MSP), úplne nové hodnoty. Internet sa stáva mobilným, podnecujúc tým rozvoj nových odvetví, ako sú mobilné aplikácie.

Internet transformuje aj výrobný cyklus produktov a služieb. Výrobné odvetvia ťažia z pokroku v oblasti riadenia dodávateľského reťazca a logistiky. Je potrebné radikálne zmeniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti, aby prinášala pacientom a odborníkom nákladovo efektívnejšie a personalizované služby. Internetová ekonomika do nebývalej miery zvyšuje efektivitu všetkých výrobných procesov, uvoľňujúc pritom zdroje pre nové investície a rast a zároveň podnecujúc vznik nových pracovných odvetví, ktoré pomáhajú rozvoju tvorivosti, zručností a špecializácie. Ako sa však ekonomika stáva kriticky závislou na internete, rastie aj hrozba počítačovej kriminality a kybernetických útokov, čo oslabuje dôveru ľudí v on-line prostredie.

Vzhľadom na tieto postrehy toto Oznámenie opätovne zameriava pozornosť digitálnej agendy na to, aby lepšie stimulovala digitálnu ekonomiku prostredníctvom vzájomne sa podporujúcich a doplňujúcich opatrení v týchto kľúčových oblastiach:

  • presadzovanie európskej digitálnej ekonomiky bez hraníc, vytvorenie najväčšieho svetového a najbohatšieho jednotného digitálneho trhu pre obsah a služby, plne pritom garantujúc práva spotrebiteľov a tvorcov,
  • urýchlenie inovácie verejného sektora prostredníctvom zavedenia interoperabilných IKT, a lepšej výmeny a využívania informácií,
  • opätovné získanie celosvetového vedúceho postavenia v oblasti sieťových služieb, podporou súkromných investícií do vysokorýchlostných pevných aj mobilných širokopásmových sietí, predvídateľnosťou právneho prostredia, vylepšeným plánovaním, ako aj cieleným financovaním zo súkromných a verejných prostriedkov EÚ a jednotlivých štátov,
  • podpora bezpečného a dôveryhodného internetového prostredia pre užívateľov a prevádzkovateľov, na základe posilnenej európskej a medzinárodnej spolupráce v reakcii na globálne riziká,
  • vytvorenie koherentného rámca a podmienok pre služby cloud computingu v Európe s cieľom vybudovať najväčší IKT trh na svete založený na cloud computingu,
  • vytvorenie priaznivého prostredia pre transformáciu tradičného podnikania a podporovanie inovatívnych internetových podnikov. Zvýšenie počítačovej gramotnosti a šírenie digitálnych zručností, aby sa vyplnila medzera medzi ponukou a dopytom po odborníkoch na IKT,
  • vykonávanie ambicióznej politiky strategického výskumu a inovácie v záujme priemyselnej konkurencieschopnosti založenej na financovaní kľúčových podporných technológií.

Zatiaľ čo sa všetky plánované opatrenia pôvodnej digitálnej agendy budú postupne realizovať, v týchto siedmich oblastiach bude potrebné prijať obnovený záväzok a cielené opatrenia. Týmto oznámením sa navrhuje balík opatrení, ktorým sa podporuje za každú oblasť jedno transformačné opatrenie. Tie sa môžu líšiť v povahe a koncepcii s cieľom optimalizovať vplyv v každej zo špecifických oblastí politiky. V záujme dosiahnutia plného účinku musia byť doplnené ďalšími opatreniami, ako je popísané v opatreniach nižšie.

Úplná implementácia tejto aktualizovanej digitálnej agendy by mala v priebehu nasledujúcich ôsmich rokov zvýšiť európsky HDP o 5 %, alebo 1 500 EUR na osobu, a to zvýšením investícií do IKT, zlepšením úrovne elektronických zručností pracovnej sily a reformou rámcových podmienok internetovej ekonomiky

. Okrem toho by mala vytvoriť v krátkodobom horizonte 1,2 mil. pracovných miest v oblasti budovania infraštruktúry

, dosiahnuc v dlhodobom horizonte 3,8 mil. pracovných miest v celej ekonomike

. Zavedením procesov na základe internetu sa okrem toho očakáva masívne zvýšenie produktivity v tradičných priemyselných odvetviach.

2. Európska ekonomika bez hraníc – Jednotný Digitálny Trh 

Digitálna ekonomika je svojou povahou bez hraníc, avšak európsky jednotný digitálny trh je fragmentovaný vnútroštátnymi predpismi, ich rozdielnou aplikáciou v praxi a odlišnosťami v trhových praktikách. Ak by elektronický obchod v rámci celkového maloobchodného sektoru vzrástol o 15 % a boli by odstránené prekážky jednotného trhu, odhaduje sa, že celkové prínosy pre spotrebiteľov by sa pohybovali okolo 204 mld. EUR, čo zodpovedá 1,7 % HDP EÚ

.

