Budúcnosť zachytávania a ukladania CO2 v Európe

pastedGraphic.png

Európsky hospodársky a sociálny výbor

pastedGraphic_1.png

Brusel 18. septembra 2013

pastedGraphic_2.png

 

Európska komisia sa 27. marca 2013 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

 

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Budúcnosť zachytávania a ukladania CO2 v Európe“

COM(2013) 180 final.

 

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. septembra 2013.

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 492. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2013 (schôdza z 18. septembra 2013) prijal 168 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 12 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

 

*

* *

 

Závery a odporúčania

 

Závery

 

Politika EÚ v oblasti energetiky a klimatických zmien musí uznať svetové trhy a medzinárodné dohody a musí na ne reagovať. Takisto musí nájsť riešenia, keď trhy zlyhajú, v snahe uspokojiť sociálne priority a čeliť nedostatku politickej súdržnosti.

 

Diskusia o zachytávaní a ukladaní CO2 (CCS) je dôkazom napätia existujúceho v rámci tejto politickej iniciatívy.

 

Terajší svetový trh s energiou nie je schopný zohľadniť rozsiahle a škodlivé vplyvy súvisiace s čoraz väčším využívaním fosílnych palív – predovšetkým dôsledky na verejné zdravie a akumuláciu skleníkových plynov v ovzduší. Svetové politické iniciatívy musia tiež mať významný vplyv na znižovanie objemu emisií.

 

CCS predstavuje známy technologický proces, ktorý by mohol dať odpovede na základnú otázku týkajúcu sa politiky v oblasti klimatických zmien: predtým, než vypustíme do ovzdušia také množstvo oxidu uhličitého, ktoré vedie k ničivým klimatickým zmenám, môžeme uhlík uskladniť v rovnako pomere, v akom ho získavame a využívame?

 

Politická iniciatíva CCS, ktorá je považovaná za kľúčový prvok pri zmierňovaní oslabení trhu, však narazila na závažné prekážky. Program bol narušený skutočnosťou, že takmer došlo ku kolapsu schémy obchodovania s emisnými kvótami EÚ v dôsledku jej slabej prípravy, recesie a neexistencii celosvetovej dohody o politike v oblasti klimatických zmien.

 

Argumenty v prospech zavádzania CCS ako životaschopnej a rozsiahlej alternatívy schopnej vývoja zostávajú presvedčivé, avšak na ich akceptovanie sú potrebné viaceré kroky, ktoré sú uvedené v nasledujúcich odporúčaniach.

 

Odporúčania

 

Treba vyvinúť maximálne úsilie na zaistenie medzinárodnej dohody o politike stabilizácie klímy, vrátane dohodnutého, účinného a implementovaného programu pre stanovovanie cien uhlíka, aby sa tak postupne obmedzovala spotreba fosílnych palív, čo povedie k poklesu emisií CO2, a aby boli k dispozícii prostriedky na predchádzanie vplyvom alebo ich zmiernenie.

 

Bez ohľadu na takúto dohodu by mal program demonštračných projektov pokračovať v rozptyľovaní obáv verejnosti. Potenciálny prínos v oblasti technológií, priemyselnej spolupráce, povedomia verejnosti, štatutárnej a regulačnej definície a znižovania nákladov je veľmi silným argumentom v prospech ďalšieho rozvoja. EHSV sa domnieva, že tento program má zásadný strategický význam pre umožnenie ďalšieho rozvoja.

 

Takýto program by vo veľkej miere profitoval z toho, že by bol zasadený do kontextu vysokoprofilového, koordinovaného európskeho verejného dialógu o budúcnosti celého nášho energetického systému a potrebe prechodu z tohto systému na nízkouhlíkovú budúcnosť. Súhlas zo strany verejnosti má mimoriadny význam pre rozvoj infraštruktúry CCS.

 

V tejto súvislosti treba zohľadniť otázky komparatívnej účinnosti v porovnaní s inými nízkouhlíkovými stratégiami, vrátane opätovného využívania CO2, hĺbkovú analýzu rizika a uplatňovanie zásady predbežnej opatrnosti.

 

Akákoľvek stratégia na podporu CCS si bude vyžadovať financovanie zo strany verejných orgánov a musí ju sprevádzať mechanizmus vyrovnania nákladov pre európske priemyselné odvetvia čeliace medzinárodnej konkurencii.

