Boj proti energetickej chudobe

 pastedGraphic.png

Európsky hospodársky a sociálny výbor

pastedGraphic_1.png

Brusel 18. septembra 2013

pastedGraphic_2.png

 

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 12. februára 2013 rozhodol v súlade s článkom 29 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

 

„Koordinovaná európska činnosť s cieľom zabrániť energetickej chudobe a bojovať proti nej“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy).

 

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. septembra 2013.

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom .492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra) prijal 177 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

 

*

* *

 

Závery a odporúčania

 

Ceny za elektrinu, plyn, ropu a iné palivá sa značne zvyšujú. Situácia sa veľmi zhoršila v kontexte sociálnej a hospodárskej krízy, ktorá postihuje stále väčší počet ľudí. Cieľom tohto stanoviska nie je určiť príčiny tohto zvyšovania cien, ale podieľať sa na formulovaní návrhov na podporu koordinovanej činnosti EÚ pri rešpektovaní zásady subsidiarity, na predchádzanie energetickej chudobe a boj proti nej, na podporu solidarity v tejto oblasti a lepšiu ochranu zraniteľných občanov (európskych a iných).

 

Vzhľadom na tento významný politický obsah vyzýva EHSV k európskemu záväzku v oblasti energetickej bezpečnosti a solidarity v rámci Európskeho energetického spoločenstva, za ktorý sa EHSV zasadzuje.

 

Tento záväzok v oblasti energetickej bezpečnosti a solidarity bude podnetom pre skutočnú európsku politiku boja proti energetickej chudobe a politiku solidarity, ktorej pilierom bude uznanie práva na všeobecný prístup k energii, ktorú EHSV pokladá za základný spoločný majetok umožňujúci dôstojný život pre každého. Z dlhodobého aj krátkodobého hľadiska cieľom tohto záväzku bude:

 

chrániť občanov pred energetickou chudobou a zabrániť ich sociálnemu vylúčeniu,

konať s cieľom znížiť faktory štrukturálnej zraniteľnosti a zaručiť základný prístup k energii za prijateľné a stabilné ceny,

vyvíjať stimuly, aby každý pristupoval zodpovedne k využívaniu udržateľných a obnoviteľných zdrojov energie, a zabezpečiť tak prechod na spoločnosť s nízkymi emisiami uhlíka.

 

EHSV vyzýva k zavedeniu európskych ukazovateľov energetickej chudoby a k harmonizácii štatistík s cieľom lepšie vymedziť tento problém, predchádzať mu a riešiť ho na európskej úrovni a rozvinúť európsku solidaritu v tejto oblasti.

 

EHSV odporúča vytvoriť európske stredisko pre monitorovanie chudoby, ktoré by bolo zamerané hlavne na energetickú chudobu, integrovalo by všetky zúčastnené strany a prispievalo by k vymedzovaniu európskych ukazovateľov energetickej chudoby (v súčinnosti s Eurostatom), zhodnocovaniu situácie, stanovovaniu osvedčených postupov a sformulovaniu odporúčaní na lepšie predchádzanie tomuto problému a na jeho riešenie a zavádzania európskej solidarity v tejto oblasti.

 

EHSV odporúča, aby súčasťou občianskeho fóra pre energetiku (tzv. londýnskeho fóra) boli aj zástupcovia EHSV a aby toto fórum úzko spolupracovalo s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami a podobnými organizáciami v členských štátoch.

 

EHSV si želá trh s energiou zameraný na spotrebiteľov, hlavne na občanov (európskych a iných), najmä na tých najzraniteľnejších. EHSV podporuje nástroj, ktorý im umožní opäť riadiť svoju vlastnú energetickú spotrebu. EHSV odporúča, aby Európska komisia do správy pre Európsku radu (do konca roka 2013) zaradila analýzu energetickej chudoby v EÚ vrátane činiteľov zraniteľnosti, aby navrhla európsku stratégiu predchádzania tejto chudobe a plán na jej odstránenie. Najdôležitejšou otázkou je zabrániť akémukoľvek zvyšovaniu nákladov, ktorému by sa dalo vyhnúť prostredníctvom harmonizovanej a účinnej európskej energetickej politiky (pozri stanovisko TEN/508 na tému „Hospodársky dosah elektrizačných sústav napájaných rastúcim podielom elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov“ – CESE 2599/2012).

