Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2012

pastedGraphic.png

Európsky hospodársky a sociálny výbor

pastedGraphic_1.png

Brusel 16. októbra 2013

pastedGraphic_2.png

 

Európska komisia sa 3. júla 2013 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

 

„Správu o politike hospodárskej súťaže za rok 2012“

COM(2013) 257 final.

 

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. októbra 2013.

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 493. plenárnom zasadnutí16. a 17. októbra 2013 (schôdza zo 16. októbra 2013) prijal 132 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

 

*

* *

 

Závery a odporúčania

 

Uplynulo desať rokov, odkedy vstúpilo do platnosti nariadenie Rady (ES) č. 1/2003, ktorým sa politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže radikálne zmenila. Treba vyzdvihnúť veľký úspech tohto nariadenia.

 

EHSV pozitívne hodnotí správu za rok 2012, v ktorej sa okrem iných aspektov podrobne opisuje, aké kroky uskutočnila Komisia a Súdny dvor EÚ v rámci antitrustovej politiky a boja proti kartelom.

 

EHSV opakovane žiadal, aby bol vymedzený rámec pre právnu ochranu spotrebiteľov, a preto vyzdvihuje skutočnosť, že bol predložený návrh smernice o žalobách o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

 

Snaha pokračovať v politike hospodárskej súťaže tak ako doteraz, a to i napriek hospodárskej kríze, je podľa názoru výboru správna. Nemožno však ignorovať skutočnosť, že hospodárske veľmoci, ktoré konkurujú EÚ na svetových trhoch, otvorene využívajú štátnu pomoc a praktiky obmedzujúce hospodársku súťaž.

 

Štátna pomoc na záchranu finančného sektora pred kolapsom si vyžiadala rozsiahle finančné prostriedky z verejných zdrojov, ktoré budú daňoví poplatníci splácať celé roky. Táto pomoc však bude oprávnená len vtedy, ak reforma finančného systému zabráni tomu, aby sa nezodpovedné praktiky, ktoré zapríčinili krízu, v budúcnosti opakovali. Keďže je nevyhnutné obnoviť dôveryhodnosť finančného sektora, EHSV oceňuje, že Komisia považuje vyšetrovanie v súvislosti so sadzbami EURIBOR a TIBOR za najvyššiu prioritu.

 

EHSV víta balík predpisov o platobných prostriedkoch, ktorý Komisia predložila v júli 2013 a ktorý podľa neho predstavuje krok správnym smerom.

 

Uplatňovaním všeobecných zásad na konkrétne prípady sa ukáže, či modernizácia štátnej pomoci a nový rámec pomoci pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu povedú k účinnejšiemu a spravodlivejšiemu uplatňovaniu ZFEÚ. Vzhľadom na svoje osobitné vlastnosti by si poštové služby zaslúžili osobitný prístup z hľadiska štátnej pomoci. Politika štátnej pomoci by mala umožňovať, aby verejné orgány mohli poskytnúť štátnu pomoc podnikom, ktoré sa podieľajú na plnení cieľov rastu v EÚ, a zároveň by mala obmedzovať narušenia hospodárskej súťaže.

 

O tom, že vďaka liberalizácii – hlavnému cieľu energetickej politiky EÚ – sa zvýšila konkurencia, zlepšila transparentnosť trhov a znížili ceny pre spotrebiteľov, sa dá pochybovať. Zdá sa, že Komisia to uznáva.

 

Pokiaľ ide o trh v oblasti telekomunikácií, EHSV sa domnieva, že hlavnými cieľmi musí byť: dosiahnuť skutočné zníženie telefónnych poplatkov pre rodiny a pre podniky, zabezpečiť kvalitné univerzálne širokopásmové pripojenie, zrušiť poplatky za roaming a zriadiť v EÚ jeden regulačný orgán.

 

V prípade podnikov zameraných na špičkové technológie, kde sa neustále inovuje, sa vzhľadom na to, že od začatia konania po prijatie rozhodnutia uplynie dlhý čas, môže stať, že podniky poškodené v dôsledku nekalých praktík medzitým zaniknú.

 

EHSV odporúča, aby sa uvažovalo o väčšej harmonizácii na trhu s elektronickými knihami v snahe predísť arbitráži a spraviť krok vpred smerom k integrácii tohto trhu.