 

Úvod a kontext

 

Európska energetická politika je rozsiahla. Snaží sa uznať a vyvážiť udržateľnosť, konkurencieschopnosť a bezpečnosť pri súčasnom zohľadnení otázok, ktoré sú v prevažnej miere mimo jej dosahu, ako sú technologické zmeny, faktory celosvetového trhu a medzinárodný vývoj v oblasti opatrení na boj proti klimatickým zmenám. Potreba uchovať si schopnosť reagovať na rýchlo sa meniace udalosti a okolnosti ďalej komplikuje cieľ, ktorým je stanovenie rámca, kde by sa mohli prijímať dlhodobé rozhodnutia. CCS treba vnímať v tomto kontexte. Ide o technológiu, ktorá má potenciálne veľký význam. Plán postupu v energetike do roku 2050 jasne uvádza, že CCS by mohlo zohrávať veľmi dôležitú úlohu, avšak s ním súvisiace strednodobé a dlhodobé strategické rozhodnutia obsahujú ešte stále početné hospodárske, sociálno-politické a technické nejasnosti.

 

Oznámenie Komisie o CCS obsahuje dôkazy o týchto zložitých otázkach, pričom za hlavnú príčinu nedosahovania pokroku pri zavádzaní CCS označuje nedostatočnú dlhodobú rentabilitu. Za týmto ekonomickým tvrdením sa však skrýva séria environmentálnych, technických a sociálno-politických faktorov určujúcich podmienky, za ktorých túto rentabilitu možno dosiahnuť. Toto stanovisko sa snaží hľadať odpovede na otázky o CCS položené Komisiou a riešiť základné problémy.

 

Zhrnutie oznámenia

 

CCS je prezentované ako kľúčový prvok pri napĺňaní európskeho programu na znižovanie emisií oxidu uhličitého. Je považované za jedinú možnosť ako riešiť problém súvisiaci s CO2, ktorý vzniká v pretrvávajúcom využívaní energie z tuhých palív v budúcich desaťročiach. „Preto je možné cieľ stanovený na rok 2050 dosiahnuť len za predpokladu odstránenia emisií zo spaľovania fosílnych palív zo systému.“

 

EÚ sa od roku 2007 snaží podporovať zavádzanie CCS rozličnými spôsobmi: právnym rámcom pre zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého, podporou programov 10-12 demonštračných projektov a vyvíjaním neustáleho úsilia na stanovenie ceny za uhlík prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS), ktorý má slúžiť ako zdroj financovania rozvoja a stimul pre uplatňovanie a dlhodobý rozvoj.

 

V EÚ však ešte stále neexistujú žiadne rozsiahle demonštračné projekty a „dokonca aj najsľubnejšie projekty EÚ čelia veľkému meškaniu“. Príčinou je skutočnosť, že „pre hospodárske subjekty neexistuje žiadny dôvod investovať do predvádzania CCS“. ETS nedokázal zaistiť prostriedky na investície do takýchto zariadení, ani stanoviť stabilnú cenu za CO2 na podporu ich budúceho fungovania. Cena za CO2 sa v súčasnosti pohybuje okolo 10 % hodnoty, ktorú mnohí považujú za absolútne minimum potrebné na dosiahnutie rentability CCS. Oznámenie však poukazuje na to, že ak by sa aj dosiahla rentabilita, nie je v žiadnom prípade isté, že by v niektorých krajinách, predovšetkým v tých, kde by CCS bolo najviac potrebné, verejnosť akceptovala niečo, čo vníma ako riziko vyplývajúce z geologického ukladania.

 

V oznámení sa však konštatuje, že je kľúčové získavať skúsenosti s napredovaním technológií CCS smerom k ich zavádzaniu v komerčnom rozsahu, čím bude možné znížiť náklady, dokázať bezpečné geologické ukladanie CO2, vytvoriť šíriteľné poznatky o potenciáli technológií CCS a odstrániť riziko späté s týmito technológiami pre investorov. Podpora takéhoto programu tiež zameriava pozornosť na potrebu vhodného regulačného rámca a stimuluje záujem verejnosti. Takto získané znalosti poskytnú príležitosti na aktívne zapojenie sa do budúceho svetového programu CCS a posilnia potenciálnu úlohu EÚ ako dodávateľa technológií a zručností.

 

Na prekonanie priepasti, ktorá vznikla v dôsledku nedostatočnej výkonnosti ETS, sa navrhujú doplnkové podporné mechanizmy, ako je povinný nákup certifikátov CCS, stanovenie záväzných emisných noriem alebo ekvivalentov pre vstupné tarify s cieľom podporiť demonštračné projekty.

