Ciele v oblasti udržateľného rozvoja

 pastedGraphic.png

Európsky hospodársky a sociálny výbor

pastedGraphic_1.png

Brusel 18. septembra 2013

pastedGraphic_2.png

Európska komisia sa 6. decembra 2012 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom tému

 

„Stanovenie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja – príspevok európskej občianskej spoločnosti k postoju EÚ“

(prieskumné stanovisko).

 

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. septembra 2013.

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra 2013) prijal 92 hlasmi za, pričom 52 členov hlasovalo proti a 21 členov sa hlasovania zdržalo, nasledujúce stanovisko:

 

*

* *

 

Závery a odporúčania

 

EHSV odporúča európskym inštitúciám, ako aj „otvorenej pracovnej skupine“, ktorá bola vytvorená na 67. Valnom zhromaždení OSN 17. decembra 2012, uplatňovať a presadzovať metódu hodnotenia ekonomického, sociálneho a environmentálneho vplyvu ex ante, a to vo fáze vymedzenia cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako aj v priebehu celosvetových rokovaní o cieľoch, ktoré majú byť všeobecne uplatniteľné, aby sa mohli nájsť prostriedky ako vyvážiť pozitívne aj negatívne rozdiely, ktoré sa môžu objaviť alebo paralelne vyskytovať medzi odvetviami, geografickými oblasťami alebo okruhmi činností.

 

Z rozpočtových škrtov by mali byť prednostne vyňaté všetky sociálne programy, ktoré majú kľúčový význam pre dosiahnutie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a ktoré sa týkajú vzdelávania, zdravia alebo sú určené pre nezamestnaných mladých ľudí.

 

EHSV víta, že EÚ má v úmysle plniť svoj záväzok realizovať stratégiu Európa 2020 v rámci európskeho semestra a využiť túto príležitosť na to, aby jej dodala zmysel prostredníctvom vypracovania otvorenej sociálnej, hospodárskej a environmentálnej stratégie a európskej stratégie pre integrovaný udržateľný rozvoj.

 

Navrhuje, aby európska občianska spoločnosť bola do jej vypracovania zapojená prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov, národných HSR a podobných inštitúcií.

 

Vyzýva členské štáty a európske inštitúcie, aby:

 

naďalej vyvíjali aktívne úsilie v oblasti rozvojového partnerstva prostredníctvom európskeho programu zmien a vonkajšej politiky rozvojovej pomoci a spolupráce a aby pri vonkajších bilaterálnych a multilaterálnych obchodných rokovaniach zohľadňovali svoje záujmy a záujmy svojich partnerov z hľadiska ľudských práv v hospodárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti;

 

posilnili a stabilizovali európsky sociálny model, a poskytli tak pevný základ a zabezpečili konkurencieschopnosť založenú nielen na schopnosti technologickej inovácie, ale aj inovácie smerujúcej k sociálnemu pokroku;

 

vynaložili všetko úsilie na rozvoj ekologického hospodárstva, ktoré bude úsporné z hľadiska zdrojov a využitia primárnej a sekundárnej energie a bude prospešné pre všetkých občanov, a prostredníctvom spravodlivého prenosu technológií, aj pre partnerské krajiny, s ktorými obchodujú. Toto hospodárstvo by malo byť založené na transformácii energetiky spočívajúcej na riadení potrieb, ponuke lepších technológií skladovania a nízkych emisiách CO2;

 

posilnili verejné služby a služby všeobecného záujmu, aby Európa bola miestom spravodlivej prosperity na svojom území, ako aj v rámci pôsobenia za svojimi hranicami, a to prostredníctvom svojich delegácií a verejnej spolupráce;

 

vymedzili verejné služby v Európe, vychádzajúc zo základných práv, ktoré treba občanom EÚ zaručiť, a to prostredníctvom rámcovej smernice o verejných službách, ktorá nebude presadzovať prístup založený výlučne na samoregulácii;