 

EHSV oceňuje a podporuje úsilie Komisie trestať zneužívanie patentov zo strany veľkých farmaceutických firiem, ktoré sa snažia týmto spôsobom zabrániť, aby sa na trh dostali generiká. Avšak vzhľadom na to, že uvedené firmy majú obrovské zisky, tieto pokuty ich sotva odradia. Bolo by vhodné uvažovať o silnejších právnych prostriedkoch v prípade porušovania pravidiel hospodárskej súťaže na trhu s liekmi.

 

Obsah správy za rok 2012

 

V roku 2012 sa politika hospodárskej súťaže začala využívať na konsolidáciu jednotného trhu. V záujme dosiahnutia tohto cieľa Komisia spolupracovala s vnútroštátnymi orgánmi pre hospodársku súťaž a s Európskou sieťou pre hospodársku súťaž, aby sa skoordinovalo úsilie v oblasti presadzovania pravidiel antitrustovej politiky. Presadzovanie pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže sa zameriavalo najmä na „sektory, ktoré majú pre hospodárstvo EÚ systémový a zásadný význam“ v snahe vytvoriť základy pre udržateľný rast.

 

V správe sa analyzuje politika hospodárskej súťaže v štyroch kľúčových oblastiach: finančný sektor, štátna pomoc, sieťové odvetvia (energetika, telekomunikácie, poštové služby) a znalostná ekonomika.

 

Okrem toho sa tu prihliada aj na dialóg s ostatnými inštitúciami EÚ, najmä s Európskym parlamentom, ale aj s EHSV a VR.

 

Všeobecné pripomienky

 

Politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže po desiatich rokoch uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1/2003

 

Nariadením Rady (ES) č. 1/2003 sa politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže radikálne zmenila. Odkedy toto nariadenie vstúpilo do platnosti, počet zákrokov v súvislosti s hospodárskou súťažou sa osemnásobne zvýšil v porovnaní s rovnakým časovým úsekom v predchádzajúcom období. Je pozoruhodné, ako sa zintenzívnilo úsilie členských štátov, ktoré sa stali hlavnými ochrancami pravidiel hospodárskej súťaže, keďže prijali 88 % rozhodnutí v tejto oblasti.

 

Uspokojivá bola aj činnosť Európskej siete pre hospodársku súťaž, pričom sa jej vplyv odrazil v dvoch rovinách. Na jednej strane a zo všeobecného hľadiska spolupráca jednotlivých vnútroštátnych orgánov prebehla bez problémov a mechanizmy spolupráce a koordinácie stanovené v nariadení (ES) č. 1/2003 fungovali účinne. Na druhej strane vďaka politickej práci siete nariadenie (ES) č. 1/2003 umožnilo aj veľkú mieru dobrovoľnej konvergencie právnych predpisov členských štátov v oblasti súdnych konaní a sankčných právomocí.

 

Hoci sa počet rozhodnutí prijatých Komisiou podstatne nezvýšil (očakávania reformy v tomto smere sa nenaplnili), bol zaznamenaný kvalitatívny posun z hľadiska významu riešených prípadov. Uvedené skutočnosti smerujú k záveru, že pokiaľ ide o dosiahnutie vytýčených cieľov, nariadenie (ES) č. 1/2003 bolo veľmi úspešné.

 

Správa za rok 2012

 

EHSV hodnotí pozitívne správu za rok 2012, v ktorej sa opisuje činnosť vyvíjaná v jednej z hlavných oblastí politiky EÚ.

 

Výbor opakovane vyjadril svoju podporu antitrustovým rozhodnutiam a boju proti kartelom ako jednému z hlavných aspektov politiky hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti vykonala Komisia v roku 2012 dôležité kroky a Súdny dvor vydal dôležité rozsudky.

 

Komisia tvrdí, že počas súčasnej krízy pokračovala v zabezpečovaní riadneho fungovania jednotného trhu, „aj napriek občasným výzvam na miernejší prístup k správaniu podnikov alebo členských štátov, ktoré vzhľadom na hospodársku krízu narúša hospodársku súťaž“. Podľa názoru výboru je toto rozhodnutie správne.

 

EHSV vždy považoval politiku hospodárskej súťaže za jeden z rozhodujúcich činiteľov vnútorného trhu a musí to zopakovať aj teraz, keď otrasy, ktoré od roku 2008 lomcujú európskym hospodárstvom, tvrdo skúšajú odhodlanie EÚ vytrvať v tejto politike, pretože verejné orgány môžu mať tendenciu ľahšie akceptovať, že oživenie hospodárstva musí mať prednosť pred uplatňovaním zmlúv. Okrem toho môžu podľahnúť pokušeniu chrániť určité sektory, ktoré majú ťažkosti, alebo ignorovať základné zásady, ktoré zakazujú zneužívanie dominantného postavenia alebo uzatváranie dohôd medzi podnikmi o rozdelení trhu.