Komisia teda bude aj naďalej dôrazne riešiť transformáciu a zmenu tohto súčasného pozliepaného systému, aby umožnila rozvoj plnohodnotného jednotného digitálneho trhu. Komisia realizovala svoju časť mnohých opatrení DAE identifikovaných v rámci jej priority jednotného digitálneho trhu, vrátane návrhov právnych predpisov týkajúcich sa opakovaného použitia informácií verejného sektora

, spoločného európskeho kúpneho práva

, riešenia spotrebiteľských sporov on-line

, ochrany dát

, elektronickej identifikácie a elektronického podpisu

ako aj kolektívnej správy autorských práv

. Tieto návrhy sa musia urýchlene prijať a implementovať a musia byť odstránené zostávajúce prekážky on-line cezhraničných transakcií.

Elektronický obchod, najmä cezhraničný, by sa mal posilniť v nadväznosti na návrhy akčného plánu pre elektronický obchod

, Zelenej knihy smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami

a Európskeho programu pre spotrebiteľov

. Spotrebitelia by mali mať možnosť ľahšie porovnávať ceny, kvalitu ako aj udržateľnosť tovarov a služieb. Komisia do roku 2014 vypracuje usmernenia, ktoré majú pomôcť výkonným orgánom správne uplatňovať predpisy EÚ týkajúce sa požiadaviek na informovanie spotrebiteľov, ako aj predpisy smernice o právach spotrebiteľov

.

Navyše, reforma dane z pridanej hodnoty v EÚ sa bude v roku 2013 zaoberať zosúladením daňových sadzieb pre digitálny obsah a pre podobné tovary vo fyzickej forme, ako sú napríklad elektronické knihy a tlačené knihy.

Jednotný digitálny trh by mal byť poháňaný voľným tokom dát, prístupom a dodávkou obsahu i služieb. Okrem navrhovanej revízie smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora Komisia pripraví návrhy na posilnenie európskeho odvetvia spracovania údajov, ktorým sa budú riešiť také otázky, ako sú spoločné licenčné podmienky a uplatňovanie pravidiel spoplatňovania s cieľom umožniť, aby verejné údaje podnecovali rozvoj on-line obsahu.

Pokiaľ ide o kreatívny obsah, autorské právo je univerzálnym prostriedkom na získanie odmeny za tvorbu. Internet a digitálna revolúcia však ochrane autorských práv prinášajú výzvy. Preto je na základe štúdií trhu, posúdení vplyvu a tvorby právnych predpisov potrebné dokončiť prebiehajúce preskúmanie politiky EÚ v oblasti ochrany autorských práv a to s cieľom prijať v roku 2014 rozhodnutie, či je potrebné predložiť návrhy legislatívnej reformy. Budú sa riešiť tieto prvky: územná pôsobnosť na vnútornom trhu, harmonizácia, obmedzenia a výnimky z autorského práva v digitálnom veku, fragmentácia trhu EÚ v oblasti autorských práv, spôsoby zlepšenia efektivity a účinnosti presadzovania a podpora jej legitimity v širšom kontexte reformy autorských práv.

V roku 2013 sa paralelne začne štruktúrovaný dialóg zainteresovaných strán s cieľom riešiť šesť problematických oblastí, v ktorých je potrebné dosiahnuť rýchly pokrok: i) cezhraničná prenositeľnosť obsahu, ii) obsah vytvorený užívateľmi (UGC), iii) používanie nástrojov na vyhľadávanie údajov a textu, iv) poplatky za súkromné kopírovanie, v) prístup k audiovizuálnym dielam a vi) kultúrne dedičstvo. Výsledky dialógu zainteresovaných strán sa oznámia do decembra 2013.

Časť reakcií na Zelenú knihu o on-line distribúcii audiovizuálnych diel (ktorá má byť predložená na jar budúceho roka) bude tak isto súčasťou diskusie o konvergencii audiovizuálnych mediálnych služieb. To bude predmetom debaty, ktorá má byť otvorená začiatkom roka 2013 Zelenou knihou s názvom „Príprava na plne konvergovaný audiovizuálny svet: rast, tvorba a hodnoty“. Celosvetovo sa predpokladá, že do roku 2016 bude mať 570 mil. domácností zariadenia so zabudovaným internetovým pripojením (televízory, blu-ray prehrávače, set-top boxy, herné konzoly a media streaming boxy

, takže riešenie technologických, zmluvných a regulačných otázok týkajúcich sa konvergovaných mediálnych služieb by mohlo mať značné prínosy.

Kľúčové transformačné opatrenie: Dokončenie prebiehajúceho preskúmania rámca autorských práv prostredníctvom prípravy na tvorbu právnych predpisov, so zreteľom na rozhodnutie v roku 2014, či je potrebné predložiť návrhy legislatívnej reformy a usilovať sa o riešenie otázok súvisiacich s autorským právom tam, kde je nutné dosiahnuť rýchly pokrok prostredníctvom štruktúrovaného dialógu zainteresovaných strán v roku 2013.