 

prinútili európske a mimoeurópske podniky pôsobiace na ich území, aby skutočne uplatňovali sociálnu zodpovednosť podnikov v oblasti životného prostredia. Podniky musia niesť zodpovednosť za sociálne a environmentálne dôsledky svojho riadenia. Táto zodpovednosť sa musí explicitne zaviesť v reťazci zadávateľ/subdodávateľ, pričom musí byť jasne stanovená, transparentná a vysledovateľná od nadnárodnej až po miestnu úroveň. Transparentné a nezávislé musia byť aj ratingové a hodnotiace agentúry;

 

povzbudili a podporili rozvoj MSP a podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva;

 

účinne konali v otázkach ochrany životného prostredia, pričom by mali zaručiť skutočné všeobecné právo na informácie o životnom prostredí a lepšie uplatňovanie Aarhuského dohovoru, a aby poskytli najmä zamestnancom prostredníctvom ich zastupiteľských orgánov v podnikoch možnosti, ako zvýšiť ostražitosť v environmentálnej oblasti;

 

vymedzili nové úlohy bánk a nasmerovali úspory do priemyslu a tzv. reálnej ekonomiky, tak aby podporovali ekologickú transformáciu, financovanie výroby a úpravu bývania, vzdelávanie, energetické politiky, potravinovú bezpečnosť, prístup k vode, nemocnice, cestnú, prístavnú, železničnú infraštruktúru atď., ktoré sú v Európe a na celom svete nevyhnutnými podmienkami trvalo udržateľného rozvoja, bez ohľadu na to, či ide o hospodársky, ľudský alebo environmentálny rozvoj;

 

EHSV povzbudzuje EÚ, aby:

 

sa zasadzovala za obmedzenie finančných špekulácií a podporovala dlhodobejšie investície;

 

bojovala proti práci na čierno, nevykazovanej alebo v nedostatočnom rozsahu vykazovanej práci v Európe a mimo nej prostredníctvom zúčastnených európskych podnikov a presadzovala medzinárodné normy práce, vymáhanie príspevkov sociálneho zabezpečenia a boj proti praniu špinavých peňazí, a to zavedením riadneho systému sankcií a posilnením nezávislých mechanizmov kontroly (inšpektorát práce);

 

takisto bojovala proti mnohým formám znižovania medzinárodných noriem práce, znižovaniu hodnoty práce a dôstojnosti niektorých pracovníkov (všetkých tých, ktorých práva sa nedodržiavajú) a aby podporovala všeobecné rozšírenie stabilných pracovných miest a spoľahlivú sociálnu ochranu, ktorá zaručuje prosperitu a sociálny komfort.

 

Úvod

 

Rozhodnutie začať proces, ktorý má viesť k stanoveniu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, bolo jedným z hlavných rozhodnutí konferencie Rio+20. Prvým krokom bolo zriadenie medzivládnej otvorenej pracovnej skupiny (v januári 2013), ktorá by niekedy v období medzi septembrom 2013 a septembrom 2014 mala predložiť správu a návrh Valnému zhromaždeniu OSN. Z dokumentu o výsledkoch konferencie Rio+20 vyplýva, že je potrebné, aby bol tento proces skoordinovaný s aktivitami v rámci rozvojového programu na obdobie po roku 2015.

 

Toto stanovisko je potrebné zosúladiť so stanoviskom z vlastnej iniciatívy odbornej sekcie NAT na tému „Ekologické hospodárstvo – podpora trvalo udržateľného rozvoja v Európe“, ktoré EHSV prijal v júni 2013, a stanoviskom odbornej sekcie REX o oznámení Komisie na tému „Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet.“ Z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja v Európe by sa mal zachovať a konsolidovať európsky sociálny model, ktorý je neoddeliteľné spojený s dosiahnutím prechodu na ekologické hospodárstvo. Očakávaná medzinárodná dohoda o vymedzení cieľov trvalo udržateľného rozvoja nesmie byť zámienkou na to, aby sa odsunuli alebo znížili záväzky rozvinutých krajín týkajúce sa politík rozvojovej pomoci a spolupráce.

