Rozsiahla a skutočná hospodárska a menová únia

pastedGraphic.pdf

Európsky hospodársky a sociálny výbor

ECO/340Rozsiahla a skutočná hospodárska a menová únia

 

 

 

Brusel 22. mája 2013

 

 

 

 

 

STANOVISKO
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
na tému
„Oznámenie Komisie – Koncepcia pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu –Zahájenie európskej diskusie“
COM(2012) 777 final/2
_____________

Spravodajca: pán Carmelo CEDRONE

_____________

 

 

Európska komisia sa 19. februára 2013 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

 

„Oznámenie Komisie – Koncepcia pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu –Zahájenie európskej diskusie“

COM(2012) 777 final/2.

 

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 24. apríla 2013.

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 490. plenárnom zasadnutí 22. a 23. mája 2013 (schôdza z 22. mája 2013) prijal 149 hlasmi za, pričom 12 členovia hlasovali proti a 25 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

 

*

* *

 

  1. Závery a odporúčania

 

  1. Oznámenie Komisie je dôležitým príspevkom k otvoreniu naliehavo potrebnej diskusie o EÚ a v porovnaní s minulosťou významným krokom vpred, pokiaľ ide o obsah a metódy týkajúce sa HMÚ. Okrem toho prvýkrát poskytuje usmernenia v súvislosti s úlohou a politickou budúcnosťou Únie. EHSV preto víta tento návrh, ktorý môže byť historickým zlomom, ale len pod podmienkou, že Rada po dvadsaťročnom vyčkávaní nájde potrebnú odvahu a vôľu a príjme a uplatní ustanovenia, ktoré pomôžu dosiahnuť vytýčené ciele a urýchlene návrh uskutočniť.

 

  1. Rozhodnutiami prijatými v priebehu rokov 2011 – 2012 Európska rada začala významnú a rozsiahlu reformu európskeho riadenia v oblasti dohľadu nad prípadmi nadmernej makroekonomickej nerovnováhy, posilnenia rozpočtových pravidiel a koordinácie hospodárskych politík krajín eurozóny. Netradičné intervenčné zásahy, o ktorých rozhodla nedávno ECB, vo forme „podmieneného, ale neobmedzeného“ nákupu štátnych dlhopisov krajín čeliacich problémom, vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu (SSM), s cieľom zabezpečiť prísny a nestranný dohľad nad obozretným podnikaním a prerušiť väzby medzi štátmi a bankami, ako aj pravidlá likvidácie bánk sú potrebnými nástrojmi na zabezpečenie stability HMÚ.

 

  1. EHSV podporuje stratégiu na posilnenie eurozóny predloženú v oznámení Komisie, ktorú nedávno potvrdil predseda Európskej rady Van Rompuy („Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii“), domnieva sa však, že členským štátom, občanom a podnikom neposkytuje dostatočnú záruku na využívanie HMÚ v plnom rozsahu, ako ukazujú udalosti posledných desiatich rokov. Rada nesie už od čias Maastrichtskej zmluvy politickú zodpovednosť za značne obmedzenú HMÚ, ktorá vznikla na jej základe. Preto Komisia teraz predkladá koncepciu pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu.

 

  1. Aby bolo možné dať HMÚ väčšiu stabilitu a zabezpečiť hospodársky rast a zvýšiť zamestnanosť v eurozóne je potrebné podniknúť ihneď, súčasne, a nie v strednodobom, resp. dlhodobom časovom horizonte, rozhodnejšie kroky, ako je napríklad plán pre rast a silnejšie mechanizmy ekonomickej integrácie, ktoré by mala Rada zaviesť do praxe. Potrebná je teda kombinácia makro- a mikroekonomických politických opatrení, trvalé úsilie, solidarita, dôvera a pocit spolupatričnosti členských štátov medzi sebou a voči EÚ, pričom netreba spúšťať zo zreteľa, že hlavným cieľom uvedených opatrení musí byť blaho všetkých ľudí.

 

  1. Výbor, hoci oceňuje oznámenie, poukazuje na to, že aj keby sa podarilo všetko zrealizovať, je nepravdepodobné, že by sa tým dosiahli výrazné účinky, najmä pokiaľ ide o spôsob prijímania rozhodnutí, pretože chýba konkrétny návrh na vytvorenie politickej Únie, ktorá by bola pre euro domovom. To isté platí pre dlh, zvládanie asymetrických šokov, rast, konkurencieschopnosť, zamestnanosť (pre ktorú by sa mala zaviesť systematická štúdia vplyvu). To všetko sú obmedzenia súčasného stavu.

