Ako ďalej v oblasti konkurencieschopnosti trhového hospodárstva EÚ?

Rokovanie 517. Plenárnej schôdze EHSV v dňoch 25.-26. mája 2016 prerokovalo a schválilo mimo iného aj stanovisko, ktoré spracovala sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo na tému „Meniaca sa povaha pracovnoprávnych vzťahov a ich vplyv na zachovanie životného minima a vplyv technologického vývoja na systém sociálneho zabezpečenia a pracovné právo“. Spravodajkyňa sekcie Katlhleen Walker Shaw so svojou študijnou skupinou zloženou zo všetkých troch skupín EHSV na paritnom základe, predložila podľa mňa cenné stanovisko, o ktorého spracovanie požiadalo Holandské ministerstvo práce v decembri minulého roka na tému „Meniaca sa povaha pracovnoprávnych vzťahov a ich vplyv na zachovanie životného minima.“ Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR požiadalo v marci tohto roka o spracovanie stanoviska na tému „Vplyv technologického vývoja na systém sociálneho zabezpečenia a pracovné právo.“

Študijné skupina sa zhostila veľmi dobre oboch tém a spracovala stanovisko, ktoré bolo predmetom diskusie v sekcii pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo a následne bolo zaradené na rokovanie vyššie uvedenej Plenárnej schôdze. Jeho schválenie 201 členmi EHSV dáva určitý mandát a váhu problematike, ktorá neobíde žiadnu krajinu v EÚ.

Povaha práce a pracovnoprávnych vzťahov sa rýchlo mení. Výzvou pre EÚ je podporovať inovácie, technický rozvoj a tvorivosť s cieľom podnecovať a dosahovať pozitívne výsledky v záujme udržateľného a konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva. preto je potrebné posúdiť vplyv tohto vývoja na trh práce a pracovné normy, hospodárstvo, daňový systém, systém sociálneho zabezpečenia a životné minimum. Európa a jej sociálni partneri musia zohrávať kľúčovú úlohu s cieľom zabezpečiť, aby tento proces viedol k pozitívnemu, spravodlivému a udržateľnému výsledku. tiež musia byť v oblasti práv a ochrany odstránené všetky medzery. Ako sa uvádza v stanovisku je veľmi dôležité aby Európska komisia, OECD a MOP v spolupráci so sociálnymi partnermi vypracovali primerané ustanovenia týkajúce sa dôstojných pracovných podmienok a ochranu pracovníkov, ktorí spadajú do nových pracovnoprávnych vzťahov.

Trend vývoja neštandardných zamestnaní napríklad v Holandsku dosiahol hranicu 60%, čo je výsledkom posunu od tradičných pracovnoprávnych vzťahov k neštandardnejším formám zamestnania, čo prináša aj sociálne následky. Podľa MOP v roku 2015 mala takmer štvrtina (26,4%) pracovníkov trvalú pracovnú zmluvu v rámci celosvetovej zamestnanosti, kým v ekonomikách s vysokými príjmami to boli až tri štvrtiny pracovníkov. Štandardný pracovnoprávny model sa stáva menej dominantným, zostáva však i naďalej dôležitým prvkom modelu trhu práce. Tiež rozvíjajúci sa trend zmlúv: na zavolanie, bez stanovenia hodín, alebo práca za poukážky, zmluvy na základe občianskeho zákonníka, alebo dohody o spoločných pracovných miestach, v neposlednom rade rast počtu rôznych sprostredkovateľov práce svedčia o snahe znížiť zamestnanecké istoty, znížiť význam bezpečnosti práce, ale aj znížiť náklady na ochranné odevy a dodržiavanie predpisov v tejto oblasti. Základné pracovné práva uvedené v stanovisku zvýrazňujú potrebu ich presadzovania aj v neistých a premenlivých pracovnoprávnych vzťahoch.

Pri tom všetkom je udržanie životného minima, ako veľmi významná veličina pre samotný život človeka. Sociálna ochrana pri rozmanitosti systémov v krajinách EÚ a pri zvyšovaní podielu ľudí, ktorí nemusia prispievať do systému, núti k diskusii a hľadaniu riešení ako zabezpečiť dostatočné objemy financií pre funkčné systémy sociálnej pomoci v celej EÚ.

Ďalšou témou je zabránenie úniku financií z krajín EÚ, cez platformy sídliace mimo EÚ, ktoré dosahujú až 25% z celkovej hodnoty putujúc do zámoria. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby vytvorená hodnota zostala v miestnych hospodárstvach a pomohla tým v raste kvalitných pracovných miest.

Kým si Európska komisia nevezme toto za svoju prioritu a nebude sa zaoberať rozvojom piliera sociálnych práv, politikou zamestnanosti až po nové trendy, budeme spracovávať a predkladať stanoviská a návrhy, ale výsledkom bude nespokojnosť občanov EÚ s riešením pre nich životných oblastí. Verme, že toto stanovisko bude predmetom záujmu kompetentných.

Mgr. Anton Szalay
člen skupiny II. zástupcovia zamestnancov EHSV