 

V liste so žiadosťou o vypracovanie tohto prieskumného stanoviska Komisia spája ciele v oblasti udržateľného rozvoja s inkluzívnym ekologickým hospodárstvom a odstránením chudoby. Žiada, aby sa preskúmalo, akým spôsobom by bolo možné do budúcich všeobecných cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja úspešne integrovať ekonomický, sociálny a environmentálny rozmer. V tejto súvislosti by tiež ocenila, keby svojimi názormi prispeli do diskusie aj medzinárodní partneri EHSV.

 

EHSV v rámci dvoch schôdzí svojho strediska na monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja vypočul zástupcov takzvaných hlavných skupín (Major Groups) uznaných OSN na konferencii Rio+20.

 

OSN zriadila skupinu na vysokej úrovni zloženú zo zástupcov vlád, ktorá by mala predložiť prvú správu v septembri 2013. Achim Steiner, zástupca generálneho tajomníka OSN a výkonný riaditeľ programu OSN pre životné prostredie, vystúpil 14. mája pred EHSV a ďalšími zástupcami občianskej spoločnosti s prednáškou na tému „Pokrok v oblasti udržateľného rozvoja po konferencii Rio+20“. Zdôraznil, že konzultačný proces o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja musí byť v plnej miere inkluzívny a musia sa doň zapojiť vlády, občianska spoločnosť, ako aj súkromný sektor. Kitty van der Heijden, veľvyslankyňa Holandska pre otázky udržateľného rozvoja a členka „otvorenej“ pracovnej skupiny, sa takisto podelila so svojou skúsenosťou v rámci pracovnej skupiny, ktorú zriadila OSN.

 

Všeobecné pripomienky

 

Vlády Kolumbie, Guatemaly a Peru navrhli zahrnúť ciele trvalo udržateľného rozvoja do vyhlásenia z konferencie Rio+20. V spoločnom návrhu, ktorý vychádza z Agendy 21 a Johannesburského plánu vykonávania, navrhli vytvoriť obmedzený súbor merateľných cieľov v snahe zabezpečiť obnovenú politickú mobilizáciu v záujme udržateľného rozvoja. Tieto tri juhoamerické krajiny (s neskorším príspevkom Spojených arabských emirátov) navrhli osem možných oblastí, na ktoré by sa mohli zamerať ciele trvalo udržateľného rozvoja: potravinová bezpečnosť, voda, energia, mestá, oceány, prírodné systémy, účinné využívanie zdrojov a zamestnanosť.

 

Vo výslednom dokumente z konferencie Rio+20 s názvom „Budúcnosť, akú chceme“ sa stanovuje, že ciele trvalo udržateľného rozvoja by mali:

 

vychádzať z Agendy 21 a Johannesburského plánu vykonávania,

opierať sa o predchádzajúce prijaté záväzky,

byť zamerané najmä na oblasti, ktoré sú prioritné pre dosiahnutie udržateľného rozvoja, v súlade so záverečným dokumentom,

vyváženým spôsobom zohľadňovať tri aspekty trvalo udržateľného rozvoja a väzby, ktoré medzi nimi existujú,

byť v súlade s rozvojovým programom OSN na obdobie po roku 2015 a byť začlenené do tohto programu,

neodvádzať pozornosť od rozvojových cieľov tisícročia,

podľa potreby počítať s aktívnou účasťou všetkých zainteresovaných strán na procese.

 

Ďalej musia byť konkrétne, presné, ľahko zrozumiteľné a ambiciózne, musí ich byť obmedzený počet, musia mať celosvetový dosah a byť uplatniteľné vo všetkých krajinách (s ohľadom na dané podmienky v každej nich).