 

EHSV odporúča, aby EÚ a členské štáty ešte pred prijatím hlavných opatrení v oblasti energetickej politiky vykonali analýzu rozloženia ich hospodárskeho vplyvu na rôzne kategórie spotrebiteľov (napríklad podľa príjmov, zloženia domácností alebo spôsobu vykurovania). Cieľom by bolo aktualizovať kategórie spotrebiteľov, ktorých platby za energiu by sa neprimerane zvýšili vzhľadom na priemer populácie, a prípadne navrhnúť kompenzačné opatrenia (úpravu predpisov, zlepšenie energetickej účinnosti bytov atď.) v prospech najzraniteľnejších spotrebiteľov.

 

EHSV vyzýva Komisiu, aby zvážila zriadenie európskeho fondu energetickej solidarity, ktorý by bol spoločným nástrojom všetkých európskych opatrení a vhodným spôsobom by uplatňoval európsku solidaritu v tejto oblasti.

 

EHSV chce podporiť každoročné stretnutia zástupcov občianskej spoločnosti s cieľom diskutovať o energetickej chudobe a solidarite, vymieňať si skúsenosti o opatreniach na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni a v spolupráci s Európskym strediskom pre monitorovanie chudoby v Európe prekladať praktické odporúčania vedúcim činiteľom na európskej, vnútroštátnej a miestnej politickej úrovni, na úrovni inštitúcií a združení a v priemysle.

 

Vzhľadom na to, že boj proti energetickej chudobe a rozvoj solidarity v tejto oblasti majú charakter všeobecného európskeho záujmu, EHSV si želá, aby Európska komisia navrhla Parlamentu a Rade, aby bol tejto problematike venovaný samostatný európsky rok („energetickej solidarity“). Takto by sa zvýšilo povedomie verejnosti o tejto problematike, ktorá je pre EÚ veľmi dôležitá, a obrátila by sa na ňu pozornosť vedúcich činiteľov.

 

EHSV v tejto súvislosti odporúča Európskej komisii, aby usporiadala celoeurópsku informačnú kampaň, v rámci ktorej by sa na vnútroštátnej a miestnej úrovni diskutovalo o boji proti energetickej chudobe a o rozvoji solidarity v tejto oblasti s cieľom podporiť hlavne výchovu k energetickej účinnosti, výchovu občana ako aktívneho spotrebiteľa energie, zvýšenie zodpovednosti a zaangažovania podnikov.

 

Akútne potrebné: eliminovať energetickú chudobu prostredníctvom záväzku v oblasti energetickej bezpečnosti a solidarity

 

Energia je vzhľadom na svoju nenahraditeľnú úlohu vo všetkých činnostiach každodenného života dôležitým spoločným majetkom, ktorý každému umožňuje dôstojne žiť. Ak chýba, má to dramatické dôsledky. Energetická chudoba zabíja fyzicky a spoločensky! V Európe je ňou postihnutých vyše 50 miliónov ľudí (európsky projekt European Fuel Poverty and Energy Efficiency, 2009). Táto neprijateľná situácia sa musí zmeniť. EHSV vyzýva k tomu, aby sa urýchlene prijali opatrenia na európskej úrovni a vyjadruje podporu európskemu záväzku v oblasti energetickej bezpečnosti a solidarity s cieľom podporiť skutočnú európsku politiku boja proti energetickej chudobe a rozvoja solidarity v tejto oblasti, ktorej cieľom bude:

 

chrániť občanov (európskych a iných) pred energetickou chudobou a zabrániť ich sociálnemu vylúčeniu,

konať s cieľom každému v Európe zaručiť prístup k spoľahlivému a pravidelnému zdroju energie za prijateľné a stabilné ceny a zároveň

zabezpečiť prechod na spoločnosť s nízkymi emisiami uhlíka.

 

Tento európsky záväzok umožní na európskej úrovni uskutočniť spoločné a koordinované opatrenia na zníženie energetických rozdielov, spočívať bude na uznaní práva na všeobecný prístup k energii (aby každý mohol žiť dôstojne), ktoré by EHSV chce zakotviť v Lisabonskej zmluve. EHSV sa teda usiluje o to, aby všetky európske politiky, najmä energetická politika, mohli medzi svoje ciele v tejto súvislosti zahrnúť aj boj proti energetickej chudobe a podporu solidarity. EHSV pripomína, že energia ako dôležitý spoločný majetok musí byť ako taká aj spravovaná so záväzkami vo verejnom záujme, ktoré z toho vyplývajú. Dodávka energie podnikmi spadá pod služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorých úlohu pre európsku sociálnu a územnú súdržnosť uznáva aj Lisabonská zmluva (článok 14 ZFEÚ/protokol č. 26). Charta základných práv Európskej únie uznáva právo na sociálnu pomoc a bývanie na účel zabezpečenia dôstojného života (článok 34), povinnosť zaručiť vysokú úrovňou ochrany spotrebiteľov (článok 38), základné právo na prístup k verejným službám (článok 36).