 

Striktné uplatňovanie politiky hospodárskej súťaže však znamená výzvu, pokiaľ ide o vytvorenie základov pre oživenie hospodárstva a konsolidáciu silnej a konkurencieschopnej ekonomiky, keďže určité krajiny alebo hospodárske bloky, ktoré konkurujú EÚ na svetových trhoch nedodržiavajú rovnaké zásady. Jedným z mnohých príkladov, ktoré možno uviesť, je štátna pomoc Číny oceliarskemu odvetviu (okrem iných výhod, ako sú nízke mzdy).

 

EHSV opakovane poukazoval na to, že je potrebné, aby EÚ vytvorila nástroje, ktoré zaručia spotrebiteľom právnu ochranu a umožnia im žiadať o náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. Okrem toho, že tieto súdne konania otvárajú cestu pre obranu vlastníckych práv občanov a podnikov, môžu tiež pomôcť vnútroštátnym a európskym orgánom verejnej správy bojovať proti monopolom a kartelom. Preto vyzdvihuje skutočnosť, že 11. júna 2013 bol predložený návrh smernice „o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov a Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže“.

 

Hospodárska súťaž vo finančnom sektore

 

V kontexte krízy Komisia schválila bankové fúzie rýchlejšie ako zvyčajne a od 1. októbra 2008 do 1. októbra 2012 odsúhlasila finančnému sektoru pomoc vo výške 5 058,9 miliardy EUR (40,3 % HDP EÚ), z čoho sa použilo 1 615,9 miliardy EUR (12,8 % HDP). V takmer rovnakom období štátna pomoc reálnej ekonomike dosiahla 82,9 miliardy EUR (0,7 % HDP).

 

Dočasná štátna pomoc – zakotvená v ZFEÚ – zachránila finančný sektor pred kolapsom a bola nevyhnutná, aby sa predišlo vážnym hospodárskym škodám. V členských štátoch, ktoré boli takto zvýhodnené, bolo udelenie tejto pomoci podmienené ozdravením a reštrukturalizáciou bánk. V konečnom dôsledku však použitie veľkých súm peňazí z vrecka európskych daňových poplatníkov na záchranu finančného sektora bude oprávnené len vtedy, ak reforma finančného systému zabráni tomu, aby sa nezodpovedné správanie, ktoré zapríčinilo súčasnú krízu, v budúcnosti opakovalo.

 

Transparentnosť, efektívnosť a stabilita finančných trhov bola vážne spochybnená v dôsledku niektorých škandálov, ktoré zasiahli veľké bankové inštitúcie. Vysoké pokuty, ktoré boli v niektorých prípadoch uložené, výraznejšie neovplyvnili hospodárske výsledky gigantov finančného sveta, hoci v niektorých prípadoch ich pred bankrotom zachránili verejné financie. Po „škandále LIBOR” sa podozrenie rozšírilo aj na stanovovanie ďalších referenčných sadzieb, ako sú EURIBOR a TIBOR. EHSV víta rozhodnutie Komisie venovať vyšetrovaniu tejto problematiky mimoriadnu pozornosť, keďže má veľké dôsledky pre hospodárstvo.

 

EHSV berie na vedomie rozhodnutie Komisia rozbehnúť vyšetrovanie na trhu so swapmi na úverové zlyhanie (CDS), s cieľom zistiť, či veľké banky (JP Morgan, Bank of America Merrill Lynch, Barclays, BNP Paribas, Citigroup, Commerzbank, Crédit Suisse First Boston, Deutsche Bank, Goldman Sachs, HSBC, Morgan Stanley, Royal Bank of Scotland, UBS, Wells Fargo Bank/Wachovia, Crédit Agricole y Société Générale) nepoužili postupy obmedzujúce hospodársku súťaž v súvislosti s finančnými informáciami nevyhnutnými pre pôsobenie na tomto trhu (ktoré údajne poskytli len spoločnosti Markit) a v súvislosti so systémom clearing (keď deväť z uvedených bánk údajne uprednostnilo spoločnosť ICE Clear Europe).