 

Napokon sa nastoľuje séria otázok, prostredníctvom ktorých sa majú získať názory respondentov na kľúčové body, ktorým čelí budúce CCS.

 

Všeobecné pripomienky

 

Dokument Komisie je návrhom na preskúmanie a konzultácie. V závere obsahuje sériu otázok súvisiacich so záležitosťami, ktoré sa týkajú CCS v Európe. Cieľ oznámenia je obmedzený – reagovať „na hlavnú výzvu stimulovania investícií do predvádzania CCS v záujme overenia, či je uskutočniteľné následné zavádzanie a výstavba infraštruktúry súvisiacej s elimináciou CO2.“ Takýto demonštračný program by potom mohol byť predpokladom pre zavedenie CCS, avšak to si vyžaduje splnenie mnohých ďalších podmienok a odstránenie prekážok.

 

Komisia podľa EHSV správne identifikovala potrebu okamžitej politickej reakcie. Alternatívy prezentované Komisiou znamenajú, že CCS má byť komerčne životaschopné alebo záväzné. Treba si však položiť otázku, či je možné rozvíjať takúto politickú reakciu za aktuálnych podmienok. Výbor sa preto rozhodne zasadzuje za oveľa striktnejšie zameranie programu CCS. To by zahŕňalo uznanie skutočnosti, že v tomto štádiu sú potrebné väčšie verejné finančné prostriedky pochádzajúce pokiaľ možno od širšej škály zdrojov, ak sa má úspešne zrealizovať takýto demonštračný projekt CCS. Je potrebné zamerať sa na dostatočný počet demonštračných projektov, avšak s dvoj- až trojnásobne vyššou finančnou podporou a zaistením následných podporných operácií.

 

EHSV sa preto domnieva, že takýto záväzok môže byť aj naďalej odôvodniteľný ako riziková investícia do technológie, ktorá by mohla zohrávať dôležitú úlohu v kontexte medzinárodnej dohody o oceňovaní emisií CO2 alebo mechanizmu kvót. Domnievame sa, že takáto dohoda je predpokladom pre pokračovanie akéhokoľvek rozsiahlejšieho zavádzania CCS (v Európe alebo vo svete). Nazdávame sa tiež, že otázky položené Komisiou možno podrobne zodpovedať len po opätovnom prehodnotení cieľov, ktoré stanovila Európska rada a preorientovaní politických cieľom a nástrojov, avšak toto preorientovanie musí zahŕňať pragmatický prístup k politike v oblasti energetiky a zmeny klímy.

 

K tejto zložitej téme možno najlepšie pristupovať tak, že si položíme otázku, za akých podmienok by CCS mohlo byť implementované vo veľkom rozsahu v Európe, kde sa v prevažnej miere uplatňujú podporné legislatívne a regulačné rámce obsiahnuté v smernici o CCS. Väčšina odpovedí sa nachádza v dokumente Komisie.

 

Je nevyhnutná právne záväzná celosvetová dohoda o klimatických zmenách, ktorá by umožnila rovnomerne znášať náklady na opatrenia na ich zmiernenie a prispôsobenie sa týmto zmenám. Bez takejto dohody si žiadna krajina alebo obchodné zoskupenie, ktoré je ekonomicky závislé od uchovania svojej konkurenčnej pozície vo svete, nemôže zo strednodobého a dlhodobého hľadiska dovoliť realizovať nezávislý program znižovania emisií oxidu uhličitého. Akýkoľvek návrh na jednostranné zavedenie realistického mechanizmu stanovovania cien uhlíka by bol neprijateľný z konkurenčného a politického hľadiska, a to najmä za súčasných podmienok. Bola by tiež potrebná všeobecná, hoci aj postupná dohoda po etapách, aby sa zaistila podpora zo strany občanov v demokratických krajinách.

 

V takejto dohode by malo mať prioritu znižovanie produkcie emisií oxidu uhličitého a stanovenie následnej ceny uhlíka (akokoľvek dosiahnutej), ktorá by podporila rentabilitu zdrojov vyčlenených na CCS. Bude však treba preukázať konkurencieschopný charakter CCS v porovnaní s inými alternatívnymi technológiami pri hľadaní prostriedkov na rovnaký cieľ, ako je biologické ukladanie alebo programy zachytávania a využívania uhlíka. EHSV sa domnieva, že CCS má silnú pozíciu ako popredná technológia sekvestrácie uhlíka.