 

Konferencia Rio+20 by mala v ideálnom prípade poskytovať plán zameraný na víziu sveta, v ktorom si môže každý človek uplatňovať svoje práva a žiť v rovnakých podmienkach, bez hrozby chudoby. a primerane zdrojom planéty.

 

Napríklad podľa organizácie Oxfam International [Post-2015 Development Goals (Rozvojové ciele po roku 2015), postoj Oxfam International, január 2013], musí rámec po roku 2015 podporovať túto víziu, v súlade s ňou stanoviť ciele a vytýčiť kroky smerujúce k jej uskutočneniu. Dosiahnuť blahobyt pre všetkých v medziach možností našej planéty by si vyžadovalo zásadnú zmenu zamerania hospodárskeho, sociálneho a politického rozvoja.

 

Z diskusií o období po roku 2015 podľa tejto mimovládnej organizácie doposiaľ jasne nevyplýva, akú úlohu by mal plniť tento rámec a akým konkrétnym spôsobom môže zmeniť situáciu osôb žijúcich v chudobe. V záujme presného vymedzenia cieľov sa treba dohodnúť, akým spôsobom sa tieto ciele budú dosahovať. Takéto ciele musia slúžiť na stimulovanie politickej vôle a verejných iniciatív v záujme odstránenia chudoby a nerovnosti a na ochranu planéty, a to tak, že:

 

budú vyjadrovať spoločnú víziu a priority pre verejné orgány a medzinárodné spoločenstvo, ktoré povedú k zásadným zmenám,

poskytnú občanom účinný nástroj na vyvíjanie aktívneho tlaku, ktorý im umožní dosiahnuť zmenu politík a prinútiť verejné orgány a súkromný sektor, aby prevzali zodpovednosť a presadzovali vlastné iniciatívy smerujúce k zmene,

budú podnecovať zmenu politík a vnútroštátnych rozhodovacích procesov prostredníctvom aktívneho prístupu, financovania a tlaku zo strany partnerov (napríklad zo strany iných krajín alebo na regionálnej úrovni), ale aj väčšej transparentnosti a kvalitnejšieho zhromažďovania údajov, ktoré musia sprevádzať nové ciele,

budú uľahčovať dialóg a posilnia zodpovednosť na všetkých úrovniach, a to medzi štátmi a ich občanmi, medzi štátmi a súkromným sektorom, medzi štátmi a medzivládnymi subjektmi, medzi partnermi v rámci rozvojovej spolupráce a medzi občanmi a zodpovednými podnikmi,

posilnia význam, súdržnosť a transparentnosť činností medzinárodných inštitúcií, ako sú OSN a medzinárodné finančné inštitúcie.

 

Ekologickejšie podniky a vytváranie pracovných miest

 

Dosiahnuť udržateľné oživenie reálnej ekonomiky je možné len za predpokladu, že sa bude uplatňovať model výroby založený na efektívnejšom využívaní zdrojov. Okrem toho, že Európa podporuje komplexnejší a ambicióznejší európsky politický rámec v oblasti klímy, aby dosiahla širšie ciele v oblasti klímy stanovené do roku 2050, mala by podporovať aj svoju priemyselnú základňu, príslušné odvetvia a zručnosti.

 

Je potrebné najmä vedieť, ako docieliť hospodárstvo s efektívnym využívaním zdrojov a nízkymi emisiami CO2 a akým spôsobom sa má tento prechod riadiť. Dôraz by sa mal klásť na dva aspekty: priemyselnú politiku vedúcu k dosiahnutiu ekologického hospodárstva, ktoré si zachováva svoju priemyselnú základňu a vyhliadky na pracovné príležitosti v tejto oblasti [Béla Galgóczi, Greening industries and creating jobs (Ekologickejšie podniky a vytváranie pracovných miest), European Trade Union Institute, 2012],.