 

Únia takto oživí zásadu solidarity, ktorá je pilierom integrácie, a posilní zmysel európskych občanov pre európsky projekt, občanov, ktorých sklamanie a skepsa sú stále väčšie. EHSV okrem toho pripomína, že 82 % opýtaných európskych občanov podporuje boj proti energetickej chudobe (Eurobarometer Európskeho parlamentu, 2011).

 

EHSV vyjadruje spokojnosť nad záujmom, ktorý Európska rada prejavila 22. mája 2013 o problematiku nákladov a cien energie a ich dosah na domácnosti, najmä tie najzraniteľnejšie. Táto problematika si vyžiadala vysokú politickú cenu napríklad v Bulharsku, kde vláda podala 20. februára 2013 demisiu po demonštráciách občanov, u ktorých dramatické a mimoriadne zvýšenie cien elektriny (vyše 20 % medzi decembrom 2012 a januárom 2013) v dôsledku vnútroštátnych opatrení na otvorenie trhu vyústilo do nepokojov, keďže priemerná mzda je menej než 400 eur (17,3 % svojho príjmu vynakladajú na úhradu účtov za elektrickú energiu – Národný štatistický úrad).

 

EHSV pripomína, že ceny energie sa nepretržite zvyšujú: medzi rokom 2011 a 2012 sa cena elektriny v EÚ zvýšila o 6,6 %, pričom najvýraznejšie bolo zvýšenie na Cypre (+21 %), v Grécku (+15 %), v Taliansku (+11 %), Írsku a Portugalsku (+10 %), v Bulharsku, Španielsku a Poľsku (+9 %). Cena plynu pre domácnosti sa v EÚ zvýšila o 10,3 %, pričom najvýraznejšie bolo zvýšenie v Lotyšsku (+21 %), Estónsku (+19 %), Bulharsku (+18 %) (Eurostat, máj 2013).

 

Realita energetickej chudoby

 

V Európe sa niekdajšie problémy s dostupnosťou energie prevažne vyriešili, ale celosvetovo je pre 1,2 miliardy osôb elektrina stále nedostupná a 2,8 miliardy osôb stále používa na vyhrievanie svojho obydlia alebo varenie drevo alebo iné druhy biomasy (Svetová banka/Medzinárodná agentúra pre energiu, máj 2013). Tento problém dostupnosti moderných energetických služieb je taký rozsiahly, že OSN vyhlásila rok 2012 za „medzinárodný rok udržateľnej energie pre všetkých“ a navrhla, aby „udržateľná a istá energia“ bola jedným z dvanástich celosvetových cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sú po prvýkrát spoločné pre rozvojové aj rozvinuté krajiny.

 

V Európe sa energetická chudoba prejavuje rastúcim počtom osôb (podľa európskeho projektu European Fuel Poverty and Energy Efficiency, 2009, už vyše 50 miliónov), ktoré majú problémy s úhradou za energiu alebo pre ktoré je energia dostupná len v obmedzenej miere, pretože majú nízky príjem, ich byt je neizolovaný a teda teplo neudrží, majú málo výkonné zariadenie (kúrenie, varenie, ohrev teplej vody) alebo ceny energie sú veľmi vysoké. Mobilita tiež zaťažuje rozpočet domácností, ktoré sú často vzdialené od mestských centier a kde pracovné miesto často závisí od dopravného spojenia. Týka sa to starších osôb, rodín s jedným rodičom, nezamestnaných, poberateľov sociálnych dávok atď. Dôsledky sú rôzne: slabá mobilita vplýva na zamestnanie, nedostatočné vykurovanie má vplyv na hygienu, zdravie (dilema „teplo alebo jedlo“, choroby dýchacích ciest atď.) a často vedie k zvýšenej úmrtnosti, vysokej zadlženosti, spoločenskej a zemepisnej izolácii.

 

Energetická chudoba je činiteľom oslabenia, ktorý sa spája s inými činiteľmi, kde ťažkosti pôsobia ako vzostupná špirála a doliehajú na osoby vo všeobecnej chudobe. Riziko chudoby sa však zvyšuje (Eurostat, december 2012): v roku 2011 hrozilo 119,6 miliónom osôb v 27 členských štátoch EÚ sociálne vylúčenie, pretože ich ohrozovala chudoba, silný materiálny nedostatok alebo žili v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce. EHSV pripomína, že stratégia Európa 2020 by mala minimálne o 20 miliónov znížiť počet osôb postihnutých chudobou a sociálnym vylúčením.