 

  1. Výbor pripomína, že k väčšine súčasných návrhov EK, ako je známe, už vypracoval stanoviská a navrhol riešenia, najmä pokiaľ ide o obmedzenia hospodárskej a menovej únie, ECB, problematiku rastu a štátneho dlhu
  2. . Pokrok, ktorý dosiahli Komisia a Rada k dnešnému dňu, predstavuje dobrý základ pre ďalšiu činnosť v tejto oblasti. EHSV preto pokladá za pozitívne, že EK sa rozhodla sformulovať budúce usmernenia pre tieto oblasti a dúfa, že je to pre Radu tá pravá príležitosť na urýchlené prijatie konkrétnych krokov vo veci dlhov a rastu, čo by predstavovalo skutočný kvalitatívny posun.

 

  1. Zatiaľ čo posledné rozhodnutia EÚ spomenuté v oznámení sú v súlade, hoci len čiastočne, s makroekonomickým rámcom, ako neadekvátne sa javia návrhy na mikroúrovni, vo výrobných odvetviach, ktoré jediné dokážu oživiť rast. Dokument Komisie sa pokúša otvoriť debatu o HMÚ, ktorá je témou ďaleko presahujúcou fiškálnu konsolidáciu a makroekonomické politiky. Boli by tiež potrebné mikroekonomické politiky, ako napríklad, reálny pakt pre priemysel (industrial compact).

 

  1. Návrh Komisie by okrem toho mohol získať väčšiu podporu, keby sa v rôznych časových fázach zavádzania opatrení potrebných na zvýšenie stability a funkčnosti HMÚ explicitnejšie odkazovalo na potrebu presadzovať európske politické opatrenia v súlade s týmto cieľom, a keby sa vymedzili oblasti plánovaných zásahov, ako aj novinky, ktoré by mali byť zavedené s cieľom zracionalizovať a zefektívniť európske výdavky.

 

  1. Komisia môže a musí prispieť k realizácii reforiem, ktoré sú predpokladom zvýšenia konkurencieschopnosti vnútroštátnych výrobných a administratívnych systémov zavedením inovatívnych metód a kritérií pre opatrenia týkajúce sa jednotného trhu, riadenia štrukturálnych fondov a hlavných spoločných politík. Okrem toho by sa mala inšpirovať inováciami, ktoré zaviedla ECB, a, ako opakovane uviedol EHSV, navrhnúť rovnako významné zmeny, pri implementácii európskych politík, ktoré sa najviac týkajú najzraniteľnejších oblastí, regiónov a odvetví EÚ.

 

  1. Pokiaľ ide o ECB, je potrebné plne využiť jej možnosti na podporu rastu a zamestnanosti a ako veriteľa poslednej inštancie. Zámer krajín eurozóny postupovať v tomto smere by pomohlo upevniť dôveru v ECB a euro a potláčať špekulatívne útoky, najmä na krajiny so značnými rozpočtovými problémami.

 

  1. Za stabilitu eura nemôže byť zodpovedná len ECB a spoločná menová politika, ak sa členským štátom ponechá úplná autonómia pri vykonávaní fiškálnych a rozpočtových politík. EHSV sa domnieva, že realizácia fiškálnej únie, s perspektívou spoločného rozpočtu eurozóny, sa nemôže, ako sa uvádza v oznámení, odložiť na dlhodobý časový horizont, ale musí sa stať spolu s jednotnou menou a jednotným bankovým dohľadom druhým základným pilierom, na ktorom možno v krátkodobom a strednodobom horizonte budovať stabilitu HMÚ, a tým presvedčiť trhy o súdržnosti európskeho projektu.

 

  1. Pokiaľ ide o inštitucionálne návrhy, Európska komisia vyvinula pozoruhodné úsilie. EHSV sa domnieva, že je vhodné, aby sa do programu činnosti konečne zahrnuli inštitucionálne otázky, formulované na základe jeho inovatívnych návrhov, vrátane politickej únie. Úplne nový návrh. Domnieva sa však, že väčšina z týchto návrhov zapadá do súčasného rámca a znamená len veľmi malý pokrok, takže nepovedie k riešeniam, ak ich Rada bude považovať len za stimul na rokovanie, a nerozhodne sa ísť ďalej.

 

  1. Mohli by byť ďalším medzistupňom, ale EHSV, ktorý by mal byť súčasťou tohto procesu, je na základe už predložených a schválených návrhov presvedčený, že nie je čas na polovičaté riešenia určitých otázok, ale treba sa skôr odhodlať na veľký kvalitatívny skok, pokiaľ ide jednak o náplň politík, jednak rozhodovací proces na ich realizáciu, a to nielen naoko, aby sa potom opäť neopakovalo, že sú potrebné „skutočné“ politické kroky, „skutočná“ HMÚ, „skutočná“ politická únia atď. Je potrebné rozhodnejšie a rýchlejšie konať teraz, na jednej strane, aby sa zastavila hospodárska recesia, ktorá postihla veľkú časť EÚ, a na druhej strane, aby sa vyriešili už dlhší čas neriešené problémy, ktoré medzinárodná finančná kríza len dramaticky vyhrotila.