 

Priemysel má významnú úlohu v oblasti výskumu a vývoja, obchodu a v menšej miere aj v oblasti investícií. Kľúčový význam má prechod na spôsob rozvoja s nízkymi emisiami, ktorý umožní zlepšenie energetickej účinnosti, lepšie ocenenie práce a ochranu zdravia.

 

Súčasná miera rastu v Európe patrí medzi najnižšie od roku 1929. Sú tu však dva kľúčové faktory, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov udržateľného a trvalého rozvoja: 1) nízke emisie CO2 a 2) demokracia.

 

EÚ by mala pokračovať vo svojom úsilí v oblasti výskumu a rozvoja, aby vytvorila taký počet pracovných miest, ktorý je pre jej obyvateľov v produktívnom veku potrebný, a zároveň dokázala riešiť otázky týkajúce sa budúcich potrieb rozvoja, ktoré sa vďaka vyššej miere rastu na iných kontinentoch objavia v oblasti služieb, vzdelávania, zdravia, životného prostredia, dopravy, energetiky, bývania, urbanizácie, poľnohospodárstva a výživy atď.

 

Zamestnanosť, sociálne začlenenie a trvalo udržateľný rast musia byť hlavným pilierom opatrení na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni.

 

MMF uznal, že l cesta úsporných opatrení bola radikálnejšia, ako pôvodne predpokladal. Vyplýva z toho ponaučenie, že treba použiť miernejšie prostriedky. Z rozpočtových škrtov by mali byť prednostne vyňaté všetky hlavné sociálne programy, ktoré sa týkajú vzdelávania, zdravia alebo sú určené pre nezamestnaných mladých ľudí. Po medzinárodnej finančnej kríze členské štáty EÚ nevyhnutne potrebujú finančné prostriedky a dohoda Európskej rady o viacročnom finančnom rámci EÚ nepokrýva v dostatočnej miere refinancovanie reálnej ekonomiky. Odporúčania, ktoré navrhuje trojica Svetová banka, MMF a Rada EÚ neumožňujú vytvoriť podmienky potrebné pre hospodárske oživenie založené na trvalom a udržateľnom raste.

 

Inteligentné sociálne politiky – napr. programy, ktoré pomáhajú nezamestnaným pri hľadaní práce, alebo systémy, ktoré poskytujú sociálne zabezpečenie najzraniteľnejším členom našej spoločnosti – sa nemôžu považovať len za náklady. Je to investícia do našej budúcnosti.

 

Kríza postihla najmä mladých ľudí v celej eurozóne. Miera nezamestnanosti v radoch mladých ľudí dosiahla 22 % a v niektorých krajinách, ako napr. v Španielsku alebo Grécku, presiahla dokonca hranicu 50 %. Miera dočasnej nezamestnanosti mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov v roku 2010 prekročila 50 % a dosiahla takmer 70 % [Eurofound, Third European Quality of Life Survey (Tretí európsky prieskum o kvalite života), 2012].

 

Ľudia vo všetkých krajinách zaplatili vysokú cenu, aby napravili katastrofálne následky nezodpovedného konania finančného sveta.

 

EÚ by mala posilniť sociálny rozmer, najmä pokiaľ ide o sociálny dialóg, tak ako to stanovuje plán pre dokončenie európskej hospodárskej a menovej únie. Mala by pomôcť členským štátom zaviesť systémy záruk pre mladých ľudí, zlepšiť diverzifikáciu a inováciu v priemysle, posilniť efektivitu služieb trhu práce, zvýšiť tvorbu pracovných miest a posilniť sociálne investície [ILO, Guy Ryder, Jobs, social inclusion and growth should top EU agenda, (MOP, Pracovné miesta, sociálne začlenenie a rast by mali patriť medzi priority agendy EÚ), 14. februára 2013].