3. Urýchlenie inovácie verejného sektora 

Úsporné opatrenia, populačná dynamika, rastúce náklady na energie a emisné ciele si vyžadujú inovatívne spôsoby poskytovania verejných služieb v EÚ. IKT umožňujú, aby boli tieto služby účinnejšie a efektívnejšie, ako aj viac zamerané na občanov a obchod. Efektívne využitie interoperabilných digitálnych technológií umožňujúcich výmenu a spracovanie dát v reálnom čase je dôležitým faktorom. Elektronické verejné obstarávanie môže samo osebe ušetriť 100 mld. EUR za rok

a eGovernment môže znížiť náklady na správu o 15 – 20 %. Opakované využívanie informácií verejného sektora posilní postavenie ľudí, podnieti rozvoj podnikania a vytvorí 140 mld. EUR ekonomickej hodnoty. Používanie IKT s cieľom zlepšiť riadenie energetického systému (vrátane siete ako aj spotreby) môže rovnako pomôcť znížiť investičné požiadavky súvisiace s infraštruktúrou ako aj prevádzkové náklady v odvetví energetiky rádovo v miliardách eur a zároveň prispieť k dekarbonizácii odvetvia výroby elektrickej energie. V dôsledku starnutia populácie budú výdavky na zdravotnú starostlivosť najväčšími výdavkami budúceho sociálneho štátu. Odhaduje sa, že zavedením IKT a telemedicíny sa zlepší efektívnosť zdravotníctva o 20 % a zároveň sa zlepší aj kvalita života pacientov.

Na podporu nevyhnutných zmien v rámci odvetvia zdravotníctva Komisia predložila akčný plán pre elektronické zdravotné služby (e-Health) do roku 2020

s cieľom umožniť jednotlivcom lepšie spravovať a zdieľať svoje údaje, podporovať účinnosť elektronických zdravotných služieb a podporovať kombinované organizačné a technologické inovácie. Európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie

dosiahne svoj plný potenciál tým, že poskytne riešenia integrovanej starostlivosti pre 4 mil. občanov v rôznych regiónoch EÚ do roku 2015.

Inovačné partnerstvo bude využité aj na preklenutie rozdielov v doprave, energetike a hodnotových reťazcoch IKT, ako aj medzi verejnými a súkromnými subjektmi za účelom poskytovania inovatívnych riešení inteligentných miest

.

Komisia vo svojom „Ročnom prieskume rastu na rok 2013“ zdôraznila, že modernizácia verejnej správy je jednou z piatich priorít pre členské štáty v nasledujúcich 12 až 18 mesiacoch a v tejto súvislosti vyzýva k širokej, interoperabilnej digitalizácii verejnej správy

. S cieľom podporiť digitálny prechod vo verejných službách a zabezpečiť ich dostupnosť pre všetkých Európanov, bez ohľadu na ich bydlisko, Komisia plánuje zaviesť digitálne služby v kľúčových oblastiach verejného záujmu. Tie budú financované prostredníctvom navrhovaného nástroja na prepojenie Európy (CEF) s cieľom podporiť cezhraničnú interoperabilitu elektronických preukazov totožnosti, elektronické verejné obstarávanie, mobilitu podnikania, elektronickú justíciu alebo elektronické zdravotné záznamy, internetovú bezpečnosť, Europeanu, viacjazyčnosť, elektronické verejné obstarávanie, elektronickú justíciu, elektronické zdravotníctvo, bezpečnejší internet pre deti a inteligentné energetické služby. CEF vytvorí premostenia medzi vnútroštátnymi infraštruktúrami, ktoré sa potom stanú spojovacími prvkami pre inovácie a nové aplikácie a budú slúžiť v prospech mobility občanov i podnikov.

  • Kľúčové transformačné opatrenie: Vyvinúť a zaviesť infraštruktúru, politiku a podporu pre verejné digitálne služby v rámci nástroja na prepojenie Európy.

4. Veľmi rýchla internetová ponuka a dopyt

Pripojenie k vysokorýchlostnému internetu je základom digitálnej ekonomiky, bez neho sa základné služby ako je cloud computing, elektronické zdravotníctvo, inteligentné mestá, audiovizuálne služby a s nimi súvisiace výhody jednoducho nerozšíria. 10 % nárast v rozšírení širokopásmového pripojenia by mohol priniesť 1 až 1,5 % zvýšenie ročného HDP

alebo zvýšenie produktivity práce o 1,5 % v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Z tohto dôvodu DAE stanovila ambiciózne ciele pre univerzálny prístup k stále rýchlejšiemu internetovému pripojeniu

.

Povzbudzujúce je, že pokrytie vysokorýchlostnými sieťami a miera rozšírenia sa v Európe zlepšuje, celkovo však Európa zaostáva za Áziou a USA a hrozí riziko, že ciele stanovené na rok 2020 sa nedosiahnu. Existuje niekoľko dôvodov tohto stavu, pričom najviac viditeľným je neistá komerčná životaschopnosť základných investícií do sietí, a to kvôli prevládajúcim investičným modelom a trhovej štruktúre EÚ. Ďalším dôvodom sú pochybnosti o ochote spotrebiteľov platiť viac za vyššiu rýchlosť z krátkodobého hľadiska, nakoľko nový digitálny obsah a služby s vysokou pridanou hodnotou zatiaľ ešte nie sú dostupné v celej EÚ, a spotrebitelia taktiež pochybujú o skutočných rýchlostiach, ktoré sú im poskytované.

Komisia predloží komplexný balík na prípravu trhových stimulov pre investovanie, poskytovanie cieleného financovania a znižovania uvádzacích nákladov. Investori potrebujú vidieť perspektívu zdravej návratnosti, ktorá berie do úvahy riziká. Je nevyhnutné, aby sa v rámci jednotného trhu dosiahla väčšia konzistencia umožňujúca spravodlivú hospodársku súťaž, a to aj poskytovaním regulačnej istoty na podporu dlhodobých investícií.