 

  1. EHSV vyzýva Radu, aby inšpirujúc sa návrhmi Komisie konala s väčšou odvahou a jasnosťou, pokiaľ ide o dodržiavanie prijatých dohôd a zodpovednosť za predkladanie návrhov na prijatie a vykonávanie, najmä presadením hlasovania kvalifikovanou väčšinou o všetkých záležitostiach, počínajúc hospodárskymi politikami a politikou zamestnanosti, s cieľom zmeniť zmluvu.

 

  1. Návrhy EHSV v skratke

 

  1. Výbor sa preto domnieva, že na dosiahnutie skutočnej HMÚ je v najbližšom období potrebné (bez zmeny zmluvy):

 

  • spustiť európsku iniciatívu pre rast, keďže výlučne prostredníctvom úsporných opatrení sa nedajú splniť žiadne kritériá stanovené Úniou,
  • uľahčiť prekonanie hospodárskych asymetrií medzi krajinami, a to prostredníctvom mechanizmu solidárnej konvergencie. Dalo by sa pôsobiť cielenými zásahmi na mikroúrovni v prospech krajín najviac postihnutých krízou, v snahe znížiť nezamestnanosť mládeže (napr. dať príspevok EÚ za každého mladého človeka prijatého do zamestnania), t. j. uplatniť na zásahy pozitívnu podmienenosť,
  • začať riešiť problém dlhu, ako to požaduje samotná Komisia a EHSV, s cieľom čeliť problémom všetkých krajín, ktoré prijali alebo prijmú euro,
  • urýchlene vytvoriť bankovú úniu a zaviesť európsky dohľad,
  • dobudovať jednotný trh vo všetkých sektoroch (daňovom, finančnom, bankovom sektore, odvetví energetiky, služieb, výskumu a inovácií atď.).
  • zmierniť roztrieštenosť trhu s úvermi tak, aby pri rovnakých podmienkach bola cena úveru rovnaká vo všetkých členských štátoch.

 

  1. V strednodobom, resp. dlhodobom časovom horizonte, s prípadnými zmenami zmluvy, je potrebné:

 

  • vytvoriť skutočné hospodárske riadenie EÚ spoločne s menovým, finančným a daňovým riadením, aj v snahe navzájom viac zosúladiť ústredné a decentralizované politiky,
  • doplniť mandát ECB,
  • posilniť spôsob prijímania rozhodnutí a štruktúry v rámci jedného subjektu s cieľom dať euru „riadenie“, dokončiť a zjednotiť súčasný systém a vytvoriť fiškálnu úniu, počnúc vytvorením spoločného rozpočtu eurozóny, vrátane mechanizmu solidarity na zníženie hospodárskej nerovnováhy medzi krajinami,
  • uzavrieť sociálnu dohodu v záujme sociálnej Únie s účasťou sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti,
  • vytvoriť politickú úniu, prostredníctvom posilnenej spolupráce, aj s cieľom dať euru jednotné zastúpenie a dosiahnuť väčšiu demokratickosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu. Na tento účel by mohlo byť vhodné udeliť ustanovujúce právomoci budúcemu Európskemu parlamentu a Rade,
  • prisúdiť Únii reprezentatívnejšie postavenie v medzinárodných štruktúrach.

 

  1. Všeobecné pripomienky: problematické aspekty

 

  1. Výbor si uvedomuje, že sa zaoberáme momentálne jednou z najzložitejších otázok. Európa vstupuje do novej fázy užšej integrácie, a to so sebou nesie rad odvážnych krokov. EHSV veľmi oceňuje začatie diskusie o budúcnosti hospodárskej a menovej únie, ako prvý krok v tomto smere, a poukazuje na to, že makroekonomická realita v HMÚ je výsledkom mikroekonomických rozhodnutí. Makroekonomické a mikroekonomické politiky by preto mali smerovať k dosiahnutiu rovnakých celkových cieľov.

 

  1. V článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie doplnenom článkami 151 a 153 sa v zásade stanovuje, že pri vymedzovaní a uskutočňovaní politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zlepšovaním životných a pracovných podmienok a bojom proti sociálnemu vylúčeniu. Výbor s počudovaním konštatuje, že v oznámení nie je zohľadnené žiadne z týchto kritérií medzi cieľmi „rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únie“. Výbor okrem požiadavky, aby boli tieto ciele výslovne stanovené, považuje za nevyhnutné zabezpečiť rozsiahlejšie monitorovanie (štúdie vplyvu) dôsledkov opatrení hospodárskej a menovej politiky na sociálnu situáciu a trh práce, a považuje za vhodné vypracovať opatrenia na odstránenie prípadných ekonomických a sociálnych dôsledkov týchto opatrení.