 

Boj proti energetickej chudobe a rozvoj solidarity v tejto oblasti sa najmä teraz presadzujú ako veľká európska politická priorita spoločná pre všetky európske politiky, ako priesečník sociálnej oblasti, oblasti verejného zdravia, environmentálnej, hospodárskej a politickej oblasti.

 

Európske ukazovatele a štatistiky energetickej chudoby

 

Energetická neistota: táto neistota sa vzťahuje na stav dočasnej vysokej zraniteľnosti. Energetická chudoba sa vzťahuje na sociálnu situáciu ovplyvňovanú vonkajšími činiteľmi (ceny energie, výkonnosť bytu atď.) a vnútornými činiteľmi (starnutie, príjem …). EHSV bude používať termín energetická chudoba rovnako pre obidva tieto aspekty.

 

Príslušnú definíciu má len Francúzsko, Slovensko, Spojené kráľovstvo a Írsko.

 

Spojené kráľovstvo definuje energetickú chudobu – „fuel poverty“ takto: je to situácia v domácnosti, ktorá musí minúť viacej než 10 % svojho príjmu na dosiahnutie uspokojivej úrovne teploty vo svojom byte (21 stupňov v hlavnej miestnosti a 18 stupňov v ostatných miestnostiach podľa Svetovej zdravotníckej organizácie). Zohľadnené sú tu tri prvky: príjem domácnosti, cena energie a spotreba energie. Túto definíciu, ktoré nezohľadňuje iné energetické potreby domácnosti, vláda v súčasnosti prepracúva.

 

Vo Francúzsku zákon Grenelle II definuje energetickú neistotu ako situáciu, v ktorej osoba na základe nedostatočnosti svojich prostriedkov alebo bytových podmienok má osobitné ťažkosti mať vo svojom byte dodávky energie dostatočné na uspokojenie svojich základných potrieb (článok 11, odsek 4).

 

Aj keď niektoré krajiny definíciu nemajú, špeciálne predpisy im nechýbajú. Belgicko definovalo štatút „chráneného zákazníka“, na základe ktorého sú každému príjemcovi sociálnej pomoci priznávané sociálne tarify a bezplatné nástroje (počítače spotreby s predplatenou kartou, záruka dodávok). V Taliansku a Španielsku existujú nástroje bonus elettrico alebo bono social. V Nemecku zavádzajú miestne sociálne tarify pre miestne a regionálne energetické podniky. Vo Švédsku nezaplatené faktúry uhrádza všeobecný systém sociálneho zabezpečenia. Vo viac ako polovici členských štátov existujú právne predpisy alebo etický kódex distribútorov energie (správa 2009 ERGEG), ktorý má chrániť spotrebiteľov pred zastavením dodávok energie.

 

Európska únia nemá ani definíciu, ani ukazovateľa energetickej chudoby, ani konkrétnu európsku politiku zameranú na tento problém, ktorý sa rieši neucelene.

 

Európska komisia pristupuje k energetickej chudobe prostredníctvom európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktorá je špecifickým nástrojom stratégie 2020. Energetická chudoba môže totiž spôsobiť, že domácnosti zostanú bez kúrenia alebo chladenia, bez teplej vody, svetla a iných základných potrieb domácnosti, čo je vážnou formou nedostatku.

 

Smernice o vnútornom trhu s energiou (júl 2009) uznávajú energetickú chudobu, ale bez európskej definície a bez záväzku EÚ, a vyzývajú členské štáty, aby zraniteľných spotrebiteľov náležite chránili a aby definovali pojem zraniteľných spotrebiteľov, kde môže byť odkaz na energetickú chudobu a konkrétne na odpojenie od elektriny alebo plynu týchto zákazníkov v ich ťažkom období. V oznámení o dobrom fungovaní trhu s energiou (15. marca 2012) Komisia vyjadruje svoj zámer pomôcť členským štátom pri vymedzení pojmu zraniteľného spotrebiteľa energie a príčin tejto zraniteľnosti tým, že im poskytne usmernenia a umožní výmenu osvedčených postupov.