Na začiatku roka 2013 Komisia prijme odporúčanie, ktorým sa zavedú prísnejšie nediskriminačné pravidlá s cieľom zaistiť, aby alternatívni operátori mali naozaj rovnaký prístup k sieťam zavedených operátorov. Tým sa zabezpečí aj väčšia stabilita a konzistencia medzi členskými štátmi v cenovej regulácii veľkoobchodného prístupu k dominantným sieťam a bude poskytnutá väčšia flexibilita v oblasti stanovovania cien pre „novú generáciu“ veľkoobchodných produktov internetového prístupu. Toto opatrenie by malo vyslať trvalé signály dlhodobým investorom minimálne do roku 2020. Komisia taktiež prijme odporúčanie na ochranu otvoreného internetu pre spotrebiteľov, čím sa pre operátorov, investorov, poskytovateľov obsahu a spotrebiteľov zvýši právna istota. V rámci Aktu o jednotnom trhu II

Komisia plánuje vypracovať legislatívny návrh na zníženie nákladov a zvýšenie efektivity pri zavádzaní vysokorýchlostnej komunikačnej infraštruktúry prostredníctvom mechanizmov, ako je napr. opätovné použitie existujúcej infraštruktúry, využívanie synergií medzi odvetviami, umožnenie lepšej koordinácie stavebných prác a podpora prípravy NGA pre domácnosti. V roku 2014 Komisia preskúma odporúčanie z roku 2007 o relevantných trhoch citlivých na reguláciu ex ante.

Okrem toho na obdobie rokov 2014 až 2020 Komisia navrhla 9,2 mld. EUR (v stálych cenách roku 2011) na investície do IKT v rámci nástroja na prepojenie Európy (CEF)

, pričom časť z tejto sumy sa použije na investície do širokopásmových sietí. CEF má prilákať súkromné spolufinancovanie investícií a uľahčiť prístup ku kapitálu pre vysokorýchlostný internet prostredníctvom projektov kdekoľvek v Európe. Návrhy týkajúce sa štrukturálnych fondov a fondu pre rozvoj vidieka

na obdobie rokov 2014 – 2020 by tak isto mali poskytnúť novú vlnu stimulov pre investície do vysokorýchlostného internetu, a to najmä v menej rozvinutých regiónoch a vo vidieckych oblastiach. Návrh nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja na obdobie rokov 2014 až 2020 požaduje rozšírenie širokopásmového pripojenia a zavedenie vysokorýchlostných sietí, ale aj vývoj produktov a služieb IKT.

Európa by mala opätovne získať svetové prvenstvo v oblasti mobilnej infraštruktúry a služieb, pre ktoré je dostupnosť dostatočného frekvenčného spektra zásadná. Komisia pracuje na prekonaní súčasnej fragmentácie v prideľovaní frekvencií, licenčných podmienok a uvoľňovaní ďalšieho frekvenčného spektra

. V roku 2013 Komisia navrhne ambiciózny akčný plán pre bezdrôtové komunikácie.

  • Kľúčové transformačné opatrenie: Trvalé regulačné opatrenia týkajúce sa zákazu diskriminácie a stanovenia veľkoobchodných cien, za účelom podpory investícií do vysokorýchlostných sietí a posilnenia hospodárskej súťaže vo všetkých sieťach.

5. Cloud computing 

Cloud computing predstavuje zmenu paradigmy spôsobenú digitálnymi technológiami, transformujúcimi rôzne odvetvia, ako sú hudba, zdravotníctvo a veda, od najmenších podnikov až po najväčšie vládne organizácie. Cloudová technológia je prelomová inovácia, ktorá zvyšuje využitie digitálnych platforiem, obsahu a služieb. Môže dramaticky znížiť náklady na IKT a energie a zároveň výrazne zvýšiť konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov na globálnych trhoch tým, že im poskytuje bezprecedentný prístup k sofistikovanému zákazníkovi a logistickým riadiacim systémom. Plné nasadenie cloudových služieb prináša nové výzvy aj pre tvorcov politiky a zákonodarcov s ohľadom na prekážky, ako sú napr. interoperabilita, ochrana dát a zmluvná zodpovednosť.

Od prijatia pôvodnej DAE vývoj ukázal potrebu komplexnej stratégie EÚ pre cloud computing, ktorá prekračuje rámec špecifických oblastí, ako je e-Government alebo veda. Európska stratégia pre Cloud Computing

predkladá niekoľko kľúčových opatrení, aby sa Európa stala v oblasti cloudu aktívnou. Medzi tieto opatrenia patrí podpora širšieho využitia noriem a certifikácie cloudových služieb, zabezpečenie bezpečných a spravodlivých zmluvných podmienok pre cloudové služby a získanie zákazníkov z verejného sektora s cieľom urýchliť rozvoj zrelého trhu cloud computingu prostredníctvom Európskeho partnerstva pre cloud. Partnerstvo bude zamerané na spoločné požiadavky verejného sektora na cloud computing a spoločné obstarávanie cloud computingu s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu. Európske partnerstvo pre cloud bude slúžiť aj na zastrešenie súvisiacich iniciatív na úrovni členských štátov. Do konca roka 2013 Komisia zaháji aj pilotné aktivity na preskúmanie efektivity presunutia verejných služieb do „cloudu“. Služby vyvinuté v rámci CEF sa budú v značnej miere opierať o celoeurópske cloudové platformy, ktoré umožňujú prepojenie rôznych vnútroštátnych verejných cloudových iniciatív.