 

  1. Žiadny z návrhov Komisie týkajúci sa vytvorenia stabilnejšej a dôveryhodnejšej hospodárskej a menovej únie sa nedá skutočne zrealizovať (ani v krátkodobom, ani v stredno- až dlhodobom časovom horizonte), ak členské štáty, a najmä krajiny najviac postihnuté hospodárskou a finančnou krízou, nezačnú opäť rásť a riešiť problémy týkajúce sa práce a nezamestnanosti, ktorá narastá predovšetkým medzi mladými ľuďmi, a zmenšovať rozdiely, ktoré existujú medzi členskými krajinami. Ale rovnako sa nič dosiahne, ak Rada a Euroskupina neprijmú návrhy EK na urýchlenie realizácie reforiem potrebných na dokončenie HMÚ, na ktorú sa čaká už 20 rokov, a ak členské štáty nevyvinú maximálne úsilie v tejto oblasti, aby spoločne spravovali časť svojej suverenity, ktorá je na tento účel nevyhnutná.

 

  1. Hlavným zámerom Komisie je zabezpečiť koordináciu hospodárskych politík členských štátov prostredníctvom štruktúrovaného súboru opatrení a nástrojov s cieľom posilniť zbližovanie fiškálnych politík a systémov dohľadu, čo by prispelo k zmierneniu ťažkostí, na ktoré najviac zadlžené krajiny narážajú pri financovaní verejného dlhu a spĺňaní prísnych plánov na zníženie zadlženia a udržateľnosť dlhu, ako to navrhla Komisia a nedávno schválili členské štáty (fiscal compact). Ale na opätovné získanie dôvery občanov a trhov by sa opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni mali riadiť spoločnou európskou logikou a dosahovať konkrétne a pozitívne výsledky pre občanov a podniky, a preto je potrebný väčší súlad medzi makro- a mikroekonomickými politikami (mládež, trh práce, sociálne zabezpečenie atď.), ktoré majú byť vykonávané na vnútroštátnej úrovni.

 

  1. Väčšina krajín eurozóny vstúpila do 5. roka negatívneho rastu a predpovede na nasledujúcich niekoľko rokov ukazujú veľmi obmedzené zlepšenie kľúčových makro premenných. Návrhy Komisie na posilnenie hospodárskej a menovej únie, ak majú byť dôveryhodné a stať sa predmetom širokej diskusie o budúcnosti HMÚ s rozsiahlou účasťou, ktorá by sa netýkala len odborníkov, ale celej európskej občianskej spoločnosti, musia byť sprevádzané ďalšími pozorovaniami a/alebo opatreniami.

 

  1. Od krajín eurozóny sa v súlade so záväzkami prijatými EÚ požaduje, aby presadzovali aj v nasledujúcich rokoch prísne rozpočtové politiky, ktoré by sa mali v prvom rade zabezpečiť prostredníctvom reforiem zameraných na racionalizáciu štruktúry štátneho rozpočtu, tak na strane výdavkov, ako aj z hľadiska verejných príjmov, pričom treba brať náležitý ohľad na spravodlivé rozdeľovanie prostriedkov a účinky fiškálnych multiplikátorov. To by umožnilo prinavrátiť efektívnosť, pričom vplyv na rozpočtové saldo by ostal neutrálny a bez zúženia oblasti výdavkov, ktoré sú zásadné pre hospodársky rast a sociálny blahobyt, ako je zdravotníctvo, systémy sociálneho zabezpečenia, vzdelávanie, výskum a inovácie, infraštruktúra
  2. .

 

  1. K týmto vnútroštátnym opatreniam však treba pridať opatrenia na európskej úrovni, ktoré sú nevyhnutné pre hospodársky rast, zamestnanosť a oživenie investícií, ako napríklad zlepšenie fungovania vnútroštátnych trhov práce v snahe začleniť ich do eurozóny aj prostredníctvom makroekonomického dialógu
  2. ; vzájomné rozloženie dlhu s cieľom obmedziť špekulácie; vydanie európskych dlhopisov EIB a EIF na financovanie rastu a prilákanie globálneho prebytku úspor
  3. ; možnosť vylúčiť z verejného dlhu určité štrukturálne investície potrebné na spustenie pozitívnej reťazovej reakcie na podporu rastu, a napokon, zvýšená pozornosť venovaná priemyselnej politike tak zo strany národných vlád ako aj zodpovedných rozhodujúcich politických činiteľov na európskej úrovni.

