Medzinárodná dohoda o klímatických zmenách v roku 2015

pastedGraphic.png

Európsky hospodársky a sociálny výbor

pastedGraphic_1.png

Brusel 9. októbra 2013

pastedGraphic_2.png

 

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Medzinárodná dohoda o zmene klímy, ktorá sa má prijať v roku 2015: utváranie medzinárodnej politiky v oblasti klímy po roku 2020“

COM(2013) 167 final

 

STANOVISKO: CES2638-2013_00_00_TRA_AS

 

pastedGraphic_3.png

Postup

 

pastedGraphic_4.png

 

STANOVISKO PRIJATÉ 1. októbra 2013, pričom 61 členov hlasovalo za, nikto nehlasoval proti a 7 členovia sa hlasovania zdržali.

Zhrnutie návrhu Komisie

 

Medzinárodné spoločenstvo otvorilo v roku 2011 rokovania o novej medzinárodnej dohode o spoločnom konaní na ochranu klimatického systému Zeme. Táto dohoda, ktorá sa má podpísať do konca roku 2015 a uplatňovať od roku 2020, sa v súčasnosti prerokúva prostredníctvom procesu známeho ako Durbanská platforma pre posilnenú činnosť. Rokovania v rámci Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť prebiehajú v dvoch pracovných okruhoch: v rámci prvého sa do roku 2015 prijme nová medzinárodná dohoda, cieľom druhého je zvýšiť ambície pred rokom 2020, keď nadobudne účinnosť dohoda plánovaná na rok 2015.

 

Dohoda plánovaná na rok 2015 musí do roku 2020 zlúčiť súčasnú paletu záväzných a nezáväzných opatrení podľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy do jedného komplexného režimu. EÚ, viacero ďalších európskych krajín a Austrália súhlasili s pristúpením k právne záväznému 2. obdobiu záväzkov Kjótskeho protokolu ako prechodnému opatreniu v období od roku 2012 do roku 2020. Ďalších 60 krajín vrátane Spojených štátov amerických, hlavných rozvíjajúcich sa hospodárstiev, krajín s nízkymi a strednými príjmami, ako aj najmenej rozvinutých krajín prisľúbilo, že počas tohto obdobia prijmú v rámci dohovoru rôzne druhy záväzkov na zníženie a obmedzenie emisií.

 

 

Zhrnutie stanoviska 

 

EHSV sa zasadzuje o to, aby bolo európske úsilie o dosiahnutie vytýčených cieľov, iniciatívne, ambiciózne a realistické (v zmysle stanoviska EHSV na tému „Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050“) a tiež prispôsobivé zmenám globálneho prostredia. Uvedomuje si, že všetky tri piliere udržateľnosti, ako aj transparentnosť a zodpovednosť, sú podmienky akejkoľvek úspešnej budúcej dohody o klíme. Ak bude EÚ schopná riešiť externé problémy, dokáže poskytnúť novú dynamickú koncepciu aj svojim občanom.

 

Výbor oceňuje kroky na riešenie dôležitých – všeobecne platných, ambicióznych, účinných, spravodlivých a vyvážených, transparentných a právne záväzných – princípov plánovanej globálnej dohody a podporuje Komisiu pri vykonávaní ďalších prípravných prác potrebných na vytvorenie rámca tejto dohody. Medzinárodné rokovania o ochrane klímy by mali byť fórom, kde sa krajiny vzájomne nabádajú k činom, nie brzdia.

 

Podľa súčasného všeobecného vedeckého konsenzu by bolo absolútne neprípustné umožniť zvýšenie globálnej teploty o viac ako dva stupne nad úroveň z roku 1990 a úrovne skleníkových plynov v atmosfére bude potrebné stabilizovať približne na súčasných hodnotách. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné výrazne znížiť emisie skleníkových plynov. V súčasnosti sa však úrovne skleníkových plynov naďalej sústavne z roka na rok zvyšujú. Úsilie o obmedzenie emisií síce potešiteľne narastá, nie je však ani zďaleka dostatočné vzhľadom na to, čo je potrebné na dosiahnutie stabilizácie. Všeobecným cieľom nového kola rokovaní je preto opätovne vniesť do tohto procesu naliehavosť a zabezpečiť oveľa ambicióznejšie záväzky a opatrenia zo strany všetkých krajín a všetkých častí spoločnosti.

 

Možno to dosiahnuť iba transparentným a dôkladným posúdením efektívnosti, nákladov a pozitívneho vplyvu politík v oblasti klímy na hospodárstvo a spoločnosť ako celok. Výbor súhlasí s vyjadrením Komisie, že dohoda, ktorá sa má prijať v roku 2015, musí byť všestranná a zaistiť záväzky „uplatniteľné na všetky“ krajiny, rozvinuté, ako aj rozvíjajúce sa.

 

Na to, aby EÚ ukázala vedúce postavenie a získala väčší vplyv pri medzinárodných rokovaniach, sa sama potrebuje pevne zaviazať k ambicióznejším cieľom do roku 2020 a 2030 a musí ukázať do akej miery je presadzovanie takýchto cieľov neoddeliteľnou súčasťou jej plánov na hospodársku obnovu a prechod k udržateľnejšej budúcnosti. Výbor preto zachováva svoju pozíciu a naliehavo žiada úplnú implementáciu všetkých cieľov v oblasti emisií CO2 stanovených do roku 2020 a aby sa v snahe dosiahnuť odsúhlasené zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2050 o 80 až 95 % zvážila možnosť zvýšiť do roku 2020 cieľ v tejto oblasti na 25 %. Výbor naďalej vyzýva EÚ, aby stanovila orientačné ciele v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov na 40 % do roku 2030 a na 60 % do roku 2040 a následne zaviedla právne záväzné opatrenia, ktoré toto zníženie umožnia. Takéto dlhodobé ciele sú potrebné ako orientačné body, ktoré poskytnú investorom a subjektom prijímajúcim rozhodnutia v rámci Európy možnosť predvídať a tiež stabilitu. Výrazne by tiež vypovedali o výške ambícií pri medzinárodných rokovaniach.

 

_____________

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*