  • Kľúčové transformačné opatrenie: Zriadenie Európskeho partnerstva pre cloud s cieľom využiť kúpnu silu verejného sektora na urýchlenie rozvoja trhu cloud computingu.

6. Dôvera a bezpečnosť

Digitálne médiá a technológie, vrátane internetu, ponúkajú ohromné príležitosti pre inovácie, obchod, slobodu prejavu a posilnenie demokracie. Zatiaľ ich však neprijímajú všetci Európania a to často pre nedostatok dôvery. Podľa nedávneho prieskumu Eurobarometra je 40 % užívateľov znepokojených s tým, že ich osobné údaje sú dostupné on-line a 38 % má obavy týkajúce sa bezpečnosti on-line platieb

.

Každý deň sa objavujú nové hrozby: počítačová kriminalita je na vzostupe, existuje riziko narušenia počítačových sietí a informačných systémov používaných prevádzkovateľmi kritickej infraštruktúry, ktoré sa môžu šíriť aj cez hranice, je tu riziko narušenia on-line podnikateľských aktivít, najmä elektronického obchodovania a skutočným problémom je aj nevhodné on-line správanie a obsah, ktorý je škodlivý pre jednotlivcov vrátane detí. Boj proti týmto hrozbám len na lokálnej úrovni už nepostačuje a je potrebná silnejšia koordinácia na úrovni EÚ. Európska únia by sa mala stať svetovým lídrom, pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a informácií, on-line bezpečnosť, ako aj o ochranu on-line súkromia. To podporí aj európsky trh s bezpečnostnými produktmi.

Zabezpečenie sietí a informačných systémov si vyžaduje správne riadenie rizík, vrátane simulačných úloh testujúcich pripravenosť. Komisia navrhne smernicu na posilnenie bezpečnosti sietí a informácií v celej EÚ a podporí tak riadne fungovanie vnútorného trhu. Schopnosť Európskej únie reagovať na počítačovú kriminalitu sa posilní zriadením Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (EC3) pri Europole a prijatím smernice o útokoch na informačné systémy. Tieto návrhy budú súčasťou Európskej stratégie pre kybernetickú bezpečnosť, cieľom ktorej bude posilniť odolnosť a spoľahlivosť sietí a systémov IKT, bojovať proti kybernetickému zločinu a zabezpečiť kompaktnejšiu vonkajšiu počítačovú bezpečnostnú politiku.

Navyše podvodný on-line predaj falšovaného tovaru, najmä falšovaných liekov a spotrebného tovaru, má aj naďalej negatívny vplyv na verejné zdravie a je zavádzajúci tak pre pacientov ako aj pre spotrebiteľov. Súbežne s úsilím o výkon práva zo strany verejných orgánov bude Komisia aj naďalej podporovať celoeurópske dobrovoľné opatrenia na riešenie problémov v celom dodávateľskom reťazci, medzi ktoré patrí napríklad memorandum o porozumení týkajúce sa predaja falšovaného tovaru na internete

.

V európskej stratégii vytvárania lepšieho internetu pre deti

sa stanovujú opatrenia pre bezpečnosť detí založené na posilnení práv a ochrane detí, nabádajúc deti k zodpovednejšiemu prístupu pri využívaní internetu. Opatrenia proti zobrazovaniu sexuálneho zneužívania detí na internete sú v súlade s platným európskym právnym rámcom, ktorý poskytuje potrebné záruky pre slobodu jednotlivca. Medzinárodný rozmer sa dosiahne prostredníctvom Globálnej aliancie proti sexuálnemu zneužívaniu detí on-line v úzkej spolupráci s členskými štátmi EÚ a Spojenými štátmi. Komisia taktiež vyhodnotí príslušné samoregulačné postupy a ich výsledky.

  • Kľúčové transformačné opatrenie: Návrh smernice o bezpečnosti sietí a informácií s cieľom stanoviť spoločnú minimálnu úroveň pripravenosti na vnútroštátnej úrovni, vytvorenie mechanizmu spolupráce pre prevenciu a boj proti cezhraničným kybernetickým incidentom, riadenie rizík a stanovenie požiadaviek na hlásenie incidentov orgánmi verejnej správy a podnikmi poskytujúcimi základné služby (napr. bankovníctvo, energetika, zdravotníctvo a doprava) a on-line platformy.

7. Podnikanie, digitálne pracovné miesta a zručnosti

Nezamestnanosť mladých vyvoláva veľké znepokojenie a je potrebné posilniť väzbu medzi pravidelným používaním IKT a formálnym vzdelávaním v oblasti IKT a uznať jeho nevyhnutnosť pre úspech mladých ľudí. Digitálne zručnosti by mali byť nevyhnutnou súčasťou akejkoľvek profesijnej prípravy, odborného vzdelávania a programov celoživotného vzdelávania s cieľom zabezpečiť, aby nové generácie, rovnako ako tí, ktorí v súčasnosti pracujú, boli schopné získať potrebné zručnosti. Komisia vydá oznámenie o iniciatíve „Otváranie vzdelávania“, ktorá sa bude zaoberať úlohou IKT a sprístupňovať vzdelávacie zdroje ako činitele inovatívneho učenia sa a postupov výučby s cieľom zvýšiť digitálnu gramotnosť všetkých obyvateľov EÚ.