 

Akceptácia zo strany verejnosti (a tým aj politická akceptácia) CCS ako nízkorizikovej technológie sekvestrácie uhlíka sa musí zaistiť v tých členských štátoch EÚ, v ktorých to predstavuje reálnu možnosť. Týka sa to predovšetkým vnímaných rizík spájaných s ukladaním na pevnine, ktorá je pre mnohé členské štáty jedinou alternatívou, a kde treba dôsledne zohľadniť zásadu predbežnej opatrnosti.

 

Vzhľadom na stav medzinárodných rokovaní o zmene klímy je málo pravdepodobné, že budú splnené prvé dve podmienky. Existujú značné pochybnosti, či na konferencii OSN v Paríži v roku 2015 možno dosiahnuť účinnú celosvetovú dohodu o klimatických zmenách. Takisto neexistujú žiadne dôkazy, že politickí predstavitelia dokázali presvedčivo vysvetliť spotrebiteľom budúce náklady s tým súvisiaceho zlyhania trhu. To vyúsťuje do súčasných cien tovaru a služieb, ktoré plne neodrážajú očakávané náklady dôsledkov klimatických zmien, ktoré budú musieť znášať budúce generácie. Občania, či už v pozícii spotrebiteľov alebo voličov, sa stavajú zdráhavo k akceptácii dôsledkov, predovšetkým v čase úsporných opatrení a nízkeho alebo negatívneho hospodárskeho rastu.

 

Pri realistickom pohľade je stanovisko doteraz pesimistické. Domnievame sa, že sú tým adekvátne vyjadrené obavy občianskej spoločnosti. Výsledok zaujatia optimistického postoja pri vypracúvaní politík, ktorému chýba realistický základ, je v súčasnosti nielen veľmi evidentný, ale pre niektorých aj zúfalý a pre mnohých rozčarujúci. Existujú však určité dôvody na to, aby sme mohli veriť, že terajšia situácia a vyhliadky týkajúce sa politiky v oblasti energetiky a zmeny klímy (a otázok súvisiacich s CCS) sa môžu postupne zmeniť.

 

Je čoraz viac zjavné, že legitimita politiky EÚ bude (a mala by) viac závisieť od pochopenia zo strany verejnosti a jej zapojenia do procesu prijímania rozhodnutí. Bez toho, aby verejnosť chápala východiskové princípy politiky v oblasti energetiky a zmeny klímy, a akceptovala technológiu CCS, je nepravdepodobné, že by sa v sekvestrácii uhlíka pokročilo ďalej, než po demonštračnú fázu alebo terajšie komerčné využívanie, akým je napríklad zdokonalená ťažba ropy a uplatnenia týkajúce sa potravín a nápojov.

 

Treba tiež uznať, že každé rozhodnutie, ktoré prijme daná krajina v oblasti zdrojov energie a súvisiacich otázok, vychádza v konečnom dôsledku z toho, ako technické a ekonomické postoje hodnotí spoločnosť. Spoločenský a etický rozmer je preto vždy prítomný v takýchto rozhodnutiach. To komplikuje rozvoj spoločnej politiky EÚ, predovšetkým ak zodpovednosť za zdroje a zloženie dodávok zostáva v konečnom dôsledku na členskom štáte, ako je tomu v prípade energie.

 

Jedným z dôsledkov nedostatočnej informovanosti verejnosti je skutočnosť, že verejnosť si neuvedomuje potenciál technológií, ako je CCS, na zmierňovanie dôsledkov klimatických zmien. Príkladom takýchto prínosov sú pracovné miesta, globálne inovácie, nové druhy investícií a finančných metód a vývoj nových technológií. Rozvoj CCS by mohol tiež priniesť väčšiu istotu pracovných miest v tradičných priemyselných odvetviach, ako je baníctvo.

 