 

Európsky parlament vo svojej definícii zraniteľného spotrebiteľa navrhuje len rozšíriť klasickú koncepciu (endogénna zraniteľnosť) tak, aby sa za zraniteľných spotrebiteľov pokladali aj „spotrebitelia, nachádzajúci sa v situácii, v ktorej sú zraniteľní“, pretože „sa nachádzajú v stave dočasnej bezmocnosti, ktorá vyplýva z nesúladu medzi ich individuálnym stavom a individuálnymi charakteristikami na jednej strane a ich vonkajším prostredím na strane druhej“, pretože „všetci spotrebitelia sa v určitej chvíli svojho života môžu stať zraniteľným v dôsledku vonkajších činiteľov a ich vzťahov s trhom (…) a z tohto dôvodu potrebujú osobitnú ochranu“ (uznesenie z 22. mája 2012). Parlament žiada, aby Komisia a členské štáty prijali stratégiu v oblasti právnych predpisov a širokej a koherentnej politiky na opatrenia v oblasti zraniteľnosti a pritom zohľadnili rozmanitosť a zložitosť konkrétnych situácií (uznesenie z 22. mája 2012). Rovnako žiada, aby špecifické opatrenia proti energetickej chudobe (uznesenie zo 14. marca 2013 o pláne postupu v energetike do roku 2050). V uznesení z 11. júna 2013 o novej agende európskej spotrebiteľskej politiky Európsky parlament nalieha na EÚ a členské štáty, aby sa poskytli „dostatočné záruky na ochranu zraniteľných spotrebiteľov“, najmä v oblasti energie. V uznesení z 11. júna 2013 o sociálnych bytoch v Európskej únii vyzýva Európsky parlament členské štáty, aby definovali energetickú chudobu na základe spoločných parametrov, ktoré sú však prispôsobené každému členskému štátu tak, aby zohľadnili špecifickú situáciu každého členského štátu.

 

Podľa EHSV sú potrebné spoločné európske indexy a ukazovatele energetickej chudoby, ktoré budú obsahovať aj rozmer zraniteľnosti. Tieto umožnia lepšie vymedziť a analyzovať príčiny, nielen konštatovať príznaky, a prispôsobiť európsku stratégiu v záujme lepšieho riešenia tohto problému. EHSV navrhuje, aby jeho definícia (TEN/420) „ťažkosť alebo neschopnosť udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky, ako aj ťažkosť alebo neschopnosť mať k dispozícii za rozumnú cenu iné základné energetické služby“ bola východiskom pre diskusiu (v ktorej by sa zohľadnilo všeobecné právo na prístup k základnému spoločnému majetku, ktorým je energia) v európskom stredisku pre monitorovanie chudoby, ktoré výbor chce vytvoriť. V rámci tohto strediska by sa mohli vypracúvať spoločné európske indexy a ukazovatele, ktoré by boli pre členské štáty parametrami pre vymedzenie pojmu energetickej chudoby tak, aby sa pritom zohľadnili ich vnútroštátne špecifiká. V záujme lepšej harmonizácie existujúcich štatistík by mali vnútroštátne štatistické úrady a EUROSTAT prijať homogénne metodiky na kvantifikovanie tohto problému na národnej a európskej úrovni.

 

Podporiť európske stredisko pre monitorovanie chudoby s hlavným zameraním na energetickú chudobu

 

EHSV navrhuje vytvoriť európske stredisko pre monitorovanie chudoby s hlavným zameraním na energetickú chudobu, ktoré by zahŕňalo všetky zúčastnené strany: vnútroštátne strediská pre monitorovanie, mediačné a regulačné orgány, dodávateľov energie, rôzne združenia (v oblasti zdravia, stavebníctva, energie, spotreby, boja proti vylúčeniu, miestnej správy atď.), sociálnych partnerov atď. Toto stredisko by vypracovalo bilanciu vplyvu liberalizácie energetických trhov na zraniteľných občanov, navrhlo by ukazovatele energetickej chudoby, odporúčania, metodiky a možnosti riešení na európskej úrovni, ktoré by sa mali preskúmať na základe osvedčených postupov získaných na miestnej a vnútroštátnej úrovni. Toto stredisko by malo spolupracovať s londýnskym fórom. Okrem toho si EHSV želá, aby členmi londýnskeho fóra boli aj členovia výboru a aby fórum v boji proti energetickej chudobe úzko spolupracovalo s hospodárskymi a sociálnymi radami a podobnými organizáciami v členských štátoch.