 

  1. Zodpovednosť za implementáciu týchto politík nesú vlády členských krajín, Komisia však musí v rámci svojich inštitucionálnych výsad a zdrojov rozpočtu EÚ, ktorý spravuje, zabezpečiť ich realizáciu, a tým prispieť k obmedzeniu nerovnováhy a pretrvávajúcich regionálnych rozdielov.

 

  1. EHSV sa tiež domnieva, že analýza Komisie týkajúca sa historických aspektov HMÚ neodhaľuje skutočné hospodárske a politické obmedzenia, ktoré neoddeliteľne sprevádzali vznik eura a ktoré sú hlavnou príčinou krízy, ktorou prechádza euro a EÚ. Zdá sa prinajmenšom zvláštne, že v analýze hospodárskej a menovej únie chýbajú odkazy na maastrichtské kritériá a ich hodnotenie, „jednotnosť“ menovej politiky, ani na ekonomickú asymetriu medzi krajinami. Navyše sa zdá byť neudržateľnou myšlienka, že „vina“ za krízu z roku 2008 sa dáva iba dlhu, a nie politickej slabosti EÚ a vlád členských štátov, najmä vzhľadom na to, že od vzniku HMÚ členské štáty systematicky odmietali diskusiu o koordinácii fiškálnych a rozpočtových politík.

 

  1. Bolo by naliehavo potrebné vytvoriť hospodársku úniu, ekonomické riadenie EÚ (zároveň s bankovou úniou alebo ešte pred ňou, atď.) a oznámenie Komisie položilo pre to základy.

 

  1. Konkrétne pripomienky k obsahu návrhov: silné a slabé stránky

 

  1. krátkodobom horizonte sa zvažuje a opisuje sedem návrhov, z ktorých sú niektoré už známe, pretože odkazujú na nedávno prijaté opatrenia EÚ: európsky semester, tzv. balík šiestich legislatívnych aktov a tzv. balík dvoch legislatívnych aktov, poverenie ECB bankovým dohľadom. Sú to všetko dôležité kroky, ktoré musia byť plne implementované v súlade s príslušnou európskou legislatívou a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny schválenými Radou. Návrhy Komisie, ktoré EHSV považuje za najzaujímavejšie:

 

  1. Prvým je vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu a následne aj jednotného mechanizmu na riešenie problémov bánk v ťažkostiach. Najinovatívnejším aspektom je to, že „akékoľvek ďalšie zdroje potrebné na financovanie procesu reštrukturalizácie by mali byť poskytnuté mechanizmami financovanými bankovým sektorom namiesto použitia peňazí daňových poplatníkov“
  2. .

 

  1. Druhý sa týka zavedenia „nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti“ na podporu realizácie štrukturálnych reforiem v krajinách eurozóny. Návrh veľmi podrobne (príloha 1 oznámenia) opisuje plánovaný postup pri zavádzaní a dodržiavaní dohôd, ktoré uvedú do praxe tento nástroj. Nie je stanovená miera účasti ani rozsah finančnej pomoci, ktorú by mohli členské štáty využívať, pričom oba aspekty majú zásadný význam na zabezpečenie udržateľnosti nástroja, i keď má Komisia v úmysle predložiť podrobnejší návrh jeho vykonávacích postupov (strana 25 oznámenia). EHSV sa domnieva, že takýto nástroj by mal predchádzať alebo aspoň sprevádzať, štrukturálne reformy, aby sa zmiernil ich negatívny vplyv. EHSV ďalej zdôrazňuje, že nástroj konvergencie a konkurencieschopnosti môže byť účinný iba v prípade, že sa bude po etapách uplatňovať v koordinácii s krokmi a opatreniami prijatými na národnej úrovni.

 

  1. Okrem toho sa zdá, že návrh viacročného finančného rámca je vnímaný skôr ako trest pre tých, ktorí nerešpektujú „dohodu medzi členskými štátmi a EK“, než ako stimul na realizáciu politík definovaných na európskej úrovni. Prísne makroekonomické požiadavky na členské štáty by mali byť doplnené plánom pre rast a rozvoj nových pracovných príležitostí, najmä pre mladých ľudí, vypracovaným s aktívnou účasťou sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti.

 

  1. Rozhodujúcejšie postavenie EÚ a eura v riadení medzinárodných menových orgánov a presvedčivejšie zastúpenie eura navonok patrí k najdôležitejším aspektom, ktoré nastolila Komisia a na ktoré v mnohých stanoviskách poukázal aj EHSV, s cieľom prisúdiť EÚ a jednotnej mene väčšiu váhu a rozhodovaciu právomoc pri riadení medzinárodnej menovej politiky. Komisia však nezachádza do podrobností o problémoch tohto návrhu, vnútri aj mimo eurozóny, s prihliadnutím na rozhodne nepriaznivý postoj americkej (ale aj britskej) vlády vo vzťahu k nárastu významu eura (a tomu zodpovedajúcemu oslabovaniu dolára), a vzhľadom na rozdiely, ktoré pretrvávajú medzi krajinami eurozóny pri obrane špecifických hospodárskych a politických záujmov v mnohých rozvojových krajinách podporovaných MMF.