Komisia okrem toho poukazuje na to, že v dôsledku nedostatku kvalifikovaných pracovných síl nebude do roku 2015 obsadených 700 000 až 1 000 000 pracovných miest v oblasti IKT. Na zvýšenie celkového počtu, zamestnateľnosti a mobility odborníkov v oblasti IKT je potrebné podniknúť ďalšie kroky. Komisia preto zaháji činnosť „Veľkej koalície pre digitálne zručnosti a pracovné miesta“. Koalíciu tvoria zástupcovia firiem a administratívnych orgánov činných v odvetví IKT alebo s významnými požiadavkami na IKT. Cieľom je pevne zaviazať jej členov, aby zvýšili počet vzdelávacích aktivít v oblasti IKT s cieľom lepšieho zosúladenia vzdelávania s potrebami trhu práce, ako aj zvýšenia transparentnosti a mobility na trhu práce, a to prostredníctvom odsúhlasenia štandardných pracovných profilov a certifikácie zručností.

Ako alternatívnu možnosť k stálemu zamestnaniu v súčasnosti čoraz viac mladých ľudí volí podnikanie, pričom motiváciou pre nich sú nebývalé príležitosti, ktoré ponúkajú internet, cloud, mobilné platformy, sociálne siete a obrovské množstvo dát. Tieto začínajúce podniky potrebujú podnikateľsky priaznivé prostredie („možnosť zlyhať“) s ľahším prístupom k financiám, trhom, sieťam a zručnostiam, ktoré musí byť podporované aj schémami na zdieľanie rizík, zaistením rizikového kapitálu, priaznivým daňovým režimom a podujatiami na vytváranie sietí. Začiatkom roka 2013 Komisia uvedie akčný plán na podporu webových podnikateľov.

  • Kľúčové transformačné opatrenie: Veľká koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta s cieľom uskutočniť praktické kroky na riešenie nedostatku odbornosti v oblasti IKT a zjavného nesúladu medzi voľnými pracovnými miestami v oblasti IKT a ponukou vhodných digitálnych zručností.

8. Oblasť výskumu, vývoja a inovácií: Priemyselná agenda pre kľúčové podporné technológie

Výskum, vývoj a inovácie sú kľúčové pre vývoj nových produktov a služieb a ich uvádzanie na trh. Výskum, vývoj a inovácie v oblasti IKT, následné priemyselné investície a rast zabezpečia, aby Európa zostala v strednodobom až dlhodobom horizonte konkurencieschopná. Európa potrebuje silnú priemyselnú základňu IKT, pretože IKT sú samé osebe hlavným priemyselným odvetvím ako aj prostriedkom pre inovácie a produktivitu v mnohých iných odvetviach, od výroby až po energetiku, dopravu a zdravotnú starostlivosť. Vylepšenia čipov vedú napríklad k väčšiemu výpočtovému výkonu a čoraz širšiemu využitiu, zatiaľ čo fotonika je základom inovácií počnúc detekciou rakoviny až po nulovú chybovosť a prispôsobiteľnú výrobu. Japonsko, Taiwan, Kórea, Čína a USA sa týmto výzvam venujú. Európa má všetky predpoklady stáť na čele budúcich technologických generácií, potrebuje však prijať opatrenia na prekonanie fragmentovaných vnútroštátnych politík, regulačných prekážok a nedostatku kvalifikovaných inžinierov, nakoľko tieto obmedzenia sú brzdou v príliš mnohých oblastiach. Až potom sa vízia opakovania priemyselných úspechov, ako je projekt Airbus, môže stať realitou aj v iných oblastiach, napríklad v oblasti polovodičov

.

Základom je, aby financovanie výskumu, vývoja a inovácií bolo na všetkých úrovniach (EÚ, členské štáty a priemysel) zlúčené a zamerané na strategické požiadavky, napr. v oblasti fotoniky, robotiky, vysoko výkonnej výpočtovej techniky (High-Performance Computing)

, tovární budúcnosti (Factories of the Future)

, verejno-súkromného partnerstva v oblasti budúceho internetu (the Future Internet PPP)

a elektroniky. Taktiež je potrebné priblížiť sa k trhu a upriamiť pozornosť smerom k spoločenským výzvam, ako je vytvorenie zelenšej, ekologicky účinnejšej Európy, ktorá si kladie za cieľ zlepšiť kvalitu života všetkých občanov. Ďalšia pozornosť bude preto venovaná iniciatívam zameraným na inteligentné mestá, aktívne a zdravé starnutie, ekologické automobily

a energeticky efektívne budovy

.

V nadväznosti na horizontálne Oznámenie o kľúčových podporných technológiách

Komisia navrhne priemyselnú stratégiu pre oblasť mikro- a nanoelektroniky s cieľom zvýšiť príťažlivosť Európy pre investície v oblasti projektovania a výroby, ako aj jej podiel na svetovom trhu.