 

Európske politiky a iniciatívy nasmerovať na boj proti energetickej chudobe a na energetickú solidaritu a umožniť vznik občanov ako uvedomelých spotrebiteľov

 

Otvorenie trhov s energiou neznížilo ceny energie pre občanov. 60 % občanov konštatovalo zvýšenie cien svojich dodávateľov energie, 3-4 % konštatovalo zníženie. 7 % zmenilo dodávateľa plynu a 8 % dodávateľa elektriny. Energia je oblasť, na ktorú spotrebitelia minú najviac (5,7 % rozpočtu) hlavne na elektrinu (2,1 %) (druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov, 2009). Tieto percentá sa v posledných rokoch zvýšili.

 

Rozhodnutia Európskej rady z 22. mája 2013 sú krokom správnym smerom: preorientovanie európskej politiky v oblasti energetiky na spotrebiteľov s cieľom zaručiť im bezpečné a udržateľné dodávky energie za dostupné a konkurencieschopné ceny; posilniť úlohu a práva spotrebiteľov a lepšie chrániť zraniteľných spotrebiteľov; urýchlená realizácia tretieho balíka opatrení v oblasti energie. Komisia má do konca roku 2013 predložiť analýzu štruktúry cien a nákladov energie so zameraním na ich dosah na domácnosti. Najdôležitejšou otázkou je zabrániť akémukoľvek zvyšovaniu nákladov, ktorému by sa dalo vyhnúť prostredníctvom harmonizovanej a účinnej európskej energetickej politiky (pozri stanovisko TEN/508 na tému „Hospodársky dosah elektrizačných sústav napájaných rastúcim podielom elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov“ – CESE 2599/2012).

 

EHSV odporúča, aby EÚ a členské štáty ešte pred prijatím hlavných opatrení v oblasti energetickej politiky vykonali analýzu rozloženia ich hospodárskeho vplyvu na rôzne kategórie spotrebiteľov (napríklad podľa príjmov, zloženia domácností alebo spôsobu vykurovania). Cieľom by bolo aktualizovať kategórie spotrebiteľov, ktorých platby za energiu by sa neprimerane zvýšili vzhľadom na priemer populácie, a prípadne navrhnúť kompenzačné opatrenia (úpravu predpisov, zlepšenie energetickej účinnosti bytov atď.) v prospech najzraniteľnejších spotrebiteľov.

 

EHSV opätovne zdôrazňuje, že je potrebné v plnom rozsahu vykonať uvedené smernice a garantovať univerzálnu službu, dodržiavanie záväzkov služby vo verejnom záujme, ochranu zraniteľných osôb a záruku prijateľných, porovnateľných a transparentných cien. EHSV si želá, aby Európska komisia do svojej budúcej správy na konci roku 2013 zahrnula aj popis situácie a analýzu energetickej chudoby v Únii, aby navrhla európsku stratégiu boja proti energetickej chudobe a solidarity v tejto oblasti, ako aj finančné prostriedky potrebné na to, aby bola táto stratégia funkčná.

 

EHSV si želá, aby Európska komisia urobila z tejto problematiky prierezovú prioritu všetkých európskych politík a aby ju vo väčšej miere zohľadnila vo svojich budúcich iniciatívach (napríklad usmerneniach o vnútornom trhu, usmerneniach o vykonaní smernice o energetickej účinnosti 2012, usmerneniach o právach spotrebiteľov atď.).

 

EHSV odporúča, aby politika energetickej solidarity a boja proti energetickej chudobe bola súčasťou politiky prechodu EÚ na spoločnosť bezuhlíkovej energie. EHSV odporúča, aby Komisia dôkladne dohliadla na to, aby členské štáty dodržiavali európske právne predpisy, ktoré môžu prispieť k zníženiu energetickej chudoby. EHSV si želá, aby súčasťou Zmluvy bolo aj právo na všeobecný prístup k energii (ktoré musí byť považované za základný verejný statok) a aby európske politiky, hlavne politika v oblasti energií, medzi svoje ciele zahrnuli aj boj proti energetickej chudobe a solidaritu v tejto oblasti. EHSV odporúča, aby do činnosti európskeho semestra bol zahrnutý aj boj proti energetickej chudobe a solidarita v tejto oblasti, aby sa táto problematika dostala aj do vnútroštátnych reformných programov členských štátov.