 

  1. strednodobom horizonte sa návrhy, o ktorých sa už v hlavných inštitúciách EÚ i členských štátoch dlhší čas diskutuje, týkajú predovšetkým zriadenia fondu na splácanie dlhu, ktorý má byť predmetom prísnej podmienenosti, aby sa obmedzil morálny hazard, a vytvorenia nového nástroja štátneho dlhu pre eurozónu (eurobondy). Aj EHSV viackrát vo svojich stanoviskách zdôraznil, že v snahe do istej miery spoločne znášať riziká spojené so štátnym dlhom je potrebné zaviesť európske dlhopisy (dlhopisy EÚ) ako doplnkový nástroj, jednak aby sa najviac zadlženým štátom v eurozóne uľahčilo financovanie štátneho dlhu, jednak aby sa znížili náklady na financovanie dlhovej služby
  2. .

 

  1. EHSV by bol preto uprednostnil, keby Komisia predložila návrh a/alebo odkázala na predchádzajúce návrhy výboru, návrhy ministrov financií EÚ atď., aj keď uznáva opodstatnenosť návrhu nemeckej rady ekonomických expertov, ktorý bol prevzatý do dokumentu Komisie.

 

  1. Avšak kladením dôrazu na fond na splácanie dlhu sa prehliada skutočnosť, že veľká časť úspechu politiky vyrovnania štátneho dlhu, z tohto pohľadu, závisí nielen od pokroku dosiahnutého znížením verejných výdavkov, ale najmä rastom príjmov. Týmto smerom sa treba uberať oveľa dlhšie než v plánovanom strednodobom horizonte, aby sa pomer medzi dlhom a HDP dostal pod strop požadovaný v Maastrichtskej zmluve. Najlepším riešením zrejme ostáva návrh zaviesť „eurobondy“ (dlhopisy EÚ), ktorý už podrobne rozviedol výbor
  2. . Ale samozrejme pri tomto probléme nejde o technický nástroj, ktorý sa má použiť, ale o jeho riešenie.

 

  1. Okrem toho sa návrh ako celok nesie v logike paktu stability, pokiaľ ide o požiadavky kladené na členské štáty, pričom nevnáša žiaden nový prvok, ktorý by znamenal zmenu smerovania týchto politík, ktoré by sa už nemali uberať rovnakým smerom.

 

  1. V dlhodobom horizonte, ktorému Komisia venovala v dokumente najmenej priestoru, sa plánuje vývoj HMÚ smerom k zavŕšeniu bankovej únie, fiškálnej a hospodárskej únie. Rozhodne ide o ciele, s ktorými EHSV súhlasí, pod podmienkou, že sa stanoví spôsob ich realizácie. EHSV súhlasí s tým, aby sa dosiahla plná integrácia hospodárskych politík členských krajín, najmä v daňovej a hospodárskej oblasti, a jednotný rozpočet EÚ s vlastnými finančnými zdrojmi a nezávislými daňovými právomocami.

 

  1. Pokiaľ ide o inštitucionálne aspekty, oznámenie ich iba opisuje a poukazuje na základ, na ktorom možno budovať hospodársku a menovú úniu s posilnenou právnou štruktúrou a správou hlavných hospodárskych politík, chýba v ňom však zmienka o makro- a mikroekonomických podmienkach, ktoré musia zabezpečiť realizovateľnosť návrhov v dlhodobom horizonte.

 

  1. EHSV sa domnieva, že tento ambiciózny cieľ môže mať úspech v prípade posilnenej spolupráce, ktorá sa bude smerovať k politickej únii. Tento proces by mohol byť uľahčený, ak by sa v globálnom makroekonomickom kontexte zavŕšili len čiastočne začaté reformy týkajúce sa pravidiel fungovania úverových a finančných trhov, mechanizmov makroprudenciálneho a mikroprudenciálneho dohľadu, zníženia makroekonomickej nerovnováhy (počínajúc deficitom USA a prebytkom Číny), ktorá podnietila finančnú krízu. Bez významného pokroku v tomto smere bude ťažké zabrániť opakovanému výskytu ďalších hospodárskych a finančných kríz.

 

  1. Politická únia

 

  1. Všeobecné zásady

 

  1. EHSV v každom prípade víta pokus EK riešiť súčasný „demokratický deficit“ EÚ, rovnako ako oceňuje konštatovanie, že hlavným problémom je presun právomocí. Ide teda o spustenie procesu vytvárania politickej únie, ktorá by zjednocovala a spoločne spravovala niektoré oblasti politiky ponechané vo „výsadnej“ právomoci členských štátov, prostredníctvom demokratickejšieho a transparentnejšieho rozhodovacieho procesu, v snahe dať euru jednotné zastúpenie a európske riadenie, ktoré je doteraz chýbajúcim oporným pilierom v štruktúre HMÚ.