 

Ekologizácia európskeho semestra

 

Z prvých vypočutí, ktoré zorganizoval EHSV je zrejmé, že spojenie príspevkov občianskej spoločnosti, ktoré zhromaždila EÚ, s príspevkami získanými systémom OSN prostredníctvom priamej konzultácie nie je také zrozumiteľné a transparentné, ako by európsky občan mohol právom očakávať. Príspevky organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť sú prezentované spolu s príspevkami vlád a nátlakových skupín brániacich súkromné záujmy a stanovený harmonogram poskytuje len malý priestor na organizovanie diskusií, ktoré by zohľadňovali nezávislosť organizácií a autonómiu sociálneho dialógu. Činnosti realizované v nadväznosti na prácu konferencie Rio+20 a „otvorených“ pracovných skupín navyše vzbudzujú dojem, akoby šlo len o oživenie vopred stanoveného smerovania, akoby sa už o všetkom rozhodlo niekde inde.

 

EÚ sa našťastie rozhodla celý proces realizovať prostredníctvom ekologizácie stratégie Európa 2020 a európskeho semestra s cieľom vytvoriť harmonizovaný európsky príspevok, v rámci ktorého bude Európa na celosvetovej úrovni konať a vystupovať jednotne.

 

Otázkam spojeným s udržateľným rozvojom by sa mala venovať pozornosť v kľúčových oblastiach politiky. V súčasnosti sú to stratégia Európa 2020 a európsky semester, ktorý je hlavným riadiacim prvkom tejto stratégie.

 

EHSV s veľkým záujmom privítal vyhlásenie Komisie a Rady v súvislosti s tým, že Európska únia má v úmysle závery a postupy, ktoré boli dohodnuté na konferencii Rio+20, realizovať a rozvinúť prostredníctvom stratégie Európa 2020. EHSV vyvinie maximálne úsilie, aby zabezpečil, že sa tieto zámery budú skutočne realizovať (Rada Európskej únie, Rio+20: výsledok samitu Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj – závery Rady, 25. októbra 2012, 15477/12)..

 

EHSV veľmi pozorne sleduje, ako sa rozširuje okruh subjektov, ktoré sú zapojené do procesu európskeho semestra. Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie sa tento rok zapája aktívnejšie ako kedykoľvek predtým a Rada pre životné prostredie v decembri minulého roku prvýkrát rokovala o ročnej analýze rastu. EHSV sa bude snažiť zabezpečiť, aby občianska spoločnosť mala možnosť obohatiť tento proces o otázky spojené s trvalo udržateľným rozvojom, a to na úrovni národných hospodárskych a sociálnych rád, z ktorých už niektoré disponujú osobitnými právomocami v tejto oblasti, a takisto prostredníctvom národných rád pre trvalo udržateľný rozvoj.

 

Pokiaľ ide o ročnú analýzu rastu, je potrebné konštatovať, že nevnímame v dostatočnej miere spojitosť medzi rôznymi druhmi krízy, t. j. finančnou, hospodárskou, sociálnou, ale aj environmentálnou krízou, a ani si v dostatočnej miere neuvedomujeme, že je naliehavo potrebné urobiť výrazný pokrok na ceste k zvýšenej ekologizácii prostredníctvom transformácie celého nášho hospodárstva, a to nie napriek kríze, ale tiež a najmä kvôli nej. Už nie je možné ísť rovnakou cestou ako doteraz.

 

Európska únia musí v rámci analýzy ročného rastu vystupovať jednotne. Nie je možné, aby sa EÚ zapájala do svetových rokovaní o podpore ekologizácie hospodárstva, a nevenovala pritom tejto téme pozornosť vo svojich hlavných dokumentoch o hospodárskej politike.

 

Skutočnosť, že sa nespomína pojem kvalifikovaného rastu takisto budí v tejto súvislosti rozpaky. Ako môže byť EÚ priekopníčkou v medzinárodnej diskusii o ukazovateľoch presahujúcich rámec HDP a odkazovať vo svojej analýze rastu výlučne na HDP? Dokument sa síce zaoberá sociálnymi problémami, nie je v ňom však priamo uvedený cieľ, ktorým je dobrý život v rámci možností našej planéty (čo je mimochodom názov siedmeho environmentálneho akčného programu).