  • Kľúčové transformačné opatrenie: Združovanie európskych verejných a súkromných zdrojov pre mikro- a nanoelektroniku v záujme spoločnej priemyselnej stratégie prostredníctvom posilneného spoločného podnikania na úrovni EÚ
  •  ako hlavného vektora podpory výskumu, vývoja a inovácií.

9. Implementácia a riadenie

Komisia bude konsolidovať a posilňovať mechanizmy na implementáciu opatrení DAE a to užšou spoluprácou s vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi prostredníctvom skupiny DAE na vysokej úrovni (DAE High-Level Group) tvorenej zástupcami členských štátov. Bola vytvorená aj sieť vnútroštátnych „digitálnych šampiónov“

. Dialóg so zainteresovanými stranami bude pokračovať najmä prostredníctvom Zhromaždenia digitálnej agendy (DAA) a ďalšieho využívania on-line nástrojov pre spoluprácu. Misie „na miestnej“ úrovni pre všetky členské štáty pomôžu prezentovať správu DAE a súvisiace politické otázky, ako aj zhromažďovať informácie o digitálnej politike a aktuálnych otázkach jednotlivých členských štátov.

Komisia zhromažďuje a zdieľa dáta v súlade s európskou politikou otvorených dát, najmä prostredníctvom hodnotiacej tabuľky DAE (DAE Scoreboard), ktorá sa pripojí k výročnej správe o pokroku DAE (DAE Annual Progress Report). Táto tabuľka poskytuje konsolidovaný príspevok o rozvoji digitálnych trhov v EÚ a jednotlivých členských štátoch, a stane sa súčasťou „Európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík“

.

Komisia zabezpečí, aby všetky opatrenia vykonané v súvislosti s týmto Oznámením rešpektovali Chartu základných práv Európskej únie

. V súlade s nedávnymi odporúčaniami Európskej skupiny pre etiku Komisia stanovila záväzok pre etické a zodpovedné zavádzanie nových technológií, vrátane potreby inkluzívneho prístupu, vytvorenia vhodných podmienok pre deti a ďalšie zraniteľné skupiny, ochrany osobných údajov a súkromia a pokračovania výskumu zameraného na psychologické a spoločenské dôsledky IKT.

Vzhľadom na to, že internet presahuje hranice Európy, je dôležité aj globálne riadenie a medzinárodná spolupráca. Komisia bude podporovať princípy internetu, na ktoré sa vzťahuje stratégia COMPACT

, a to prostredníctvom spolupráce na medzinárodných fórach, ako je OECD, G8 a relevantné platformy Organizácie Spojených národov, vrátane fóra pre riadenie internetu, a bude aj naďalej podporovať a presadzovať hodnoty internetovej slobody.

10. Záver

Cieľom pre ekonomiku a spoločnosť EÚ je jej omladenie smerom k digitálnej Európe, v ktorej celá populácia prijíma a využíva digitálne technológie, médiá a obsah. Exponenciálny nárast využívania IKT v našom každodennom živote prispieva k radikálnej zmene v ekonomike a spoločnosti ako celku oveľa viac, než akékoľvek iné technologické inovácie. V budúcom desaťročí môže IKT prispieť k zmene paradigmy v spoločnosti a vo výrobných systémoch, umožňujúc dosiahnutie vyššieho rastu a blahobytu pomocou zvýšenia efektivity, nových produktov, nových služieb a modernejších verejných služieb.

Európa doteraz zaostávala za ostatnými vyspelými ekonomikami v pochopení, že strategické využívanie IKT je základným nástrojom riadenia v oblasti vytvárania hodnôt a spoločenských zmien. Strategické využívanie IKT má potenciál rýchlo realizovať účinný cyklus, ktorý transformuje efektivitu do rastu. IKT umožňujú výrazne znížiť náklady na fungovanie kvalitného sociálneho štátu, ktorý je charakteristickým prvkom modernej európskej spoločnosti, prinášajúc viac personalizovanú zdravotnú starostlivosť, lepšie vzdelávanie a demokratickejšiu účasť na verejnom živote. Masívne zavádzanie IKT znamená pre spoločnosti efektívnejší prístup k zákazníkom, podporu produktivity a zlepšovanie prevádzkovej efektívnosti. Vytvára aj nevídané príležitosti pre mladých podnikateľov a mladých profesionálov a zároveň umožňuje starším ľuďom, aby zostali aktívni a zapojení.

Návrhy v tomto Oznámení sa venujú konkrétnym prekážkam digitálnej transformácie Európy a môžu byť výzvou pre existujúce systémy a záujmy. Udržanie status quo však Európe nezabezpečí dlhodobú budúcnosť. Pripojenie sa k týmto návrhom znamená záväzok riešiť prekážky a uprednostňovať prosperitu a blahobyt.

Tieto návrhy sú vzájomne prepojené, pričom všetky riešia a posilňujú rôzne kritické časti DAE. Sú navrhnuté tak, aby vyvolali v konkrétnych oblastiach prielom so značným pákovým efektom. Nemajú nahradiť prebiehajúce aktivity DAE, ale budú sa uprednostňovať z dôvodu ich očakávaného vplyvu v krátkodobom až strednodobom horizonte.