EHSV sa preto zasadzuje za rozvoj európskeho dialógu o energetike, ako inkluzívnej, transparentnej, dôveryhodnej a koordinovanej viacúrovňovej výmeny názorov v rámci EÚ a vo všetkých jej členských štátoch, a bude sa na doňho aktívne zapájať. Tento dialóg by mal premietnuť do praxe kľúčové body týkajúce sa energetického prechodu a s ním spojených otázok, ako je CCS, energetická chudoba atď. Mal by priniesť diskusiu o prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo do škôl, kaviarní a domácností. Dialóg by sa mal uskutočňovať v takom rámci, ktorý prispeje k procesu prijímania rozhodnutí a podporí diskusiu o tom, do akej miery možno zosúladiť niekedy sporné ciele, ako je bezpečná, udržateľná, istá, konkurencieschopná a dostupná energia. Proces umožní občanom a organizáciám, aby kvalitatívnejším a konzistentnejším spôsobom prispeli k budúcim oficiálnym konzultáciám o energetike. Dialóg sa bude však zameriavať aj na zbližovanie ako „nestranný mediátor“ a sprostredkovateľ. V tejto súvislosti môže povzbudiť a posilniť diskusie o energetike v členských štátoch a zohrávať kľúčovú komunikačnú úlohu pri formovaní jednotnejšieho názoru na energetiku v Európe. CCS ako technológia, ktorá prispieva k znižovaniu emisií oxidu uhličitého v ovzduší, tak môže byť hodnotená z komparatívneho hľadiska a môžu sa preskúmať možnosti a kompromisy.

 

Konkrétne poznámky

 

Komisia uvádza kľúčový bod, že odstránenie emisií oxidu uhličitého pochádzajúcich z fosílnych palív je nevyhnutné na dosiahnutie dohodnutých klimatických cieľov EÚ stanovených na rok 2050. Je potrebné, aby sa podobný prístup zaujal aj na svetovej úrovni a politici pochopili rozsah problému, ktorý treba zosúladiť s politickými ambíciami. Známe svetové zásoby fosílnych palív predstavujú v prípade ich spálenia 3 bilióny ton oxidu uhličitého, avšak len 31 % z tohto objemu možno spáliť, aby bola 80 % šanca na udržanie celosvetového nárastu teploty pod 2°C. Na 50 % šancu maximálneho nárastu o 2°C možno spáliť len 38 % (Unburnable Carbon http://www.carbontracker.org/wp-content/uploads/downloads/2012/08/Unburnable-Carbon-Full1.pdf). Úlohu, ktorú by mohlo pri zmierňovaní zohrávať CCS, však treba proporčne upraviť. Aj ten najoptimistickejší scenár, ktorý predpokladá 3 800 komerčných projektov CCS po celom svete, by umožnil spálenie len ďalších 4 % zásob fosílnych palív (IEA World Outlook 2012). Realita je taká, že energetické zásoby v hodnote niekoľkých biliónov eur musia byť ponechané v zemi a bez toho, aby boli spálené, ak sa majú bez CCS dosiahnuť svetové klimatické ciele, ktoré sú momentálne navrhnuté. To bude mať závažné hospodárske dôsledky. Je nevyhnutné uznať, že je potrebné nájsť spôsob ako vyriešiť túto zásadnú dilemu, ak má mať politika v oblasti energie a zmeny klímy (a CCS) šancu byť účinnou.

 

Treba poznamenať, že oxid uhličitý možno využívať a uskladňovať. Okrem zdokonalenej ťažby ropy, využitia v súvislosti s potravinami a iných menších uplatnení je možné, že chemické a biologické inžinierstvo môže zohrávať úlohu pri využívaní CO2 v oblasti stavebných materiálov, východiskových surovín, ďalších chemických procesov a ďalších výrobkov, pričom ďalším prínosom je pokrok v oblasti vedy a vývoja. Rozsah ťažby fosílnych palív však naznačuje, že v dohľadnej budúcnosti tento zdroj prispeje k problému CO2 len skromne.

 

Konkrétne odpovede na otázky nastolené v oznámení

 

Mali by mať členské štáty, ktoré majú v súčasnosti vo svojom energetickom mixe, ako aj v priemyselných procesoch vysoký podiel uhlia a plynu, a ktoré tak doteraz neurobili, povinnosť:

 

vypracovať jasný plán reštrukturalizácie svojho odvetvia výroby elektrickej energie na odvetvie, ktoré používa palivá bez emisií (jadrové a obnoviteľné zdroje energie) do roku 2050,

vypracovať národnú stratégiu prípravy na zavedenie technológií CCS?

 

Požiadavka, aby členské štáty predložili plán prechodu na nízkouhlíkový energetický model a zavádzania CCS, má tú výhodu, že zvyšuje povedomie strán zapojených do tohto procesu a ponúka možnosť cenného, no náročného hodnotenia nákladov a vplyvu, ktoré bude sprevádzať budúce legislatívne návrhy. Ukazuje sa to ako užitočné, no malo by obsahovať posúdenie porovnateľných národných alternatív pre procesy biologickej, chemickej a fyzikálnej sekvestrácie a nízkouhlíkových technológií.