 

Diskusia o možnostiach zavedenia ďalších ukazovateľov môže našťastie čerpať z celého radu príspevkov a musí teraz smerovať k realizácii založenej na dialógu, v rámci ktorého budú mať inštitucionálne subjekty a zástupcovia občianskej spoločnosti rovnocenné postavenie, a to na základe prístupu, ktorý umožní zapojiť všetky zúčastnené strany do rozhodovacieho procesu.

 

EHSV konštatuje, že zrušenie dotácií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, a zavedenie ekologických daní sa stalo pevným prvkom ročnej analýzy rastu a konkrétnych odporúčaní adresovaných členským štátom, a že tento rok bola venovaná pozornosť aj problematike nakladania s odpadom a odpadovými vodami a zlepšeniu recyklácie.

 

Spojenie rozvojových cieľov tisícročia a cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja

 

Rozpočet Európskej únie v oblasti rozvojových cieľov tisícročia musí byť predmetom riadnej dohody.

 

Znižovanie miery chudoby je otázkou rovnosti a spravodlivosti, ktorá sa týka prístupu k službám, ako je napr. zdravotná starostlivosť, vzdelávanie alebo zamestnanosť. Rozvojové ciele tisícročia kládli príliš veľký dôraz na darcov. V budúcom rámci treba zabezpečiť:

 

väčšiu zodpovednosť a širšie zapojenie partnerských krajín, ktoré v konečnom dôsledku realizujú väčšinu prác,

posilnený rámec vzájomnej zodpovednosti pre darcovské, ako aj partnerské krajiny,

potrebnú pružnosť, ktorá umožní, aby partnerské krajiny prispôsobili rozvojové ciele svojim vnútroštátnym podmienkam.

 

Rozvojové ciele tisícročia mali vďaka časovo obmedzenému prístupu a zameraniu na výsledky výrazný účinok na politiky v oblasti medzinárodného rozvoja. Tým, že sa sústredili na obmedzený súbor merateľných cieľov, umožnili zvýšiť pomoc a účinnejšie ju zamerať na rozvoj. S blížiacou sa lehotou na ich splnenie, ktorá je stanovená na rok 2015, je však zrejmé, že ciele prinesú len obmedzené výsledky zahŕňajúce úspechy aj neúspechy.

 

Súčasný súbor cieľov tisícročia musí byť doplnený o ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Medzi cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a rozvojovými cieľmi tisícročia existujú dva zásadné rozdiely: ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja majú celosvetový dosah (na rozdiel od rozvojových cieľov tisícročia, ktoré sa zameriavajú najmä na južné oblasti) a obsahujú aj iné aspekty ako je všeobecná zásada znižovania miery chudoby (prírodné zdroje, spotreba, výroba, energia, ľudské práva atď.).

 

Dva nadchádzajúce roky budú mať kľúčový význam pre vymedzenie budúceho rozvojového programu. Obidva procesy (prepracovanie rozvojových cieľov tisícročia a vymedzenie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja) musia pomôcť vytýčiť hlavné smerovania pre štruktúru udržateľného rozvoja po roku 2015.

 

V rámci týchto smerovaní by sa v rozpočte verejných politík malo prierezovo prihliadať na financovanie v oblasti rodovej rovnosti ako prvý aspekt boja proti chudobe a nerovnosti.

 

Ide o mimoriadne dôležitú úlohu, ktorá musí byť založená na väčšom dôraze na ľudské práva a zapojení organizácií občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu, s cieľom zabezpečiť prístup zameraný na hospodárstvo a služby ako prostriedky ľudského rozvoja.

 

V Bruseli 18. septembra 2013

 

pastedGraphic_3.png

 

_____________

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*