 

  1. EHSV sa preto nazdáva, že:

 

  • v krátkodobom horizonte nie je potrebné zmeniť zmluvu, ako EHSV dostatočne vysvetlil vo svojich návrhoch, a preto by bolo lepšie sústrediť úsilie na návrhy realizovateľné v dlhodobom časovom horizonte,
  • treba uznať, že problém je najvážnejší v eurozóne, pre ktorú je absolútne nevhodné, aby sa aj naďalej hovorilo o „koordinácii“ makro- a mikroekonomických politík, ale mala by byť skôr reč o opatreniach spoločnej hospodárskej politiky tak, ako sa postupuje pre bankovú úniu a jednotný dohľad na európskej úrovni, menovú politiku atď.

 

  1. Problém teda nespočíva v ťažkostiach zapojenia EP, ale skôr vo vytvorení spoločného rozhodovacieho postupu medzi krajinami eurozóny, s následným zapojením EP. Čo si už ďalej nemožno dovoliť, je zachovanie nezávislej hospodárskej a priemyselnej politiky pre každý štát a spoločnú menovú politiku, ktorá postihuje hospodárstvo slabších krajín, keďže chýbajú kompenzačné nástroje.

 

  1. Optimalizácia zodpovednosti

 

  1. EHSV víta zapojenie EP do diskusie o návrhoch na podporu rastu, rovnako ako zodpovedajúce zapojenie národných parlamentov. To isté by malo platiť pre programy úprav, pričom by sa nemalo obmedzovať na jednoduché „informovanie“. Sme však stále v štádiu hľadania možných foriem, ďaleko od toho, čo by sa malo uskutočniť v rozhodovacom procese EÚ.

 

  1. Inovatívnymi sa však zdajú byť návrhy týkajúce sa politických strán, ktoré by mali prejsť od európskosti, ku ktorej sa hlásia, ku konkrétnym činom v európskom duchu a podľa toho účinne konať ako jednotná európska štruktúra, a nie ako súčet mnohých národných špecifík, tak ako ešte stále konajú jednotlivé štáty alebo iné organizácie (odbory, podnikatelia a pod.).

 

  1. Bolo by vhodné, aby sa nielen strany, ako navrhuje EK, ale aj ďalšie významné európske organizácie (napr. odbory, podnikateľské zväzy atď.), aspoň v rámci eurozóny, organizovali a konali riadiac sa spoločnou európskou, a nie národnou logikou, už vo voľbách v roku 2014. Bol by to významný, aj keď nepostačujúci, krok vpred, bol by to však dobrý príklad pre všetkých.

 

  1. Pri príležitosti volieb by bolo potrebné dať EP ustanovujúcu právomoc, ktorá (spolu s Radou) by mu umožnila, v stanovenej lehote, vytýčiť transformáciu na politickú úniu, ktorá by rozšírila hlasovanie kvalifikovanou väčšinou na všetky záležitosti a hlasovacie právo Európskeho parlamentu aj na oblasti rastu a zamestnanosti.

 

  1. Otázky vyvstávajúce v prípade zmeny zmluvy

 

  1. EHSV pokladá za pozitívne zlúčenie, zjednotenie hospodárskej politiky s politikou zamestnanosti, ktoré tvoria dve strany tej istej mince, aj keď je to skôr ekonomický, než právny problém. Naopak, skôr je potrebný spoločný rozhodovací postup o súbore hospodárskych politík, ktorý by zjednotil stratégiu Európa 2020, koordinácia národných rozpočtov, makro- a mikroekonomické politiky, trh práce v eurozóne, atď., s cieľom prekročiť rámec súčasného systému rozhodovania. Nemožno sa nazdávať, že na zmenu HMÚ je postačujúce, že Európsky parlament vymenuje osobitný výbor.

 

  1. Rovnako je dosť zahmlená predstava, že súčasnú situáciu možno zlepšiť poverením podpredsedu pre hospodárske politiky koordináciou HMÚ, i keď v spolupráci s Európskym parlamentom. V tomto ohľade môže postačiť príklad zahraničnej politiky, preto by člen EK alebo prípadný minister mal dostať skutočné právomoci.