 

Ako by sa mal reštrukturalizovať ETS, aby mohol obsahovať aj zmysluplné stimuly na zavádzanie CCS? Malo by to byť doplnené používaním nástrojov založených na príjmoch z dražieb, podobným programu NER300?

 

Treba zohľadniť dôsledky zraniteľnosti ETS voči svetovým hospodárskym silám. Je jasné, že globálne dohodnutá politika v oblasti klímy (alebo jej zlyhanie či neschopnosť dohodnúť sa na nej) podmieni budúcnosť ETS, že výsledok rokovaní v roku 2015 bude kľúčový a že radikálne opatrenia, ktoré si ETS vyžaduje, nie je možné prijať bez väčšej globálnej politickej jasnosti. Pokiaľ ide o finančné stimuly, vo všeobecnosti je jasné, že je potrebná podpora prevádzkových nákladov demonštračných elektrární s technológiami CCS a financovanie nákladov na rozvoj a kapitálových nákladov.

 

Mala by Komisia navrhnúť ďalšie prostriedky podpory alebo zvážiť ďalšie politické opatrenia na ceste k včasnému zavedeniu, prostredníctvom:

 

podpory prostredníctvom opakovania dražieb alebo iných metód financovania,

emisnej normy,

systému osvedčení CCS,

iného druhu politického opatrenia?

 

Komisia by mala určite preskúmať iné metódy financovania demonštračných projektov CCS, hoci vládne názor, že na včasné a celoplošné zavádzanie CCS je z uvedených dôvodov priskoro. To však nebude mať vplyv na argument verejného financovania malého počtu demonštračných projektov. Počas vypracúvania emisných noriem a systému osvedčení CCS by sa mohli preskúmať a otestovať metódy pre regulačné postupy, ktoré budú v budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou potrebné.

 

Mali by mať subjekty v sektore energetiky povinnosť inštalovať vybavenie pripravené na CCS v prípade všetkých nových investícií (uhlie a potenciálne aj plyn), aby sa uľahčilo dodatočné vybavenie technológiami CCS?

 

Ide o logický krok, ak má mať zavádzanie technológii CCS vyššie uvedenú priemernú pravdepodobnosť. V súčasnosti sa to zdá nepravdepodobné. Takisto treba poznamenať, že s veľkými priemyselnými producentmi CO2, ktorí využívajú najmä energiu z fosílnych zdrojov, predovšetkým výrobcami cementu, sa musí zaobchádzať podobným spôsobom.

 

Mali by poskytovatelia fosílnych palív prispievať k predvádzaniu a zavádzaniu CCS prostredníctvom špecifických opatrení, ktoré zabezpečia dodatočné financovanie?

 

Riziko, ktorým je možné zlyhanie uplatňovania technológie CCS, ho zaraďujú do kategórie pro bono publico, t. j. s plnou podporou z verejných financií. Dodávatelia fosílnych palív by mali byť určite zapojení do následného financovania a mohla by sa zvážiť požiadavka na príspevok k vývojovým nákladom. Treba však uznať širokú škálu otázok, ako sú dôsledky, vrátane pravidiel WTO a potreby, aby všetky zdroje fosílnych palív boli prispievateľmi, dokonca aj tie, kde v súčasnosti neexistuje žiaden relevantný proces CCS, predovšetkým v doprave.

 

Aké sú hlavné prekážky zabezpečenia dostatočného predvedenia CCS v EÚ?

 

Hlavnou prekážkou je:

 

problém zriadiť realistický mechanizmus oceňovania, ktorý by bol udržateľný na celosvetovej úrovni,

konkurencia zo strany ostatných sekvestrácií uhlíka alebo nízkouhlíkových technológií,

nevyhnutnosť získať súhlas verejnosti s tým, čo je vnímané ako potenciálne riziková technológia,

možný neúspech pri zriaďovaní dostatočného fondu na podporu programu, pokiaľ ide o kapitálové a prevádzkové náklady.

 

Ako je možné zvýšiť súhlas verejnosti s CCS?

 

Aktívny dialóg s verejnosťou o podstate CCS, jeho možných výhodách a realistické a nezávislé posúdenie rizík by sa mali uskutočniť ako súčasť celkového systémového prístupu k informovanosti o energetike. V niektorých krajinách a regiónoch treba uznať skutočnosť, že výsledkom zavádzania CCS by mohli byť pracovné miesta.

 

V Bruseli 18. septembra 2013

 

pastedGraphic_3.png

 

_____________

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*