 

Systému elektronických platieb v Európskom hospodárskom priestore dominujú dve veľké spoločnosti, Mastercard a Visa, ktoré si na základe dohody s bankami stanovujú multilaterálne výmenné poplatky (MIF). Kreditné a debetné karty Visa predstavujú približne 41 % všetkých platobných kariet vydaných v EHP, vďaka čomu má táto spoločnosť virtuálnu kontrolu nad trhom, na ktorom sa v roku 2010 uskutočnilo 35 miliárd operácií v hodnote 1,8 bilióna EUR. Tento systém je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a poškodzuje spotrebiteľa. Nezohľadňuje technologické zmeny a má nepriaznivý vplyv na cezhraničný obchod. Rozsudok Všeobecného súdu EÚ, ktorý potvrdil zákaz poplatkov MIF v súvislosti s Mastercard, by sa mal stať všeobecným kritériom v oblasti platobných prostriedkov.

 

EHSV oceňuje balík opatrení týkajúci sa platobných systémov, ktorý Komisia predložila 24. júla 2013 a v ktorom okrem iného vymedzuje maximálna výška poplatkov za platby kreditnými kartami (0,3 %) a za platby debetnými kartami (0,2 %). Je to krok vpred správnym smerom, hoci by bolo žiaduce, keby sa v prvom prípade tieto poplatky ešte viac znížili a v druhom úplne zrušili.

 

Reformy štátnej pomoci

 

Uplatňovanie na konkrétne prípady umožní posúdiť, či reformy predpisov o štátnej pomoci zaručia väčšiu spravodlivosť a účinnosť pri dodržiavaní hlavných zásad ZFEÚ. EHSV vo všeobecnosti podporil nový rámec štátnej pomoci pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu schválený v roku 2011, ktorý považuje za rôznorodejší a primeranejší jednotlivým typom verejných služieb. Výbor však takisto upozornil, že efektivita nesmie byť dôležitejšia ako kvalita, výsledky a udržateľnosť služieb, najmä v prípade poskytovania sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti. Okrem toho by sa mali zohľadniť aj osobitosti podnikov sociálneho hospodárstva (družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie).

 

V záujme správneho uplatňovania všeobecných pravidiel na konkrétne prípady výbor pripomína osobitný charakter služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré zastávajú dôležité miesto medzi spoločnými hodnotami Únie a posilňujú základné práva, sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť, a preto majú rozhodujúci význam v boji proti nerovnosti v spoločnosti a čoraz viac aj v udržateľnom rozvoji.

 

EHSV takisto podporil modernizáciu štátnej pomoci, aj keď navrhol, aby sa strop pomoci de minimis dlhodobo zvýšil z 200 000 na 500 000 EUR, tak ako sa rozhodlo v prípade služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Aby sa mohla modernizácia plne uskutočniť, je nutné zreformovať mnohé sektorové predpisy. Nové usmernenia v oblasti širokopásmového pripojenia (schválené koncom roka 2012) sú podľa EHSV správne, pretože umožňujú ľahšie využiť verejné zdroje na financovanie infraštruktúry, ktorá je nevyhnutná na to, aby sa mohli splniť ciele digitálnej agendy.

 

EHSV zastáva názor, že politika štátnej pomoci by mala okrem iného umožňovať, aby verejné orgány mohli poskytnúť štátnu pomoc podnikom, ktoré sa podieľajú na plnení cieľov rastu v EÚ, a zároveň by mala obmedzovať narušenia hospodárskej súťaže.

 

Treba však vyjadriť isté znepokojenie v súvislosti s návrhom nariadenia (EÚ) z dielne Komisie o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ, keďže v niektorých členských štátoch by to mohlo vážne ohroziť zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. EHSV predovšetkým odporúča, aby sa na štátnu pomoc určenú na zamestnanosť a vzdelávanie zraniteľných skupín, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, neuplatňovala maximálna výška stanovená na základe národného HDP a absolútnej hodnoty, pretože by sa tým nemohlo nijako zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže.

 

Podpora hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach: opora vnútorného trhu

 

Energetika

 

Od 90. rokov 20. storočia EÚ vyvinula intenzívne legislatívne úsilie s cieľom liberalizovať trhy s energiou. Tretí balík (2011) je posledný a najdôležitejší z týchto právnych predpisov a jeho cieľom je vytvoriť od roku 2014 jednotný trh s energiou. Európske opatrenia sa však neuplatňovali dostatočne dôsledne v členských štátoch, kde súkromné podniky vytvárajú oligopoly, ktoré môžu poškodzovať spotrebiteľov a užívateľov.