 

  1. Takáto dôležitá otázka nemôže byť vyriešená hľadaním možných legislatívno-parlamentných kompromisov, ak sa predtým nerozhodne presunúť zvrchované právomoci v oblasti hospodárskej, menovej politiky a politiky zamestnanosti z národnej na európsku úroveň, ako to EHSV opakovane navrhol. Bolo by potrebné vytvoriť „hospodárske riadenie“ eurozóny spravované Euroskupinou s rozhodovacími právomocami a hlasovaním kvalifikovanou väčšinou, spoločne s Európskym parlamentom, s príslušnými úpravami zmluvy, ktoré by sa mali urobiť okamžite, s rovnakou naliehavosťou, s akou sa pristúpilo k fiškálnej dohode, bankovej únii atď. To by umožnilo vytvoriť jednotný trh pre hospodársku, priemyselnú politiku a rast a zamestnanosť, so spoločnou víziou a solidárnymi rozhodnutiami medzi krajinami v záujme občanov EÚ.

 

  1. Vonkajšie zastúpenie EÚ

 

  1. EHSV víta súbor návrhov týkajúcich sa vonkajšieho zastúpenia eurozóny. Ide o ústredný bod oznámenia, vzhľadom na medzinárodne dôsledky krízy a pomer medzi menami. V súčasnosti je euro bezbranné v dravom konkurenčnom prostredí. Stratégia EK na posilnenie postavenia eurozóny v MMF spočíva v prvom rade v získaní štatútu pozorovateľa, a len následne sa požaduje spoločné kreslo. Je to dlhý čas, ktorý oslabuje eurozónu, ktorá by namiesto toho mala urýchlene získať jednotné zastúpenie v rámci rôznych orgánov, ako už EHSV istý čas požaduje. Preto sú návrhy EK možno realistické, ale nesmelé a nedostatočné v krátkodobom až strednodobom horizonte. Aj tu závisí všetko od ďalších krokov Rady.

 

  1. Európska centrálna banka

 

  1. Nedostatočným sa javí prístup uplatnený vo vzťahu k ECB. EHSV navyše nesúhlasí s tým, že zmluva by sa mala zaoberať posilnením demokratickej zodpovednosti ECB, keďže ECB je organizácia, kde rozhodnutia sa už teraz (na rozdiel od Rady) prijímajú väčšinou hlasov. Okrem toho problémy a úlohy ECB sú odlišnej povahy, a nemožno odkazovať iba na dohľad, ako to zjavne robí Komisia v oznámení. Týkajú sa rozšírenia jej mandátu na rast a zamestnanosť, spolu so stabilitou a infláciou.

 

  1. Na tento účel je potrebné tiež zabezpečiť správne fungovanie mechanizmov prenosu politík ECB do reálnej ekonomiky. Netradičné intervenčné zásahy, ktoré nedávno podnikla ECB v snahe zefektívniť tieto mechanizmy, ktoré spočívali jednak v poskytovaní likvidity bankovému systému (program nákupu krytých dlhopisov a dlhodobých refinančných operácií), jednak nákupe štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu (programu pre trh s cennými papiermi (SMP) a priame menové transakcie), môžu byť považované za prvý krok správnym smerom, ale ešte stále neznamenajú, že ECB sa správa ako veriteľ poslednej inštancie, ktorý môže v prípade potreby prijímať vlastné a nezávislé rozhodnutia, čo je stav, ktorý si (ako je známe) vyžaduje zmenu zmlúv.

 

  1. Je potrebné posilniť autonómiu rozhodovania a nástroje pôsobenia ECB vo vzťahu k jej úlohe ako veriteľa poslednej inštancie, aby sa nezvyšoval dlh štátov alebo EÚ, ale aby euro získalo väčšiu dôveryhodnosť a aby sa obmedzili špekulatívne útoky na štátne dlhopisy najviac zadlžených krajín. EHSV poukazuje na to, najmä v súvislosti s účinkami zásahov ECB na udržateľnosť štátneho dlhu, že už aj samotné oznámenie tohto kroku v skutočnosti prispelo k zníženiu napätia tak na trhu štátnych dlhopisov krajín eurozóny, ako aj na finančných a úverových trhoch.

 

  1. Súdny dvor

 

  1. EHSV oceňuje posilnenie úlohy Súdneho dvora, ale nie v oblasti navrhovanej v oznámení (konanie vo veci porušenia pri uplatňovaní práva EÚ členskými štátmi). To znamená pretrvávať v presvedčení, že ekonomické problémy, vrátane dlhov, sú právne a technické problémy, a nie skôr politické problémy, ktoré majú byť riešené v rámci demokratického a transparentného rozhodovacieho procesu EÚ, ktorého zvrchovanosť prislúcha občanom.

 

 

V Bruseli 22. mája 2013

 

 

Predseda
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboruHenri MALOSSE

 

 

_____________

1 Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 10.

2 Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, s. 44.

3 Tamže.

4 Pozri poznámku pod čiarou 1.

5 Ú. v. EÚ C 44, 15.02.2013, s. 68.

6 Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 60.

7 Tamže.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*