Všetky navrhované opatrenia uvedené v tomto Oznámení, ktoré si po roku 2013 vyžadujú finančný príspevok EÚ, sa budú financovať v rámci rozpočtu prideleného pre príslušnú oblasť politiky v návrhu Komisie pre viacročný finančný rámec (VFR) EÚ na obdobie 2014 – 2020 bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie a konečné sumy v návrhoch balíka VFR 2014-2020, rovnako ako CEF, štrukturálne fondy a programy Horizon 2020.

Všetky zainteresované strany v oblasti digitálnej agendy pre Európu sa vyzývajú, aby spolupracovali s Komisiou pri realizácii uvedených návrhov, pretože tieto návrhy majú zásadný význam pre postavenie Európy v celosvetovej konkurencieschopnej digitálnej budúcnosti.

 

1 Internet vecí, Cisco 2011

2 Ericsson Mobility Report, 2011 (Správa spoločnosti Ericsson o stave mobility za rok 2011).

3 eSkills Monitor study, European Commission 2009 (Monitorovacia štúdia o elektronických zručnostiach, Európska komisia 2009).

4 FTTH Council global ranking 2012 (Globálny rebríček Rady FTTH za rok 2012).

5 Ako súčasť projektu „broadband China“ (Širokopásmové pripojenie – Čína).

6 European Commission (2012PREDICT 2012 – An Analysis of ICT R&D – EU & beyond (Európska komisia (2012PREDICT 2012 – Analýza výskumu a vývoja informačných a komunikačných technológií – EÚ a mimo nej).

7 COM(2010) 245/2.

8 Závery Rady Európy z 28. až 29. júna 2012 („Pakt pre rast a zamestnanosť“) a závery z polovice marca 2012.

9 Cf. SEC (2012)180.

10 „Capturing the ICT dividend“, Oxford Economics Research, 2011. (Zachytávanie dividendy z informačných a komunikačných technológií, Oxfordský ekonomický výskum, 2011).

11 The Impact of Broadband on the Economy: Research to Date and Policy Issues (Vplyv širokopásmového pripojenia na hospodárstvo: aktuálny výskum a politické otázky, ITU apríl 2012).

12 „Quantitative estimates of the demand for cloud computing in Europe and the likely barriers to take-up“, IDC 2012 (Kvantitatívne odhady dopytu pre cloud computing v Európe a pravdepodobné bariéry jeho rozbehu).

13 KOM(2011) 942.

14 KOM(2011) 877.

15 KOM(2011) 636.

16 KOM(2011) 794.

17 COM(2012) 09.

18 COM(2012) 238.

19 COM(2012) 372.

20 COM(2011) 942.

21 KOM(2011) 941.

22 COM(2012) 225.

23 Smernica 2011/83/EÚ.

24 http://www.informatandm.com/wp-content/uploads/2012/02/ITM-CES-Connected-TV-White-Paper.pdf.

25 COM(2012) 179.

26 COM(2012) 736.

27 COM(2012) 83.

28 COM(2012) 4701.

29 COM(2012) 750.

30 Czernich a kol. (2009), Broadband Infrastructure and Economic Growth (Širokopásmová infraštruktúra a hospodársky rast).

31 100 % pokrytie širokopásmovým pripojením do roku 2013, prístup pre všetky domácnosti v EÚ k 30 Mbps do roku 2020, služby 100 Mbps alebo viac pre 50 % domácností.

32 COM(2012) 573.

33 KOM(2011) 676.

34 KOM (2011) 615/2.

35 Rozhodnutie 243/2012/EÚ.

36 COM(2012) 529.

37 Zvláštny Eurobarometer 390, „ Cyber security“ (Kybernetická bezpečnosť).

38 http://ec.europa.eu/internal_market/iprenforcement/stakeholders/index_en.htm.

39 COM(2012) 196.

40 „Shouldn’t we be looking for an Airbus of Chips?“ („Nemali by sme hľadať Airbus v chipoch?“), podpredsedníčka Neelie Kroes, 24. mája 2012, http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-12-382_en.htm.

41 COM(2012) 45.

42 ec.europa.eu/information_society/tl/ecowor/manuf/index_en.htm.

43 http://www.future-internet.eu/home/future-internet-ppp.html.

44 www.green-cars-initiative.eu.

45 www.e2b-ei.eu.

46 COM(2012) 341.

47 Zahŕňa prinajmenšom oblasti, v ktorých v súčasnosti pôsobia spoločné podniky ENIAC (http://www.eniac.eu/) a ARTEMIS (http://www.artemis-ju.eu/).

48 Na podnet predsedu Komisie Barrosa vymenovali mnohé členské štáty svojich digitálnych šampiónov s cieľom podporiť DAE čo najširším používaním internetu, bojom proti vylúčeniu a podporou digitálnych pracovných zručností.

49 http://ec.europa.eu/europe2020/making-it-happen/index_en.htm.

50 KOM(2010) 573.

51 „Compact pre Internet“: občiansky zodpovedný internet, jeden internet, ktorý slúži viacerým zainteresovaným osobám, je prodemokratický, so zdravou architektúrou, vzbudzujúci dôveru a je transparentne riadený. Prejav podpredsedníčky Neelie Kroes:

http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=SPEECH/11/479&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*