 

O tom, že vďaka liberalizácii – hlavnému cieľu energetickej politiky EÚ – sa zvýšila konkurencia, zlepšila transparentnosť trhov a znížili ceny pre užívateľov, sa dá pochybovať. Vysoké ceny energie v súčasnosti spôsobujú vážne problémy rodinám s menšími príjmami (riziko energetickej chudoby), a pre podniky je nevýhodné, že tieto ceny sú často oveľa vyššie ako ceny, ktoré ponúkajú konkurenti na svetových trhoch (Japonsko, USA), hlavne v odvetviach náročných na spotrebu energie, ako je napríklad metalurgia. Komisia tvrdí, že politika hospodárskej súťaže nemôže „sama osebe integrovať európske trhy so zemným plynom a elektrinou, zabezpečiť konkurenčné ceny a bezpečnosť dodávok“. Toto tvrdenie môže byť implicitným uznaním skutočnosti, že v európskej energetickej politike je potrebné urobiť isté zmeny.

 

Telekomunikácie Správa za rok 2012 poukazuje na to, že za posledných 15 rokov sa dosiahol veľký pokrok v zavádzaní hospodárskej súťaže na telekomunikačné trhy. Výbor súhlasí s týmto tvrdením, hoci prevládajúcim dojmom je i naďalej roztrieštenosť a nedostatočná reálna konkurencia medzi podnikmi. V dôsledku toho sú telefónne poplatky a ceny za širokopásmové pripojenie v niektorých členských štátoch mimoriadne vysoké. Podľa názoru výboru by sa európska politika v sektore telekomunikácií mala zameriavať na štyri hlavné ciele:

 

dosiahnuť skutočné zníženie telefónnych poplatkov pre rodiny a pre podniky,

zabezpečiť kvalitné univerzálne širokopásmové pripojenie,

zrušiť poplatky za roaming,

zriadiť v EÚ jeden regulačný orgán.

 

Poštové služby Komisia prijala súhlasné rozhodnutia o poskytnutí štátnej pomoci poštovým službám Spojeného kráľovstva, Francúzska a Grécka, zatiaľ čo nariadila vrátenie určitého množstva prostriedkov poskytnutých spoločnostiam Bpost (417 miliónov EUR) a Deutsche Post (500 miliónov až 1 miliardu EUR), pričom v tomto poslednom prípade sa čaká na súdne rozhodnutie. Keďže sumy, ktoré treba vrátiť, sú vysoké, EHSV pripomína, že liberalizované poštové služby by mali byť efektívne, konkurencieschopné a zároveň by mali ponúkať kvalitnú univerzálnu službu za dostupné ceny, a zamýšľa sa nad tým, ako by mohlo prípadné potvrdenie rozsudku ovplyvniť zamestnanosť a kvalitu služieb v týchto podnikoch.

 

Spoločnosti zamerané na zásielkové služby Pokiaľ ide o zablokovanie akvizície spoločnosti TNT Express spoločnosťou UPS, výbor berie na vedomie argumenty Komisie, že počet týchto podnikov je obmedzený a že zrušenie jedného konkurenta by mohlo poškodiť zákazníkov.

 

Znalostná ekonomika

 

V časti nazvanej „Prevencia zneužitia vo vznikajúcich a rýchlo napredujúcich digitálnych odvetviach“ Komisia opisuje rôzne opatrenia v súvislosti s antikonkurenčným správaním veľkých podnikov, ktoré v podstatnej miere kontrolujú trh s telefónmi (Samsung, Motorola), internetové vyhľadávače, ako aj iné aktivity (Google) a informačné technológie (Microsoft). Posledný prípad bol dosť medializovaný, keďže bola uložená pokuta vo výške 561 miliónov EUR, jedna z najvyšších pokút, ktoré boli doposiaľ zaznamenané (hrubé zisky Microsoftu v roku 2012: 59,16 miliardy USD). EHSV plne súhlasí s rozhodnutiami, ktoré boli prijaté a na ktoré sa vo všeobecnosti vzťahujú pripomienky uvedené v nasledujúcich bodoch.