 

EHSV pokladá za veľmi dôležité podporiť na európskej úrovni všetky nástroje umožňujúce, aby sa zraniteľný spotrebiteľ stal tvorcom svojej energetickej existencie (na úrovni stálych energetických služieb) s cieľom zlepšiť kvalitu života a podporiť decentralizovanú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov tam, kde je koherentná z hospodárskeho a technického hľadiska. Informovanosť, odborná príprava a vzdelávanie môžu zvýšiť vedomie domácností a primerane tomu aj správanie jej členov (vypínanie prístrojov, ktoré sú v pohotovostnej polohe, výber energetický výkonných prístrojov a zariadení, ich primeraná obnova atď.). EHSV si želá, aby Únia podporila, hlavne vytvorením Európskeho fondu energetickej solidarity, všetky nadnárodné projekty v tomto zmysle, aby podporila všetky výmeny know-how občianskej spoločnosti, vytvorenie nadnárodnej siete, produkciu a šírenie informácií, vzdelávania v tejto oblasti a osvedčených postupov, ktoré vyplynú hlavne z nadnárodných projektov financovaných EÚ.

 

EHSV sa zasadzuje za to, aby európske výskumné programy podporili inovatívne nástroje zamerané na optimálne používanie zo strany všetkých spotrebiteľov, hlavne tých najzraniteľnejších. EHSV teda odporúča, aby inteligentné merače spotreby, ak majú byť pre spotrebiteľa plne účinné a užitočné, poskytovali napríklad v reálnom čase zrozumiteľnú a transparentnú informáciu o spotrebe energie, bez dodatočných nákladov. Boli by teda vhodným nástrojom prevencie, ktorý by spotrebiteľom pomohol lepšie si uvedomiť, aká je úroveň ich spotreby, a primerane ju upraviť. To by im umožnilo konať vedome a zodpovedne a nebyť len pasívnym spotrebiteľom energie.

 

EHSV odporúča vytvorenie miestnych jednotných kontaktných miest energetickej solidarity s cieľom rozvinúť synergie a súlad medzi všetkými zúčastnenými stranami vrátane operátorov v oblasti energetiky, zabezpečiť lepšiu koordináciu a tým lepšie predchádzať problémom alebo problémy lepšie riešiť, zlepšiť poradenstvo, usmerňovanie verejnosti, hlavne tej zraniteľnej. EHSV odporúča odbornú príprava pracovníkov týchto kontaktných miest (ale aj v administratíve, bankách, priemyselných prevádzkach atď.) s cieľom zvýšiť ich povedomie o týchto zraniteľných osobách, lepšie spravovať spisy, ktoré sa ich týkajú, a pomôcť im včas rozpoznať rizikové situácie. Tieto kontaktné miesta budú môcť poskytovať celkový, integrovaný, preventívny a kuratívny servis v súvislosti so všetkým, čo robia združenia, miestne orgány, podniky atď. Všetkým spotrebiteľom umožnia konať vedome a zodpovedne a nebyť len pasívnym konzumentom energie. To všetko bez sociálnej pomoci alebo akejsi sociálnej nálepky.

 

EHSV odporúča posilniť a zovšeobecniť nástroje (zvlášť tie, ktoré úzko zapájajú dodávateľov energie), hlavne tie, ktoré zaručujú dodávky energie do zraniteľných domácností v kritických sezónnych obdobiach (zima), zabraňujú dodávateľom odstaviť domácnosti od dodávok energie v prípade problémov s platením, predchádzajú problémom súvisiacim s neuhradením faktúr atď. EHSV teda odporúča zvýšiť zapojenie operátorov energetického priemyslu a iných do stratégii do boja proti energetickej chudobe (tak do predchádzania problémom, ako aj do ich riešenia) a rozvoja solidarity. Týmto spôsobom je možné dosiahnuť viac ako ponúka etický kódex.

 

EHSV odporúča zvýšiť mieru regulácie praktík dodávateľov energie, aby spotrebitelia s nízkymi príjmami neboli trestaní dva razy (poverty premium), teda aby neplatili za tú istú službu vyššiu jednotkovú cenu. Mohli by sa napríklad zaviesť systémy predplatného, aby sa odstránilo nebezpečenstvo penalizácie najzraniteľnejších odberateľov.

 

EHSV žiada Európsku komisiu, aby vyhlásila európsky rok energetickej solidarity, ktorý by umožnil uskutočniť európsku informačnú kampaň (na vnútroštátnej a miestnej úrovni) a označené projekty na zvýšenie povedomia všetkých zúčastnených strán o význame odstránenia energetickej chudoby, podporiť uvedomelého občana–spotrebiteľa a posilniť energetickú solidaritu.

