Budúcnosť zachytávania a ukladania CO2 v Európe

pastedGraphic.png

Európsky hospodársky a sociálny výbor

pastedGraphic_1.png

Brusel 9. septembra 2013

pastedGraphic_2.png

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Budúcnosť zachytávania a ukladania CO2 v Európe“

 

STANOVISKO: CES3273-2013_00_00_tra_as

 

pastedGraphic_3.png

Postup

 

pastedGraphic_4.png

 

STANOVISKO PRIJATÉ v odbornej sekcii 2. septembra 2013, pričom 53 členov hlasovalo za, 4 členovia hlasovali proti a 10 sa zdržali hlasovania

 

Zhrnutie návrhu Komisie

 

Toto oznámenie je súčasťou balíka, ktorý Komisia prijala v marci a ktorého súčasťou je aj Zelená kniha: Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 [COM(2013) 169] a správa s názvom Renewable energy progress report [SWD(2013) 102].

 

V súčasnosti sa 80 % svetovej spotreby primárnej energie zakladá na fosílnych zdrojoch energie. V poslednom desaťročí 85 % nárastu svetovej spotreby energie bolo založených na fosílnych zdrojoch energie. Odhady budúcej spotreby energie založené na súčasných politikách a trendoch vývoja naznačujú pokračovanie tejto závislosti na fosílnych palivách. Tieto trendy nie sú zlučiteľné s potrebným zmierňovaním zmeny klímy. Mohli by viesť k priemernému nárastu globálnej teploty o 3,6 alebo 4°C. Pri prechode na úplné nízkouhlíkové hospodárstvo predstavujú technológie zachytávania a ukladania CO2 (CCS) jeden z kľúčových spôsobov zosúladenia narastajúceho dopytu po fosílnych palivách s potrebou znižovať emisie skleníkových plynov. Zachytávanie a ukladanie CO2 má takisto rozhodujúci význam pre plnenie cieľov zníženia skleníkových plynov a ponúka potenciál nízkouhlíkovej opätovnej industrializácie upadajúcich odvetví v Európe. To však závisí od toho, či je možné rozšírenie používania technológií CCS vo veľkej miere, ktoré bude atraktívne z komerčného hľadiska, a teda umožní ich rozsiahle zavádzanie.

 

Hodnotenia uskutočnené v kontexte plánu EÚ pre prechod na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 a Plánu postupu v energetike do roku 2050 vidia CCS, ak sa stane predmetom obchodovania, ako dôležité technológie prispievajúce k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v EÚ, a to zo 7 % na 32 % výroby elektriny s použitím CCS do roku 2050, v závislosti od scenára.

 

EÚ je odhodlaná podporovať CCS finančne aj regulačnými krokmi. V nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady z roku 2007 podporiť do roku 2015 až 12 rozsiahlych demonštračných projektov Komisia podnikla viaceré kroky na vytvorenie spoločného rámca podpory v oblasti regulácie a predvádzania.

 

Smernica o CCS bola prijatá s cieľom vytvoriť právny rámec pre zachytávanie, prepravu a ukladanie CO2. Prepravná sieť pre CO2 bola zahrnutá do európskych priorít energetickej infraštruktúry (EIP), ktoré boli predložené v novembri 2010 a do návrhu nariadenia o „usmerneniach pre transeurópske infraštruktúry“, ktorý predložila Komisia. CCS sa stalo integrálnou súčasťou iniciatív EÚ v oblasti výskumu a vývoja – Európska priemyselná iniciatíva týkajúca sa CCS bola vytvorená ako súčasť európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plán SET).

 

Okrem toho boli zriadené dva nástroje financovania: Európsky energetický program pre obnovu (EEPO) a program NER300 financované prostredníctvom kvót systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorými sa privádzajú podstatné finančné prostriedky EÚ na rozsiahle demonštračné projekty.

 

Napriek týmto snahám sa v Európe CCS ešte nerozšírilo, a to z rôznych dôvodov, ktoré sú stručne uvedené v tomto oznámení. Hoci je zrejmé, že „nečinnosť“ nie je riešením a je potrebné urobiť ďalšie kroky, čas sa kráti, najmä v prípade tých demonštračných projektov, pre ktoré sa podarilo zaistiť časť potrebných finančných prostriedkov, ale neprijalo sa konečné investičné rozhodnutie. V tomto oznámení sa preto zhŕňa súčasný stav, pričom sa berie do úvahy celosvetový kontext a rozoberajú sa dostupné možnosti stimulovania, predvádzania a používania CCS, s cieľom podporovať jeho dlhodobú rentabilitu ako neoddeliteľnú súčasť stratégie EÚ pre prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

 

 

Zhrnutie stanoviska

 

Politika EÚ v oblasti energetiky a klimatických zmien musí uznať svetové trhy a medzinárodné dohody a musí na ne reagovať. Takisto musí nájsť riešenia, keď trhy zlyhajú, v snahe uspokojiť sociálne priority a čeliť nedostatku politickej súdržnosti. Diskusia o zachytávaní a ukladaní CO2 (CCS) je dôkazom napätia existujúceho v rámci tejto politickej iniciatívy.

 

Terajší svetový trh s energiou nie je schopný zohľadniť rozsiahle a škodlivé vplyvy súvisiace s čoraz väčším využívaním fosílnych palív. CCS predstavuje známy technologický proces, ktorý by mohol dať odpovede na základnú otázku týkajúcu sa politiky v oblasti klimatických zmien: predtým, než vypustíme do ovzdušia také množstvo oxidu uhličitého, ktoré vedie k ničivým klimatickým zmenám, môžeme uhlík uskladniť v rovnako pomere, v akom ho získavame a využívame?

 

Politická iniciatíva CCS, ktorá je považovaná za kľúčový prvok pri zmierňovaní oslabení trhu, však narazila na závažné prekážky. Program bol narušený skutočnosťou, že takmer došlo ku kolapsu schémy obchodovania s emisnými kvótami EÚ. Argumenty v prospech zavádzania CCS ako životaschopnej a rozsiahlej alternatívy schopnej vývoja zostávajú presvedčivé, avšak na ich akceptovanie sú potrebné viaceré kroky, ktoré sú uvedené v nasledujúcich odporúčaniach.

 

Treba vyvinúť maximálne úsilie na zaistenie medzinárodnej dohody o politike stabilizácie klímy, vrátane dohodnutého, účinného a implementovaného programu pre stanovovanie cien uhlíka, Bez ohľadu na takúto dohodu by mal program demonštračných projektov pokračovať v rozptyľovaní obáv verejnosti. EHSV sa domnieva, že tento program má zásadný strategický význam pre umožnenie ďalšieho rozvoja.

 

Takýto program by vo veľkej miere profitoval z toho, že by bol zasadený do kontextu vysokoprofilového, koordinovaného európskeho verejného dialógu o budúcnosti celého nášho energetického systému a potrebe prechodu z tohto systému na nízkouhlíkovú budúcnosť. Súhlas zo strany verejnosti má mimoriadny význam pre rozvoj infraštruktúry CCS. V tejto súvislosti treba zohľadniť otázky komparatívnej účinnosti v porovnaní s inými nízkouhlíkovými stratégiami, vrátane opätovného využívania CO2, hĺbkovú analýzu rizika a uplatňovanie zásady predbežnej opatrnosti.

 

Akákoľvek stratégia na podporu CCS si bude vyžadovať financovanie zo strany verejných orgánov a musí ju sprevádzať mechanizmus vyrovnania nákladov pre európske priemyselné odvetvia čeliace medzinárodnej konkurencii.

 

_____________

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*