 

V niektorých prípadoch uplynie od začatia konania po záverečné rozhodnutie dlhý čas (v prípade pokuty 497 miliónov EUR, ktorá bola uložená Microsoftu v marci 2004, to bolo deväť rokov), pretože prípady sú veľmi zložité a je nevyhnuté rešpektovať administratívne a súdne postupy a tiež prihliadať na finančnú situáciu vyšetrovaných podnikov. V rýchlo sa rozvíjajúcich technologických odvetviach sa preto stáva, že podniky poškodené v dôsledku nekalých praktík medzitým zaniknú.

 

Na druhej strane sú možné snahy odstrániť konkurentov pomocou praktík, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou, zjavnejšie v prípadoch zneužitia dominantného postavenia ako pri vetovaní fúzií alebo prevzatí kontroly nad podnikmi, ktoré sa týkajú budúceho vývoja. V súvislosti s týmito domnienkami bola Komisia niekoľkokrát kritizovaná za to, že urobila ničím nepodložené rozhodnutia, EHSV však s touto kritikou nesúhlasí: v politike hospodárskej súťaže je to zvyčajný spôsob rozhodovania a odôvodnenosť rozhodnutia je podložená dôkladným a serióznym vyšetrovaním, v ktorom sa počíta so zapojením poškodenej strany.

 

Rozhodnutia o záväzkoch prijaté v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1/2003 umožňujú predísť dlhým a nákladným súdnym konaniam a po schválení sú právne záväzné. Keďže sú však výsledkom dohody s vyšetrovanými podnikmi, tieto podniky môžu získať priaznivé alebo menej prísne podmienky. V každom prípade za nesplnenie podmienok hrozia sankcie.

 

Trh s knihami

 

Elektronické knihy. Rozhodnutie o záväzkoch schválené v decembri 2012 v súvislosti so spoločnosťou Apple a štyrmi vydavateľstvami má zabrániť predátorským praktikám, ktoré poškodzujú vydavateľstvá aj obchody. Pomocou záväzkov sa okrem iného obmedzuje používanie „doložky najvyšších výhod“ pri maloobchodnom predaji. Treba vyzdvihnúť skutočnosť, že Komisia spolupracovala s ministerstvom spravodlivosti USA, keďže tento sektor má celosvetový charakter. Snaha zakázať nekalé praktiky v EÚ naráža aj na ďalší problém, keďže jednotlivé členské štáty majú v súvislosti s knihami, a najmä elektronickými knihami, odlišnú cenovú a daňovú politiku. EHSV preto odporúča, aby sa uvažovalo o väčšej harmonizácii v snahe predísť arbitráži a spraviť krok vpred smerom k integrácii tohto trhu. Treba vyzdvihnúť, že trh s elektronickými knihami vznikol len nedávno a dostupné informácie nie sú postačujúce, preto by sme mali lepšie spoznať jeho fungovanie.

 

Predaj kníh cez internet Výbor upozorňuje, že vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve združenia predajcov obvinili Amazon z možnej nekalej konkurencie pri ponuke zliav.

 

Farmaceutický sektor

 

EHSV oceňuje a podporuje úsilie Komisie trestať zneužívanie patentov, ktoré zabraňujú tomu, aby sa na trh dostali generiká. Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci AstraZeneca potvrdil sankciu vo forme pokuty 60 miliónov EUR, ktorú nariadila Komisia. Aj najvyšší súd USA sa vyslovil proti podobným dohodám a dohodám „pay to play“. Oznámenia námietok, ktoré Komisia zaslala v júli 2012 vyše štrnástim spoločnostiam v dvoch hlavných prípadoch, poukazujú na to, že ide o časté správanie, ktoré vážne poškodzuje spotrebiteľov a štátne pokladnice.

 

Jedenásť najväčších svetových farmaceutických spoločností dosiahlo v rokoch 2003 až 2012 čistý zisk 711,4 miliardy USD, preto ich pokuty, ktoré im ukladajú orgány pre hospodársku súťaž, sotva môžu odradiť. V skutočnosti tu nejde len o problém hospodárskej súťaže, pretože v hre je taká dôležitá oblasť, akou je zdravie človeka, okrem toho, že vznikajú finančné škody rodinám a systému sociálneho zabezpečenia. EHSV preto odporúča, aby sa v rámci EÚ zvolili účinnejšie právne prostriedky, ktoré umožnia predísť tomuto typu správania.

 

V Bruseli 16. októbra 2013.

 

pastedGraphic_3.png

 

_____________

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*