 

Európsky fond energetickej solidarity

 

EHSV navrhuje Európskej komisii preskúmať možnosti vytvorenia európskeho fondu energetickej solidarity na podporu opatrení, ktoré výbor navrhuje, pričom ide hlavne o informovanie/odbornú prípravu občanov, vytvorenie európskej siete miestnych projektov, podporu výmeny, prenosu osvedčených postupov, ktoré boli vyvinuté v rámci medzinárodných projektov financovaných z prostriedkov EÚ alebo boli vyvinuté na miestnej a vnútroštátnej úrovni, a všeobecného využívania týchto postupov na európskej úrovni. Príkladom môžu byť nástroje, ktoré prijali členské štáty alebo miestne a regionálne orgány: finančná podpora pri uhrádzaní faktúr (sociálne ceny, energetické lístky atď.), zákaz prerušenia dodávok počas zimného obdobia, vytvorenie jednotných kontaktných miest, vyškolenie poradcov v oblasti energetickej účinnosti (bývalý európsky projekt Achieve), obnova mestských štvrtí, podpora alebo technická pomoc pri prácach zameraných na zvýšenie energetickej účinnosti (napr.: európsky projekt CEB-ELENA „European Local Energy Assistance Facility“) a malým výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj finančné opatrenia prispôsobené zraniteľným domácnostiam (napr.: európsky projekt FinSH – Financial and Support Instruments for Fuel Poverty in Social Housing).

 

Opatrenia v oblasti energetickej účinnosti budov nasmerovať na boj proti energetickej chudobe

 

EHSV pripomína, že v roku 2007 si EÚ stanovila ciele „3×20 % do roku 2020“, ktoré zahŕňajú aj zníženie spotreby energie o 20 %. Smernica o elektrickej účinnosti z októbra 2012 obsahuje dlhodobú stratégiu (2050) nasmerovania investícií do obnovy verejných a súkromných bytov a iných bytových a nebytových priestorov. Členské štáty majú do 30. apríla 2014 predložiť vnútroštátne akčné plány uplatnenia tejto stratégie. EHSV pripomína, že uplatnenie opatrení v oblasti energetickej účinnosti je veľmi dôležité pre zníženie emisií oxidu uhličitého, vytvorenie pracovných miest, ale aj pre možnosť účinného boja proti energetickej chudobe.

 

Energetická chudoba je vlastne hlavne dôsledkom zle izolovaných bytov, ktoré sú často prenajímané zraniteľným rodinám za neprimerane vysoké ceny. Dobre izolovaný byt zníži spotrebu energie a tým aj sumu na faktúre (ak sa spojí s primeraným energetickým správaním). Obyvatelia bytov s nízkym príjmom, či už ide o nájomníkov alebo vlastníkov, nemajú finančné prostriedky na tepelnú izoláciu a výmenu vykurovacieho zariadenia, pretože im chýbajú úspory alebo majú problémy získať v banke úver.

 

EHSV navrhuje vytvoriť mechanizmus, ktorý umožní na jednej strane výrazne motivovať vlastníkov prenajímajúcich byty (napríklad výška nájomného podmienená energetickou účinnosťou) k tomu, aby vykonali renovačné práce na tepelnú izoláciu bytov, a zároveň im na to poskytnúť určitý príspevok, a na druhej strane z európskeho trhu s nehnuteľnosťami postupne vyraďovať byty, ktorých energetická výkonnosť nedosiahne určitý štandard tepelnej izolácie. EHSV odporúča umožniť členským štátom zaradiť energetickú účinnosť do definícií a kritérií na posúdenie toho, či je bývanie v prenajímaných bytoch zdravé a dôstojné.

 

EHSV si želá, aby sa Európska komisia zamyslela nad inovatívnymi metódami a nástrojmi financovania na podporu úsilia členských štátov o energetickú účinnosť v prospech domácností s najnižšími príjmami a zohľadnila hranice ich finančných možností.

 

Zlepšenie tepelnej izolácie bytov obývaných zraniteľnými osobami sa musí stať prioritou všetkých politík a programov EÚ. Komisia sa musí uistiť, že vo vnútroštátnych plánoch energetickej účinnosti majú prioritu investície do bytov, v ktorých bývajú najzraniteľnejšie osoby.

 

EHSV odporúča, aby sa pri programovaní štrukturálnych fondov na roky 2014 až 2020 viacej zohľadnil boj proti energetickej chudobe a energetická solidarita a aby bol rozpočet vyčlenený na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie zvýšený tak, aby zodpovedal potrebám.

 

Okrem toho EHSV odporúča podporiť decentralizovanú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, pretože by sa tým mohol vyriešiť problém týkajúci sa prístupu k energii hlavne pre najzraniteľnejšie osoby.

 

 

V Bruseli 18. septembra 2013

 

pastedGraphic_3.png

 

_____________

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*